Vlhkosť v miestnosti: Príčiny, dôsledky a účinné riešenia

Keď zistíte, že vaše okná sú neustále plné vlhkosti, povrchy vášho nábytku a steny sú vždy náchylné na pleseň a mokré škvrny a vaše podlahy sa ťažko schnú, znamená to, že vaša miestnosť má vysokú vlhkosť. Vlhkosť je množstvo vodnej pary vo vzduchu. Relatívna vlhkosť je percento vodnej pary prítomnej vo vzduchu v pomere k maximálnemu množstvu, ktoré vzduch dokáže pojať pri danej teplote. Vaše pohodlie úzko súvisí s relatívnou vlhkosťou vo vašom dome; ideálny rozsah je medzi 30 % a 50 %. Na meranie vlhkosti vo vašom dome môžete použiť vlhkomer.

Identifikácia nadmernej vlhkosti

Aby ste ochránili svoj domov, môžete pozorne sledovať, či sa u vás doma vyskytujú nasledujúce podmienky:

• Kvapôčky vody alebo nahromadenie vlhkosti na oknách, stenách, potrubiach alebo iných povrchoch.
• Skutočný rast plesní na stenách, podlahách, stropoch alebo rohoch je jasným znakom pretrvávajúcej vysokej vlhkosti.
• Zarosené okná a nepríjemný zápach vlhkosti.

Príčiny vysokej vlhkosti

Faktory prostredia a stavebné chyby

Jednou z hlavných príčin vysokej vlhkosti v domoch je vlhkosť prenikajúca zvonku cez netesnosti alebo zlé utesnenie. Domy nachádzajúce sa v teplom a vlhkom podnebí, ako sú tropické alebo subtropické oblasti, majú tendenciu mať vyššiu vnútornú vlhkosť. Zvýšená vlhkosť však môže byť spôsobená aj samotnou novostavbou, ak je zle dokončená. Až tri štvrtiny domov postavených v 70. a 80. rokoch minulého storočia sú v pôvodnom stave a nespĺňajú aktuálne tepelnoizolačné požiadavky. Na príčine sú často ekonomické problémy, čo má potom celkový dosah na zdravie, predovšetkým starších ľudí, v podobe plesní. Plesne na stenách však často vznikajú aj v novostavbách.

• Vzlínanie vody zo základov: Ak stena vlhne odspodu, treba riešiť zdroj vlhkosti. Príčinou býva poškodená alebo nedostatočná hydroizolácia základov. Vzlínaniu vody po stenách zabráni podrezanie muriva alebo injektáž.
• Poškodené potrubia a stavebné nedostatky: Aj malý únik vody z potrubí môže prerásť do vážneho problému. Napríklad ak zateká za kuchynskú linku či tečie zo sifónu, voda nasiakne drevo linky alebo sa dostane na podlahu pod ňou, čo spôsobí nahromadenie vlhkosti a následne plesne. Tvorbu plesní môže zapríčiniť aj poškodená strecha, trhliny v murive či prasklina na potrubí.
• Zlá izolácia: Ak dom nie je správne izolovaný, môžu medzi rôznymi konštrukčnými dielmi a oblasťami vzniknúť tepelné mosty. V dôsledku toho sa bude tvoriť vlhkosť a kondenzovaná voda, ktorá podporí tvorbu plesní. Bez izolácie vhodnej hrúbky sú plesne a studené steny nevyhnutné.
• Zlá cirkulácia vzduchu a studené povrchy: Ak vzduch v byte nemá kam cirkulovať, vlhkosť sa hromadí a kondenzuje na chladnejších povrchoch ako okná či steny. Nižšia teplota a tým aj vyššia vlhkosť sú tiež za nábytkom, teda skriňami, pri obvodovej stene, za kuchynskou linkou, za tapetami, pri podlahovej lište. Všetky miesta označované ako tepelné mosty majú nižšiu povrchovú teplotu.

Každodenné aktivity ako zdroj vlhkosti

Vysoká vlhkosť v byte býva spôsobená aj bežnými činnosťami, akými sú napríklad varenie alebo sprchovanie. Zvyšovaniu vlhkosti v domácnosti najčastejšie prispievame každodennou činnosťou, ako je pranie, varenie, sprchovanie sa a sušenie bielizne. Plesne sa objavujú v súvislosti s vlhkým bytom.

• Dýchanie: Samotným dýchaním každý človek vylúči do vzduchu približne 3 l vody za deň.
• Sušenie bielizne: Jedna dávka bielizne v uzavretom priestore môže do vzduchu vypustiť až 2 litre vody. Až 65 % Európanov minimálne raz do týždňa suší bielizeň v interiéri.
• Varenie a sprchovanie: Kuchyňa a kúpeľňa sú najvlhkejšie miestnosti, kde vzniká veľké množstvo vodnej pary.

Dôsledky vysokej vlhkosti

Vysoká vlhkosť vzduchu má celý rad nežiaducich dôsledkov, ktoré sa po čase začnú objavovať.

Poškodenie majetku

• Poškodenie nábytku, odliepanie tapiet alebo vydúvanie omietky.
• Zarosené okná.
• Nepríjemný zápach.
• Korózia kovových povrchov.
• Drevený nábytok opretý o steny sa môže deformovať a hniť.
• Zvýšená spotreba energie - vlhké steny sú na dotyk vždy studené a vlhké. Vlhkosť zhoršuje tepelnoizolačné vlastnosti materiálov.

Vplyv na zdravie

Vlhkosť dokáže nepriaznivo ovplyvniť aj naše zdravie. Plesne v domácnosti nie sú len estetickým problémom. Znižujú hodnotu nehnuteľnosti a negatívne vplývajú na zdravie celej rodiny.

• Plesne: Vlhkosť praje roztočom, prispieva k rozvoju chronických problémov, ako sú astma, bolesti hlavy, časté prechladnutie, nespavosť alebo chronická nádcha. Okrem astmy a alergií môžu byť príčinou rôznych kožných reakcií a ekzémov. U niektorých ľudí spôsobujú nevysvetliteľnú únavu, vyčerpanosť a bolesti hlavy. Produkujú toxíny nazývané mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť závažné ochorenia.
• Respiračné problémy: Plesne uvoľňujú do ovzdušia prchavé látky, ktoré človek vníma ako plesňový zápach a deteguje už jeho nízke koncentrácie. Spóry plesní podporujú vznik a zhoršujú priebeh astmy a alergických ochorení. Niektoré druhy okrem alergizujúceho pôsobenia vyvolávajú aj zápalové procesy, najmä časté zápaly dýchacích ciest.
• Kožné problémy: Priamym kontaktom s plesňami môže dôjsť k ochoreniam kože (ekzémy, plesne).
• Mykózy: Patria sem ochorenia pľúc, zápal vonkajšieho zvukovodu, zápal prínosových dutín, zápal rohovky oka a rôzne zápaly kože.

Typy plesní a ich prejavy

Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré sú súčasťou nášho životného prostredia. Bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení. Prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Plesne sa môžu vyskytnúť v rôznych farbách:

• Sivá alebo čierna pleseň: Najčastejšia forma, ktorá sa objavuje na stenách, v škárach a na rôznych povrchoch.
• Biela pleseň: Často sa vyskytuje v menej vetraných a vlhkých priestoroch, ako sú pivnice alebo rohy miestností. V nevykurovaných, chladných a vlhkých miestnostiach, ako je pivnica, sa môže objaviť biela pleseň, ktorá na bielych podkladoch nie je vždy ľahko rozpoznateľná. V takom prípade pomôžu ďalšie príznaky: zatuchnutý zápach, ako aj zvýšený výskyt škodcov, ako sú žižiavky a švehly, sú indikáciami možného napadnutia plesňami.
• Zelená pleseň: Môže sa objaviť na potravinách, substráte, ako aj vo vlhkých miestach a škárach.
• Žltá pleseň: Relatívne zriedkavá, vyskytuje sa najmä pri nedostatočnej hygiene, uprednostňuje vlhké rohy, čalúnenie alebo bavlnené tkaniny.
• Červená pleseň: Môže sa vytvoriť na celulózových podkladoch, ako sú papierové tapety, a uprednostňuje vlhké prostredie, ako je kúpeľňa. Je menej škodlivá ako čierna alebo žltá pleseň, ale môže spôsobiť astmu.

Optimálna vlhkosť a jej meranie

Optimálna vlhkosť v byte by sa mala v zime pohybovať medzi 45 a 60 % a v lete medzi 40 a 55 %. Ideálna hodnota pre relatívnu vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať medzi 40 % a 60 %. Na zistenie vlhkosti v domácnosti môžete použiť vlhkomer. Ten vám poskytne relevantné informácie o vlhkosti v byte. Na základe nich budete vedieť, či potrebujete kúpiť odvlhčovač alebo naopak, zvlhčovač vzduchu.

Riešenia a prevencia proti vlhkosti a plesniam

Zníženie nadmernej vlhkosti vo vašom dome môže byť náročná úloha. Najlepším riešením na odstránenie plesní je zamerať sa na zdroje vlhkosti. Ak dokážete obmedziť vlhkosť, môžete obmedziť aj riziko plesní. Základom pre zdravé vnútorné prostredie v budovách v zime je riadne vykurovanie na teplotu 20 až 22 °C a vetranie, ktoré zaistí odvod vyprodukovanej vodnej pary, takže vnútorný vzduch si udržuje vlhkosť medzi 30 a 50 %.

1. Pravidelné a správne vetranie

Pravidelné vetranie je najjednoduchší a zároveň najúčinnejší spôsob, ako predchádzať tvorbe plesní. Zdá sa vám nelogické otvárať okná v zime a púšťať si do bytu studený vzduch? Lenže práve vetraním zabezpečíte cirkuláciu vzduchu, ktorá je hlavným nepriateľom zvýšenej vlhkosti. Zohriaty vzduch totiž obsahuje viac vlhkosti. Vetranie je výmena vlhkého teplého vzduchu za suchý studený vzduch z vonku. Frekvencia a dĺžka vetrania závisí od ročného obdobia rovnako ako aj od počasia.

• V zime: Odporúča sa vetrať nárazovo a intenzívne, minimálne dvakrát denne po dobu 5 až 10 minút, aby sa vzduch v interiéri doslova vymenil. Krátke a intenzívne vetranie znižuje vlhkosť bez výrazných tepelných strát. Najlepšie je otvoriť okná dokorán na pár minút a zabezpečiť prievan.
• V lete: Je ideálne vetrať okolo pol hodiny a to najmä v skorých ranných hodinách, kým nie sú vysoké teploty.
• V kúpeľni a kuchyni: V miestnostiach, kde je vyššia vlhkosť, je potrebné používať účinné odsávače pár alebo ventilátory. Po sprchovaní, kúpaní či varení nezabudnite otvoriť okno.
• Mikrovetranie: Pri plastových oknách môžete používať mikrovetranie, aby sa vlhkosť postupne znižovala.
• Dôležité upozornenie: Nikdy nevetrajte počas dažďa.

2. Využívanie technických zariadení

Odvlhčovače vzduchu

Jedným z najúčinnejších riešení je použitie odvlhčovačov na dosiahnutie nižšej vlhkosti. Odvlhčovač je zariadenie určené na odstránenie vlhkosti zo vzduchu. Nasáva vlhký vzduch, ochladí ho na jeho rosný bod, čo umožňuje vodnej pare kondenzovať a vytvárať vodu. Výhodou je, že dokáže eliminovať aj zatuchnuté pachy a odvlhčovač bráni aj vzniku plesní. Mnohé disponujú HEPA filtrami, čím vypúšťaný vzduch aj čistia. Ak vám prekáža, že z nich musíte vylievať nazhromaždenú vodu, zaobstarať si môžete odvlhčovač s napojením na odtok vody. Odvlhčovač nie je len nástrojom na udržanie primeranej vlhkosti vo vašom dome. Znížením úrovne vlhkosti odvlhčovač sťažuje rast plesní na povrchoch, ako sú steny, stropy a podlahy. Odvlhčovače vzduchu znižujú množstvo roztočov, plesňových spór a iných alergénov, ktoré sa darí vo vlhkom prostredí. Odvlhčovače sú navrhnuté špeciálne na odvlhčovanie, zatiaľ čo klimatizácie musia najprv ochladiť vzduch a až potom odstrániť vlhkosť ako vedľajší produkt.

• Pre celý dom: Zvážte inštaláciu odvlhčovača pre celý dom integrovaného s vaším systémom HVAC.
• Prenosné odvlhčovače: Na reguláciu špecifických vlhkých oblastí, ako sú pivnice, kúpeľne alebo práčovne, sa používajú prenosné odvlhčovače.

Ventilátory a digestory

V kúpeľni je dôležité, aby ste mali nainštalovaný výkonný odsávací ventilátor, ktorý dokáže odviesť vlhký vzduch z miestnosti mimo váš byt. Nezabudnite ho používať predovšetkým po sprche alebo kúpeli a nechajte ho zapnutý minimálne 30 minút. Vhodné je aj použitie ventilátorov v iných častiach bytu, napríklad stolových s rôznou výkonnosťou alebo si nainštalujte stropný ventilátor. Digestor odsaje nielen pachy, ale aj vlhkosť, ktorá vzniká pri varení. Mnoho gazdiniek si nechá namontovať digestor, a potom ho nepoužívajú. Lenže kuchyňa je jednou z miestností, ktorá je najviac ohrozená nadmernou vlhkosťou. Odsávač dokáže účinne pohlcovať nadmernú vlhkosť a paru, pohltí pach z varenia a vďaka integrovanému osvetleniu si ním lepšie posvietite na prácu, čo určite oceníte pri varení. Navyše, moderné digestory majú tichý chod, takže o nich ani nebudete vedieť.

Klimatizácie a sušičky prádla

Ak prirodzené vetranie dostatočne neodstráni vlhkosť, dokonalým riešením sú klimatizácie. Navyše mobilné klimatizácie alebo nástenné klimatizácie dokážu inteligentne regulovať aj úroveň vlhkosti, takže sa postarajú o zdravú mikroklímu v interiéri. Najlepšou voľbou ako znížiť vlhkosť v dome predstavujú sušičky prádla.

3. Optimalizácia kúrenia a izolácie

Správne vykurovanie a izolácia sú kľúčové pre udržanie optimálnej vlhkosti. Nadmerná vlhkosť v byte v zimných mesiacoch predstavuje nepríjemný problém, ktorý sa týka mnohých domácností. Mnoho ľudí sa domnieva, že do domu preniká predovšetkým z vonku, býva však spôsobená aj bežnými činnosťami.

• Správne vykurovanie: Obytné priestory vykurujte na primeranú teplotu (cca 20 °C v obývacích miestnostiach, 17-18 °C v spálňach a kuchyniach). V noci môžu byť tieto teploty o niečo nižšie. Dôležité je zabrániť tepelným mostom medzi miestnosťami alebo materiálmi, preto by dvere medzi miestnosťami s rozdielnym vykurovaním mali byť zatvorené. Mnoho domácností chce ušetriť a tak na noc radikálne stiahne teplotu na radiátoroch alebo podlahovom kúrení. Avšak z pohľadu vlhkosti sa dosiahne presný opak, ktorým je výrazný vzostup.
• Izolácia: Dobre urobená izolácia pomôže udržať teplotu vnútri a zároveň znížiť kondenzáciu. Izolácia podlahy, stien a strechy má výrazný vplyv na zníženie vlhkosti. Dôležitá je tiež izolácia miestnosti, ktorá znižuje kondenzáciu vodnej pary na chladných povrchoch, ako sú steny a okná. Dobrá izolácia pomáha udržať vnútornú teplotu stabilnú, zabraňuje vzniku tepelných mostov, ktoré sú častou príčinou kondenzácie. Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov je dôležité zvoliť vhodný typ izolácie a dbať na jej správnu inštaláciu. Zateplenie budovy prináša nielen úsporu energie, ale aj suché a zdravé steny bez plesní. Expandovaný polystyrén má podobnú paropriepustnosť ako drevo.
• Nové okná: Ak okná zle tesnia a cítite studený vzduch, aj keď sú zatvorené, možno nastal čas na ich výmenu. Z hľadiska energetickej efektívnosti sú dobrou voľbou plastové okná. Po výmene starých okien za nové, ktoré lepšie izolujú, je dobré zaobstarať si vlhkomer a venovať pozornosť teplote a vlhkosti v byte.

4. Usporiadanie interiéru a prírodné absorbéry

Niektoré maličkosti môžu tiež pomôcť v boji proti vlhkosti.

• Nábytok ďalej od stien: Nábytok ani podobné predmety neumiestňujte priamo pred studené vonkajšie steny. Dodržte vzdialenosť približne 5 až 10 cm od vonkajšej steny, aby ste umožnili cirkuláciu vzduchu. Teplota za nábytkom je zvyčajne nižšia ako teplota okolia. Z tohto dôvodu sa časom vytvorí kondenzácia a steny začnú vlhnúť.
• Sušenie bielizne: Ak máte modernú práčku s vysokými otáčkami odstreďovania, bielizeň nie je po vypraní mokrá. Ak máte staršiu práčku, počas leta zaveste bielizeň vonku na vzduch. Dôležité je, aby počas schnutia fúkal vetrík, ktorý vyprané oblečenie skvele presuší. V zime umiestnite bielizeň na teplé miesto, napríklad k radiátorom (ale nie priamo na nich), peciam, krbom alebo kachliam. Mokrú bielizeň nesušte v byte, ak je to možné.
• Rastliny pohlcujúce vlhkosť: Niektoré z rastlín dokážu pohltiť vlhkosť a znížiť teplotu, zlepšiť kvalitu vnútorného vzduchu. Napríklad anglický brečtan miluje vlhké priestory a najlepšie sa mu darí práve v kúpeľniach, spálňach či kuchyniach, kde čistí vzduch, odstráni pleseň a zbaví miestnosť nadmernej vlhkosti. Skvelo absorbujú vlhkosť aj bambusové palmy alebo tillandsia, ktorá nežije v pôde a živiny získava zo vzduchu a do vlhkej miestnosti sú vhodné aj paprade. Orchidey sú tiež typom kvitnúcej rastliny, ktorá v lete absorbuje vlhkosť a ochladzuje byt.
• Prírodné absorbéry:
  • Kuchynská soľ: Dokáže absorbovať prebytočnú vlhkosť, čím pomáha znižovať riziko vzniku plesní. Postačí plastová fľaša a približne jeden kilogram soli. Fľašu naplňte do polovice soľou. Zatvorte a vložte ju na niekoľko hodín do mrazničky, aby soľ stuhla. Následne fľašu so soľou vyberte, odstráňte uzáver a umiestnite ju do najvlhkejšej miestnosti v dome. Tento ekologický odvlhčovač je účinný približne mesiac. Soľ je ideálnym pomocníkom aj na odstránenie vlhkosti z okolia okien.
  • Jedlá sóda: Nielenže absorbuje vlhkosť, ale miestnosť zbaví aj nepríjemných pachov. Nasypte jedlú sódu do misiek a zakryte tenkým kúskom látky. Ešte účinnejším trikom je jedlá sóda v kombinácii s bobkovým listom.
  • Modelárska sadra: Rovnakým spôsobom ako jedlá sóda sa dá použiť aj modelárska sadra.
  • Drevené uhlie: Misky s dreveným uhlím, ktoré sa používa na grilovanie, vysajú zo vzduchu vlhkosť a absorbujú ju.
  • Ryža: Nasypte ju do látkových vreciek a rozmiestnite do chladných rohov bytu.
  • Krieda: Na odstránenie vlhkosti zo skrine pomáha aj krieda.

5. Špeciálne nátery a sanácia

Ak je problém s vlhkosťou pretrvávajúci alebo rozsiahly, je potrebné siahnuť po špecifickejších riešeniach.

• Náter proti vlhkosti stien: Je špeciálna povrchová úprava určená na boj proti nadmernej vlhkosti a plesniam. Tieto nátery vytvoria bariéru, cez ktorú sa do muriva nedostane vlhkosť a súčasne umožňuje stenám „dýchať”. Problematické steny v dome alebo byte môžete ošetriť protiplesňovou impregnáciou alebo pri nanášaní náteru použiť farbu proti plesniam.
• ClimateCoating ThermoPlus: Je termokeramický náter, ktorý zásadne mení to, ako váš byt narába s vlhkosťou. Zvyšuje povrchovú teplotu stien, má kapilárnu aktivitu a reguluje vlhkosť na optimálnych 55 %. Tým zabraňuje rastu plesní.
• Odstránenie existujúcich plesní: Ak je plesňou napadnutá malá plocha, môžete sanáciu vykonať svojpomocne. Pri práci používajte ochranný odev a masku. Napadnuté miesta opatrne postriekajte prípravkom proti plesniam a následne odstráňte napadnutú tapetu alebo omietku. Pri silnom napadnutí plesňami sa odporúča odstrániť postihnutú omietku a povrch dôkladne ošetriť odstraňovačom plesní. Po aplikácii musí stena úplne vyschnúť. V prípade rozsiahleho napadnutia je vhodné obrátiť sa na odbornú firmu.
• Elektroosmóza: Je neinvazívna metóda sanácie kapilárnej vlhkosti, ktorá pomocou elektrického poľa usmerňuje vlhkosť zo steny späť do podložia.
• Injektáž: Táto metóda zahŕňa vstrekovanie špeciálnych hydroizolačných materiálov do stien, ktoré vytvárajú vodoodolnú bariéru.
• Oprava strechy, odkvapov a fasády: Pri prenikaní atmosférickej vody je riešením oprava týchto častí.
• Hydroizolácia: Je obzvlášť dôležitá pri plochých strechách, kde kvôli menšiemu sklonu voda horšie odteká.

Dôležitosť kontroly a prevencie

Včasný zásah odborníka môže ušetriť nielen vaše peniaze, ale aj zdravie. Kontrola a regulácia vlhkosti v byte nie je len otázkou pohodlia, ale aj zdravia a ochrany vašej nehnuteľnosti. Pravidelným vetraním, používaním vhodných technických riešení a včasným riešením problémov môžete predísť vzniku plesní a s nimi spojených zdravotných komplikácií. V prípade pretrvávajúcich problémov neváhajte kontaktovať odborníkov, ktorí vám pomôžu identifikovať a odstrániť zdroj nadmernej vlhkosti.

tags: #vlhkost #v #miestnosti #sa #kumuluje