Vlhkosť v domácnostiach predstavuje častý problém, ktorý môže negatívne ovplyvniť nielen stav stien, ale aj zdravie a celkovú pohodu obyvateľov. Staré alebo nedostatočne izolované domy sú náchylnejšie na zvýšenú vlhkosť, ktorá sa prejavuje vlhnutím stien a tvorbou plesní. Tento problém sa však nevyhýba ani novostavbám, kde môže dôjsť k zlyhaniu hydroizolácie.
Optimálna vlhkosť vzduchu v interiéri by sa mala pohybovať v rozmedzí 40 až 60 %. V zimných mesiacoch by nemala klesnúť pod 45 %, zatiaľ čo v lete je ideálna hodnota medzi 40 a 55 %. Napriek tomu sa v mnohých domácnostiach stretávame s oveľa nižšou úrovňou vlhkosti, ktorá môže dosahovať sotva 20 %. Takáto nízka vlhkosť už môže spôsobovať rôzne zdravotné problémy, predovšetkým týkajúce sa dýchacích ciest, ako sú časté zápaly nosohltanu či ochorenia horných a dolných dýchacích ciest. Našťastie, riešenie príliš suchého vzduchu je zvyčajne jednoduchšie než riešenie vysokej vlhkosti. V takom prípade často postačuje pravidelné a dostatočné vetranie, prípadne použitie zvlhčovača vzduchu.
Faktory ovplyvňujúce vlhkosť v domácnosti
Vlhkosť v domácnosti ovplyvňuje viacero faktorov. Zásadnou chybou, ktorú mnohí robíme, je neuvedomovanie si, že aj bežné domáce činnosti ako varenie, sprchovanie či sušenie bielizne vplývajú na faktor vlhkosti vzduchu. Najjednoduchšie odstrániteľnou príčinou vysokej vlhkosti v dome je nedostatočné vetranie. Pravidelné vetranie niekoľkokrát za deň pomáha udržať optimálnu vlhkosť a udrží steny v dobrom stave bez plesní.
Pokiaľ na oknách zbadáme kvapky vody, prípadne máme doma zarosené zrkadlá, ide o problém s kondenzáciou pary. Tento jav sa objavuje najmä v zime v dôsledku nedostatočného vetrania. Dôvodom kondenzácie pary môže byť aj spojenie vysokej vlhkosti vzduchu s nízkou teplotou povrchu stien či okien.
Príčiny vlhnutia stien
Vlhké steny sú vždy predzvesťou vážnejšieho problému, ktorý netreba podceňovať ani prehliadať. Mokré mapy na stenách sa vyskytujú predovšetkým v starších nehnuteľnostiach, ale aj v novostavbách, kde nečakane zlyhá niektorá z úrovní hydroizolácie. Môže ísť o náhly havarijný stav či postupné narušenie vrstiev, ktoré dovtedy steny spoľahlivo chránili pred presakovaním vody. V takom prípade hrozí riziko tvorby plesní, celkovo negatívny vplyv na životnosť stavby, komfort bývania, ale aj cenu nehnuteľnosti.
Vzlínanie vody zo zeme
Majiteľov starších domov trápi najmä vzlínanie vody zo zeme. Tieto stavby majú často poškodenú alebo dokonca úplne chýbajúcu hydroizoláciu spodnej stavby od vody. Voda stúpa čoraz vyššie do stien a vážne poškodzuje múry. Obsahuje totiž aj rôzne minerály, ktoré postupne vypĺňajú duté škáry v stenách a kryštalizujú v nich. Na vnútorných stenách presakujú v podobe „soľných kvetov“, v ktorých sa rýchlo rozmnožujú plesne. V týchto miestach potom dochádza k opadávaniu omietky a farieb. Stena už nestíha preschnúť ani v období relatívneho sucha a pôvodne sezónne problémy vás budú trápiť celý rok.
Presakovanie vlhkosti zo zeme je najčastejšou príčinou vysokej vlhkosti v dome a vlhnutia stien. Ide o proces, pri ktorom stavebné materiály absorbujú vlhkosť zo zeme v dôsledku porušenej či chýbajúcej izolácie proti vode a zemnej vlhkosti.
Riešenia pri vzlínaní vody
Existuje niekoľko metód, ako vlhnutie stien zastaviť. Skôr ako sa pustíte do náročných opráv, je potrebné zistiť príčinu. V prípade, že steny absorbujú vodu zo zeme, ako účinný spôsob sa volí vkladanie vodorovnej hydroizolácie medzi steny a základy. Niekedy sa nevyhnete ani odvodneniu okolia domu prostredníctvom drenáže, kedy sa okolo stien vykope jama až na úroveň základov domu. Odtiaľ sa voda následne odvedie do kanalizácie či do trativodu, čím by sa mal problém čiastočne vyriešiť.
Majitelia starších domov, v ktorých môže podrezávanie narušiť statiku domu, by mali zvoliť skôr chemickú injektáž. Pri tejto metóde sa do stien vŕtajú otvory, cez ktoré sa stena napustí špecifickými chemikáliami. V stene sa vytvorí nerozpustná vodoodpudivá vrstva, ktorá zabráni vode v stúpaní smerom vyššie.
Vlhkosť spôsobená dažďovou vodou
Ak ste vylúčili vzlínanie vody zo zeme, ďalšou pomerne častou príčinou je zatekanie dažďovej vody do štruktúry stien. V takom prípade sa pozrite predovšetkým na to, či nedošlo k poškodeniu fasády, strešnej izolácie alebo dokonca k uvoľneniu vonkajších okenných parapetov.
Riešenia pri zatekaní dažďovej vody
Ak sa vlhkosť steny objavuje po výdatných dažďoch, skontrolujte fasádu, izoláciu strechy a posvieťte si aj na všetky odtokové prvky - ako na streche, tak aj na priechodnosť žľabov v chodníkoch alebo pod vrstvou štrku. Následne treba na týchto miestach zabezpečiť nepriepustnosť plášťa a kvalitnú hydroizolačnú bariéru. Odkvapové žľaby by mali byť vždy čisté, dostatočne zospádované a v bezchybnom stave.
Vysoká vlhkosť vzduchu a kondenzácia
Kým predchádzajúce dve príčiny sa objavujú zväčša na viacročných stavbách, kondenzácia vody v interiéri si nevyberá - môže ohroziť kvalitu bývania v staršom dome aj v novostavbe. V hre je viacero faktorov, ktoré tento proces spúšťajú. So zvýšenou vlhkosťou sa môžete stretnúť po zateplení domu a výmene starých okien za nové. Dom, ktorý dovtedy „dýchal“, síce nadobudol lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, razom však čelí problému s odvodom vlhkosti.
Vlhkosť v dome produkujú ľudia, rastliny, vzniká aj pri praní, sušení, varení či kúpaní. Kondenzácia vzniká, keď teplý vlhký vzduch prichádza do kontaktu so studeným povrchom. Na ploche tohto povrchu sa následne vodné pary vyzrážajú do kvapálnej formy. Pri ochladzovaní vzduchu s určitou relatívnou vlhkosťou sa zvyšuje relatívna vlhkosť. Ak ochladzovanie pokračuje, dosiahne relatívna vlhkosť 100 % - takzvaný rosný bod - a potom nastáva skvapalňovanie.
Riešenia pri kondenzácii a vysokej vlhkosti vzduchu
Zamerajte sa preto najmä na dostatočné vetranie. Niekedy si však nepomôžete a až po návšteve odborníkov zistíte, že za kondenzáciou vlhkosti na stenách je prítomnosť tepelných mostov. Teplota je v týchto miestach nižšia. Uniká cez ne viac tepla, a teda cez ne aj najviac prúdi vzduch smerom von. Ak je navyše vlhký, prebytočná vlhkosť sa vyzráža na studených miestach steny (zvyčajne ide o kúty alebo pás pod stropom). Odborníci vám pomôžu tieto miesta správne zaizolovať.
Pri prílišnej kondenzácii je jednoduchým, neinvazívnym spôsobom ako znížiť vlhkosť v bytoch i v domoch vetranie. Vhodné je vykonávať ho 2 - 3 krát denne, vždy po dobu aspoň 10 minút, v zime aj kratšie, aby ste sa vyhli ochladeniu stien. Pravidelnejšiu ventiláciu môžete zabezpečiť aj inštaláciou vetracích šácht, ventilátorov, alebo, pri obavách z úniku tepla, rekuperačných systémov výrazne limitujúcich tepelné straty.
Elektrické odvlhčovače vzduchu sú skvelým spôsobom, ako znižovať vlhkosť vo vnútri. Používajú elektrinu na odstránenie vlhkosti z vzduchu a sú skvelé pre kontinuálne použitie v rôznych veľkostiach priestorov. Špeciálne membránové ochranné nátery do interiéru, zabraňujúce kondenzácii, môžu byť rovnako nápomocným opatrením.
Prasknuté potrubie
Ak sa ťažkosti s mokrou stenou objavia pomerne náhle, zbystrite pozornosť. Môže ísť o prasknutie rozvodov vody alebo kúrenia, ktoré zasiahnutou stenou vedú. Pri pátraní po vinníkovi sa zamerajte aj na ďalšie ukazovatele. Môžete si všimnúť nižší tlak vo vodovodnom potrubí alebo neočakávane vyššiu spotrebu vody. Ak ide o vykurovací systém, neminú vás problémy s tlakom vykurovacej sústavy či výrazné zavzdušnenie radiátorov.
Riešenia pri prasknutom potrubí
Havarijný stav vyžaduje rýchly zásah odborníkov. Únik vody z potrubia v stene je iný druh problému a jeho oprava si vyžaduje viac námahy i peňazí.
Ako zistiť úroveň vlhkosti v dome
Zistiť, akú úroveň vlhkosti vzduchu doma máme, je pomerne jednoduché. Postačí na to vlhkomer, ktorý umožňuje sledovať teplotu, vlhkosť a často aj kvalitu vzduchu v interiéri. Na základe nameraných hodnôt následne vykonáme potrebné kroky na zlepšenie prostredia, v ktorom žijeme.
To, či je vzduch doma príliš suchý alebo vlhký, však spozorujeme aj bez vlhkomeru na základe iných ukazovateľov. Vlhký vzduch sa zvykne prejavovať zrážaním pary na oknách alebo vznikom plesne na stenách, suchý vzduch pocítime doslova na vlastnej koži.
Na zistenie a bližšiu lokalizáciu miest s nadmernou vlhkosťou v budove obyčajne nie je potrebná odborná asistencia. Medzi typické príznaky patria:
- Zarosené okenné sklo.
- Voda v pivnici alebo na povale.
- Zatuchnutý vzduch.
- Typický zápach vlhkosti.
- Škvrny na stenách.
- Výskyt plesní.
Ako dosiahnuť optimálnu vlhkosť v domácnosti
Vlhké steny sú, žiaľ, v našich domoch a bytoch pomerne častou nepríjemnou skúsenosťou. Vlhká stena je nemilou záležitosťou, s ktorou sa nikto nechce potýkať. Navodzuje v miestnosti pocity chladu, nehostinnosti a nezdravého prostredia.
Humidita v interiéri vášho obydlia by sa mala pohybovať v rozpätí 45 - 55 %. Takéto rozpätie predstavuje optimálnu hodnotu vlhkosti ako pre byty, tak pre rodinné domy. Ak vlhkosť dlhodobo udržiavate na približne 50 %, vyhýbate sa zdravotnému hazardu spojenému s dýchaním suchého vzduchu, predchádzate nadmernému množeniu mikroorganizmov a, v neposlednom rade, minimalizujete aj negatívne dopady na materiál stien vášho domova.
Vlhkosť úzko súvisí napríklad s teplotou - čím teplejší je vzduch, tým viac vlhkosti dokáže absorbovať. A naopak, chladnejší vzduch býva suchší.
Optimálna teplota v jednotlivých miestnostiach
Vlhkosť v dome priamo súvisí s ideálnou vlhkosťou vzduchu a tiež s teplotou. Teplota vzduchu v zime by nemala byť príliš vysoká, ani príliš nízka. Vlhkosť v jednotlivých miestnostiach v dome by sa mala líšiť, a to predovšetkým v závislosti od využitia izby:
- Obývacia izba: Okolo 20 až 21 °C.
- Kuchyňa a jedáleň: Do 22 °C.
- Spálňa: Od 18 do maximálne 20 °C.
- Kúpeľňa: Nemala by presiahnuť 24 °C. V prípade malých detí môže byť dočasne o čosi vyššia.
Sanácia vlhkých stien
Určenie príčiny, kvôli ktorej k vlhnutiu dochádza, je prvým kľúčovým krokom na ceste k rozhodnutiu, akú metódu nápravy zvolíte. Sanácia nemožno vykonať bez dôkladnej znalosti príčin vlhnutia a stavby samotnej. Vždy by ju mali realizovať odborníci, ktorí po prieskume určia príčiny vlhkosti a najvhodnejší spôsob sanácie. Obvykle je pritom potrebná kombinácia viacerých metód.
Metódy sanácie
Existuje viacero metód, ako sa zbaviť vlhkosti v dome a zabrániť tak vzniku plesní:
1. Mechanická hydroizolácia
Do konštrukcie sa vloží dodatočná mechanická hydroizolácia, ktorá zabráni vzlínaniu vlhkosti. Spôsobov je niekoľko:
- Podrezávanie múrov: Vytvorenie mechanickej bariéry proti vzlínaniu vody vsunutím izolačného materiálu (napr. asfaltových pásov) do celého prierezu muriva.
- Premurovanie hydroizolačnej škáry: Nahradenie niekoľkých vrstiev tehál novými vrátane vrstvy hydroizolácie.
- Zarážanie antikorových plechov: Pomocou špeciálneho príklepového lisu sa do stien zarazia vysokopevné antikorové plechy. Táto metóda je pomerne drahá a náročná na realizáciu.
Takýto výrazný zásah do stavby musí určite posúdiť statik.
2. Chemické metódy
Pri týchto metódach sa do muriva napustí suspenzia, ktorá reaguje s vodou a vytvorí chemickú, kryštalickú či inú hydroizolačnú clonu, ktorá obmedzí alebo úplne zastaví vzlínanie vlhkosti. Zároveň naviaže vodu, čím steny aktívne vysuší.
- Beztlakové napúšťanie (infúzia): Využíva sa pôsobenie gravitácie a otvory sa navŕtajú v sklone, aby suspenzia do múru pozvoľne stiekla.
- Tlakové napúšťanie (injektáž): Opatvory sa vytvárajú vodorovne a látka preniká do muriva pod tlakom. Technológia AXALL je založená na zdravotne neškodných polyméroch, ktoré dokážu viazať veľké množstvo vody.
Táto metóda je celkovo šetrnejšia než doplnenie mechanickej bariéry. Nie všetky typy roztokov majú rovnako vysokú účinnosť, preto si pri výbere overte kvalitu.
3. Sanačné omietkové systémy
Sanačným omietkovým systémom sa môže doplniť niektorá z predchádzajúcich technológií alebo iné opatrenia. Z muriva dokážu odviesť zvyškovú vlhkosť a postarajú sa o celistvý a suchý povrch stien. Vďaka špeciálnemu rozloženiu pórov zabezpečujú odvlhčovacie omietkové systémy veľmi rýchle odparovanie vlhkosti z muriva, pričom samotná omietka zostáva suchá.
Sanačné omietkové systémy Baumit Sanova pozostávajú zo sanačného prednástreku, ktorý vytvorí vhodný podklad, a viacerých druhov sanačných omietok, ktoré sú určené do interiéru alebo exteriéru na murivá s rôznou vlhkosťou a rôznym stupňom zasolenia. Ide o neinvazívnu metódu, ktorá nie je spojená so zásahom do samotného muriva.
4. Elektroosmóza
Bez väčších stavebných zásahov možno vlhké múry vysušiť aj pomocou technológií založených na elektrofyzikálnych princípoch, ako je elektroosmóza. Táto metóda spočíva vo vytvorení takéhoto elektrického poľa, ktoré obráti kapilárne prúdenie opačným smerom, to znamená, že vytláča vlhkosť z muriva do zeme. Základom odvlhčovacieho systému je zdroj napätia a elektródy, ktoré sa vhodne nainštalujú podľa konkrétnej situácie.
Systém pracuje automaticky, s veľmi nízkym napätím. Jeho základom je riadiaca jednotka - zdroj jednosmerného napätia. Minimálne nároky na priestor, bez zásahov do stavebných konštrukcií. Na jeho vytvorenie je nutné dodávať do systému elektrinu, čo znamená náklady na prevádzku.
5. Odkopanie múrov
Odkopanie múrov patrí k doplnkovým spôsobom odvlhčenia, ktorý je síce prácny, no môžete ho urobiť aj svojpomocne. Múry sa po celom obvode domu odkopú tak, aby neboli v styku so zeminou, ktorá je zdrojom vlhkosti. Ryha sa potom oddrenážuje a zasype kamenivom, aby voda mohla odtekať a odparovať sa. Rizikom je tu však vysypanie základov a narušenie statiky stavby, odkopanú stenu a základ preto treba spevniť.
Prevencia vzniku plesní
Vlhké prostredie je živnou pôdou pre zdraviu škodlivé mikroorganizmy, a plesne patria k tým najnepríjemnejším. Škodlivých druhov plesne sa v bytoch a domoch bežne vyskytuje niekoľko. Pleseň je nebezpečná toxická substancia, ktorá prežíva pri vysokej vlhkosti a teplotách od +15 °C do +25 °C. Darí sa jej v miestach s vysokou kondenzáciou vodných pár, napríklad v nedostatočne izolovaných rohoch miestnosti, alebo pozdĺž zle zasadených okenných rámov.
Napadnuté materiály (tapety, obrazy, koberce), u ktorých je to možné, odstráňte. Miestnosť vysušte, čo najviac je to len možné. Zapožičajte si profesionálne zariadenia určené na tento účel - čističe vzduchu, odvlhčovače a podobne. Na napadnuté miesta, ako aj na miesta, pri ktorých máte podozrenie, že budú živnou pôdou pre plesne, aplikujte fungicídne prostriedky.
Na trhu sú dostupné špeciálne protiplesňové nátery, ktoré pomáhajú chrániť steny pred plesňami. Náter proti vlhkosti stien je špeciálna ochranná úprava navrhnutá tak, aby vytvorila bariéru, ktorá bráni prenikaniu vlhkosti do muriva a súčasne umožňuje stenám „dýchať”.
Príprava stien pred nanesením protiplesňovej farby je kľúčovým krokom. Najprv je potrebné odstrániť existujúcu pleseň pomocou špeciálneho prípravku. Po odstránení plesní je dôležité stenu dôkladne vyčistiť a nechať ju úplne vyschnúť. Ak sú na stene trhliny, dierky alebo iné poškodenia, mali by sa opraviť pred aplikáciou náteru. Na zabezpečenie lepšej priľnavosti náteru môžete použiť základný náter alebo primer.
Dobrá izolácia môže pomôcť udržať teplotu vnútri a znížiť kondenzáciu. Izolácia podláh, stien a strechy môže mať výrazný vplyv na zníženie vlhkosti. Tým, že sa udržiava teplota povrchov nad bodom rosenia, voda z vlhkého vzduchu sa nezráža na stenách, čím sa znižuje riziko tvorby plesní. Dobrá izolácia tiež pomáha udržať vnútornú teplotu stabilnú, čo zlepšuje komfort bývania a zároveň znižuje náklady na vykurovanie.
Ako účinnú ochranu oblečenia proti vlhkosti môžete použiť silikagelové vrecúška, ktoré efektívne absorbujú prebytočnú vlhkosť a pomáhajú udržať vaše oblečenie a iné predmety suché.