Meteorologické pozorovania spočívajú v meraní teploty vzduchu, vlhkosti vzduchu, atmosférického tlaku, dĺžky slnečného svitu, zrážok, výšky snehovej pokrývky, rýchlosti a smeru vetra, dohľadnosti, sledovania oblačnosti, búrok či ďalších javov. K meraniu týchto javov a prvkov slúži celý rad prístrojov. V dnešnej dobe, keď svetu vládnu výpočtové technológie, sa mnoho veličín prestalo odčítať ľudským okom a zapisovať do denníkov, ako tomu bývalo v minulosti.
Teplota Vzduchu
Fyzikálna podstata teploty
Teplota je fyzikálna veličina, ktorá je merateľná vďaka tomu, že takmer všetky telesá menia pri zohrievaní svoje určité fyzikálne vlastnosti - napríklad sa pri ohrievaní rozpínajú, alebo menia svoj elektrický odpor. Teplotu možno teda určiť podľa zmeny objemu, alebo dĺžky daného telesa, prípadne zmeny nejakej elektrickej veličiny. Teplotu teda vlastne meriame vďaka meraniu iných veličín.
Z fyzikálneho hľadiska opisujeme vzduch pomocou objemu (V), tlaku (p) a teploty (t). Teplotu môžeme merať v °C alebo v K (Kelvinoch). Rozdiel je v tom, že Kelviny sa počítajú od „absolútnej nuly“. 0 K = -273,15 °C.
Jednotky a princípy merania
Teplota sa meria pomocou teplomerov a jej jednotkou je v našich končinách stupeň Celzia. V USA, Kanade a Veľkej Británii sa v meteorológii používa teplotná stupnica Fahrenheitova s jednotkou °F.
Metódy a miesta merania
Teplota vzduchu sa správne meria v tieni. Na profesionálnych meteorologických staniciach sa meria v žalúziových búdkach, ktoré sú postavené vo výške 2 m nad zemou. Vzduch v nich prúdi voľne, takže sa stále vymieňa s okolitým vzduchom. Búdka je biela, aby odrážala slnečné lúče. Spravidla je drevená, pretože drevo je zlý vodič tepla.
Okrem merania teploty v štandardnej výške 2 m nad zemou je dôležité poznať teplotu pri zemi alebo 5 cm nad zemou. Na niektorých meteorologických staniciach sa meria teplota aj vo väčších výškach pomocou radiosond, a to až do výšky 20 km. Zaujímavým údajom je aj teplota pôdy pod povrchom zeme asi do hĺbok 1 m až 2 m. Vo väčších hĺbkach než 2 m sú zmeny teploty nepatrné (niekoľko desatín °C za rok).
Teplota je najdôležitejší meteorologický prvok. Teplota má svoj denný a ročný chod a z jej priebehu môžeme získať informáciu o zmene počasia. Meriame ju teplomerom vždy v tieni.
Atmosférický Tlak
Čo je atmosférický tlak
Atmosférický tlak vzduchu je tlak spôsobený atmosférickou tlakovou silou (váhou stĺpca vzduchu nad našimi hlavami). Vzduch je zmes plynov. Tvorí ho 78 % dusíka, 21 % kyslíka a 1 % pripadá na vzácne prvky, ako je napríklad Argón. Keď obmedzíme molekulám vzduchu možnosť pohybu nejakou stenou (A), naráža na ňu silou (F), ktorá vytvára tlak (p), F = p.A.
Jednotky a závislosť na nadmorskej výške
Atmosférický tlak meriame barometrami a je spravidla uvádzaný v hektopascaloch (hPa). Jednotkou tlaku je aj bar (b). Sila 1 N (Newton) pôsobiaca na plochu 1 m² vytvára tlak 1 bar.
Atmosférický tlak súvisí s aktuálnym stavom atmosféry (aktuálnym počasím) a s nadmorskou výškou, s ktorou klesá. Priemerný atmosférický tlak pri morskej hladine (teda v nadmorskej výške 0 m) je stanovený na hodnotu 1013,25 hPa.
Táto zmena nie je lineárna a závisí aj od mnohých často premenlivých faktorov, ako sú hustota vzduchu, gravitačné zrýchlenie v danom mieste, výrazné prúdenie vzduchu alebo teplota vzduchového stĺpca vrátane jej gradientu. Napriek tomu v menších výškach možno zhruba použiť zjednodušený vzťah, ktorý hovorí, že výškový rozdiel 10 metrov zodpovedá zmene tlaku o cca 1,2 hPa - teda zmena tlaku o 1 hPa zodpovedá zmene výšky o cca 8,43 metrov (platné do nadmorských výšok asi tak do 1 km). Vo výške 5,5 km nad morom je tlak približne polovičný, t.j. asi 500 hPa.
Pre prepočet lokálneho absolútneho atmosférického tlaku na tlak na hladine mora existuje hneď niekoľko vzorcov, a to v rôznych tvaroch a úpravách. Niektoré naozaj zohľadňujú aj zemepisné súradnice s gravitačným zrýchlením v danom mieste zemegule.
Prístroje na meranie tlaku
- Rtuťový barometer: Skladá sa z trubice na jednom konci zatavenej, naplnenej ortuťou, na ktorú na druhom zahnutom konci pôsobí atmosférický tlak. Podľa výšky ortuti pod zataveným koncom možno určiť veľkosť atmosférického tlaku (čím vyššie ortuť vystúpi, tým väčší tlak).
- Aneroid: Jeho hlavnou časťou je krabička, z ktorej je vyčerpaný vzduch. Na pružnú zvlnenú stenu krabičky pôsobí zvonku tlaková sila atmosférického vzduchu (proti nej pôsobí tlaková sila stlačenej pružiny). Zmeny atmosférického tlaku spôsobujú pružnú deformáciu pružnej steny, ktorá sa prenáša na ručičku. Poloha ručičky na stupnici určuje atmosférický tlak. Aneroid vynašiel v roku 1843 Lucien Vidie.
- Barograf: Používa sa na automatický záznam hodnôt atmosférického tlaku. Jeho princíp je podobný ako u aneroidu, len je v ňom použitých niekoľko zvlnených plechových krabíc nad sebou, aby sa dosiahlo väčšieho prehnutia, a tým citlivejšieho posunu ručičky pri zmenách tlaku. Grafický záznam stavu atmosférického tlaku sa zachytáva na papieri navinutom na valci, ktorý sa rovnomerne otáča okolo osi raz za týždeň.
Vplyv tlaku na počasie
Tlak vzduchu má rovnako ako teplota svoj denný chod. Keď je tlak vzduchu nižší ako 1000 hPa, očakávame daždivé počasie. Platí, že čím je nižší tlak, tým bude daždivé počasie stálejšie. Ale pozor! V prípade, že pri nízkom tlaku vzduchu vanie východný vietor, pršať nemusí. A napokon, akonáhle je tlak vzduchu vyšší ako 1020 hPa, môžeme väčšinou očakávať slnečné počasie bez zrážok. A čím vyšší tlak, tým je šanca na pekné počasie vyššia. Ale aj tu pozor! Aj pri vysokom tlaku môže zapršať, napríklad za vlhkého západného vetra.
Keď tlak vzduchu náhle výraznejšie poklesne, je šanca na búrky a na silnejší vietor. V prípade, že tlak vzduchu rýchlo kolíše, značí to premenlivé počasie. Ak stúpa tlak ale klesá teplota, nemôžeme očakávať trvalé zlepšenie počasia. Vyjasnenie vydrží len pár hodín. Ak stúpa tlak a stúpa teplota, je v lete pekné počasie, v zime len na horách (inverzia). Rýchle zvýšenie tlaku znamená len dočasné zlepšenie počasia.
Výsledky meraní tlaku sa prepočítavajú na nulovú nadmorskú výšku a zaznamenávajú sa do meteorologických máp. Meteorológovia spájajú na mape krivkami miesta, kde je v tú istú dobu rovnaký atmosférický tlak. Tieto krivky sa nazývajú izobary.
Ak sa pozrieme na poveternostnú mapu so zakreslenými izobarami, môžeme zistiť rozmiestnenie oblastí, na ktorých je tlak vzduchu nižší alebo vyšší ako v ich okolí. Týmto oblastiam hovoríme tlakové níže (alebo cyklóny) a tlakové výše (alebo anticyklóny). Tieto oblasti sú ohraničené jednou alebo niekoľkými uzavretými izobarami. V tlakovej níži je tlak v uzavretom priestore nižší ako na poslednej uzavretej izobare.
Vlhkosť Vzduchu
Voda v atmosfére
V atmosfére sa voda vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách - teda v plynnom, kvapalnom a pevnom stave.
Absolútna vlhkosť
Absolútna vlhkosť vzduchu sa určuje hmotnosťou vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu s objemom 1 m³. Vzorec pripomína vzťah pre hustotu, ale pozor, v čitateli je hmotnosť vody, v menovateli objem vzduchu! Vyjadruje hmotnosť vodnej pary vo vzduchu, obvykle v gramoch na meter kubický (g/m³). Pre danú teplotu existuje určitá medzná hodnota, nad ktorú obsah vodných pár vo vzduchu už nemôže vzrásť. Obsah vodných pár vo vzduchu sa obvykle pohybuje medzi 0 až 4 objemovými percentami.
Relatívna vlhkosť
Relatívna vlhkosť vzduchu slúži pre praktické posúdenie vlhkosti vzduchu. Udáva sa v percentách a hovorí o tom, koľko percent vodnej pary obsahuje vzduch z maximálneho možného množstva pri danej teplote. Ak je vzduch za danej teploty vodnou parou nasýtený, má najväčšiu možnú vlhkosť. Nemôže prijímať ďalšiu vodnú paru. Ak sa ochladí vzduch, ktorý je vodnou parou nasýtený, časť vodnej pary skvapalnie. Ak sa naopak zvýši teplota vzduchu, ktorý je vodnou parou nasýtený, môže prijať ďalšiu vodnú paru. Vlhkosť vzduchu sa počas dňa mení. Pokiaľ je väčší rozdiel medzi max. a min. vlhkosťou, je pekné počasie. Pri zlom počasí je rozdiel malý.
Meranie vlhkosti
Relatívna vlhkosť vzduchu sa meria vlhkomermi alebo hygrografmi. Pomerne časté pre meranie relatívnej vlhkosti sú tzv. vlasové vlhkomery. V tomto type vlhkomera je ako meracieho elementu použitého zväzku ľudských vlasov (prírodné blond, bez chemického ošetrenia, očistené a zbavené mastnoty). Konce vlasového zväzku sú zachytené v držiakoch nosníka, zväzok sám je rozdelený na niekoľko prameňov, aby bolo umožnené pôsobenie vlhkosti. Vlasový zväzok je spojený jemným pákovým mechanizmom s ručičkou, ktorá ukazuje na stupnici relatívnu vlhkosť vzduchu. Ak sa zvyšuje vlhkosť vzduchu, zväzok vlasov sa predĺži a naopak.
Malé, ľahké elektronické vlhkomery s teplomerom priamo vypočítajú aj rosný bod.
Vplyv vlhkosti na pohodu a zdravie
Odparovanie vody z pokožky nášho tela je dôležitým činiteľom pre reguláciu teploty ľudského tela. Čím väčšia je relatívna vlhkosť vzduchu okolo nás, tým horšie a pomalšie sa voda z povrchu nášho tela odparuje a naopak. Vlhkosť vzduchu v okolí človeka má preto veľký význam pre jeho pocit pohody a aj zdravotný stav.
Optimálna vlhkosť vzduchu je medzi 45 - 55 % a teplota 21 °C, v spálni 18 °C. Vyššia vlhkosť vzduchu môže poškodiť steny, maľovku, omietky, elektroniku. Čo je však horšie, je škodlivá pre zdravie. Naopak, počas vykurovacej sezóny trápi mnoho domácností príliš suchý vzduch. Keď relatívna vlhkosť klesne pod 40%, trpia sliznice i pokožka.
Rosný Bod (Teplota Rosného Bodu)
Definícia a mechanizmus kondenzácie
Rosný bod (teplota rosného bodu) je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne 100 %). Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia. Rosný bod je teplota, pri ktorej sa začnú tvoriť z vodnej pary vo vzduchu kvapky vody. Kondenzácia, alebo rosenie, je opačný dej ako odparovanie. Ide o premenu plynného skupenstva na kvapalné.
Závislosť na množstve vodných pár
Teplota rosného bodu je rôzna pre rôzne absolútne vlhkosti vzduchu. Čím viac je vodnej pary vo vzduchu, tým vyššia je teplota rosného bodu, čiže tým vyššiu teplotu musí vzduch (a para) mať, aby para neskondenzovala. Vzduch za určitej teploty môže obsahovať iba určité množstvo vodných pár. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať.
Ak sa vzduch začne ochladzovať, vodné pary sa začnú skvapalňovať (kondenzovať). Ak je vo vzduchu veľa vodnej pary, absolútna vlhkosť v g/m³ je vysoká, tým vyššiu musí mať vzduch teplotu, aby voda neskondenzovala. Naopak suchý vzduch môžeme omnoho viac ochladiť bez nebezpečenstva kondenzácie. Ak je relatívna vzdušná vlhkosť na úrovni 50% a teplota vzduchu v miestnosti je 20 °C, potom teplota rosného bodu je 9,3 °C.
Rosný bod v praxi a bežnom živote
Teplota rosného bodu je jedným zo základných údajov, ktoré v rámci svojho merania meteorologické stanice poskytujú. Pri dosiahnutí teploty rosného bodu môže vodná para vo vzduchu kondenzovať a vypadávať v podobe zrážok. Ak poznáme teplotu rosného bodu a máme prehľad o teplote povrchu, môžeme pri poklese tejto teploty pod rosný bod uvažovať o vzniku hmly či rosy. Pri zoznámení sa s deficitom teploty rosného bodu v horizontálnej rovine zase môžeme zhruba posudzovať rozloženie hmly a nízkej oblačnosti, ktorá sa pravdepodobnejšie vyskytne nad stanicou s najnižšou hodnotou. Deficit teploty rosného bodu je rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotou rosného bodu.
Rosenie okien a zrkadiel
Rosenie okien je jav, ktorý trápi mnohé domácnosti. Prečo však vzniká? Rosný bod je kľúčom k pochopeniu tohto problému. Tí z nás, ktorí nosia okuliare, dôverne poznajú nepríjemné zarosenie po príchode z chladu do vykúrenej miestnosti. Skondenzované kvapky vody na zrkadle v kúpeľni, zarosený pohár vína... Keď sa sprchujete, v kúpeľni stúpa teplota a vzdušná vlhkosť. Ak vlhkosť vzduchu dosiahne rosný bod, začne voda kondenzovať na zrkadle, ktorého teplota je nižšia ako teplota vzduchu (teplota zrkadla je nižšia ako hodnota rosného bodu).
- Prečo sa okná rosia práve v zime? V zime je rozdiel medzi teplotou v interiéri a exteriéri najväčší. Teplý vzduch v miestnosti obsahuje vlhkosť, ktorá sa pri kontakte s chladným sklom mení na kvapky - teda kondenzuje. Práve vtedy sa dosiahne tzv. rosný bod.
- Môže nesprávna montáž okien zvýšiť riziko rosenia? Áno. Ak je okno zle osadené - napríklad nie je dobre utesnené alebo má tepelné mosty - vznikajú chladné miesta, kde sa vlhkosť rýchlejšie zráža.
- Prečo sa okná rosia medzi sklami? Ak sa rosa objaví medzi dvoma sklami izolačného dvojskla alebo trojskla, znamená to, že je narušené tesnenie a do priestoru prenikla vlhkosť. V takom prípade už okno stratilo izolačné vlastnosti a je potrebné ho vymeniť alebo vymeniť aspoň sklo.
Na zabránenie roseniu okien je potrebné naučiť sa pravidelne vetrať - vypustiť vlhký vzduch z miestnosti. Správne vetranie v zime je nárazové s oknami dokorán po dobu 5 - 7 minút trikrát denne. Počas tohto časového intervalu nestihnú vychladnúť steny, ale vzduch v miestnosti sa vymení.
Vznik hmly
Hmla vzniká, keď v prízemnej vzduchovej vrstve dochádza k nasýteniu vzduchu vodnou parou, pomerná vlhkosť vzduchu môže byť až 100 %. Medzi oblakmi a hmlou nie je v podstate rozdiel. Hmlu tvorí aerosól z veľmi malých vodných kvapôčok. Ak je dohľadnosť 1-10 km hovoríme o dymne, pri dohľadnosti do 1 km o hmle.
- Radiačná hmla: Vzniká pri jasnom počasí a slabom vetre, ochladzovaním zemského povrchu vyžarovaním. Najčastejšie večer a v noci pri veľkých rozdieloch teplôt medzi dňom a nocou, predovšetkým na jeseň a na jar. Keď sa po východe Slnka zem oteplí, hmla sa zdvihne, viditeľná hranica je väčšinou menej ako 100 m nad zemou a je výrazne formovaná inverziou.
- Advekčná hmla: Vzniká, keď vlhký, teplý vzduch prúdi do oblasti s chladnejším zemským povrchom, ktorého teplota je nižšia ako teplota rosného bodu teplého vzduchu. Tým vznikajú mohutné a dlhotrvajúce hmly (zvlášť v zime) s veľkým vertikálnym rozsahom. Býva často spojená s prízemnou inverziou.
- Zmiešaná hmla: Vzniká, keď je ochladzovanie vzduchu súčasne spojené so zvyšovaním obsahu vodných pár. Vzniká kondenzáciou vodných pár pri silnom ochladení prízemnej vrstvy vzduchu (vplyvom vyžarovania zeme pri jasnej oblohe), spravidla vo večerných hodinách za bezvetria, alebo pri slabom vetre.
Tlakový Rosný Bod
Špecifiká stlačeného vzduchu
Tlakový rosný bod je parameter neoddeliteľne spojený s kvalitou stlačeného vzduchu. Rosný bod, tiež známy ako bod nasýtenia, sa používa na označenie limitu obsahu vody vo vzduchu. Vyjadruje sa v stupňoch Celzia a udáva teplotu, pri ktorej sa vodná para nahromadená vo vzduchu pri danom tlaku mení na vodu. Inými slovami, 1 m³ vzduchu pri danom tlaku a teplote môže obsahovať len určité množstvo vodnej pary. Tento výpočet naviac prebieha izobaricky, to je pri rovnakom tlaku vzduchu. Ak ale vzduch stláčame, hovoríme o tlakovom rosnom bode.
Prúdenie stlačeného vzduchu vyjadruje objem, ktorý pretečie určitým miestom za istý čas. Ide inými slovami o spotrebu stlačeného vzduchu stroja. Vyjadruje sa v l/min, m³/min alebo m³/h (1 m³ = 1000 l). Objemové prietoky môžeme porovnávať len vtedy, ak sú vzťahované k rovnakému tlaku a teplote.
Vplyv tlaku na schopnosť vzduchu absorbovať vlhkosť
Atmosférický vzduch obsahuje aj vodnú paru. Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch plne nasýtený vodnou parou. To znamená, že relatívna vlhkosť (% možného nasýtenia vzduchu vodnou parou) dosiahla 100 %. Ak ho ešte viac ochladíme, začne para kondenzovať v kvapalinu. To sa deje v kompresore, keď po stlačení ochladíme zahriaty vzduch. Ako už vieme, vzduch stlačiť možno, ale kvapalinu v ňom nie. Ako stúpa tlak a klesá objem vzduchu, stúpa teplota tlakového rosného bodu. V praxi to znamená, že keď stlačíme vzduch na 10 barov, zmenší sa jeho objem na 1/10. Tým klesne pri rovnakej teplote na 1/10 aj jeho schopnosť pojmúť vlhkosť. Pri teplote 25 °C je maximálny obsah vody v 1 m³ nasýtenom vzduchu 23,05 g.
Kondenzácia a jej dôsledky pre systémy stlačeného vzduchu
V prípade stlačeného vzduchu, ktorý dosiahol bod nasýtenia (t.j. 100% relatívna vlhkosť), začína proces kondenzácie, teda kondenzácie vody, ktorá by mala byť čo najrýchlejšie odstránená zo stlačeného plynu. Kondenzáciou stlačeného vzduchu sa odstraňujú nečistoty, ktoré nasával kompresor spolu s atmosférickým vzduchom. Vzniká tak kondenzát, ktorý je zmesou vody a nečistôt. Čistota vzduchu a najmä obsah vodnej pary má kľúčový význam pre poruchovosť systémov stlačeného vzduchu. Vysoká vlhkosť a nekontrolovaná kondenzácia vodnej pary má za následok tvorbu kondenzátu, ktorý sa neodvádza zo systému stlačeného vzduchu.
Triedy kvality stlačeného vzduchu
Požiadavky na kvalitu stlačeného plynu určujú normy týkajúce sa kvality finálneho produktu vyrobeného počas výroby alebo typu poskytovaných služieb s použitím stlačeného vzduchu. Existuje 7 noriem triedy vzduchu - od 0 do 6, pričom trieda 0 znamená vzduch bez olejových častíc (získaný v bezolejových kompresoroch) až po triedu 6 s najnižším čistením (najvyššia úroveň vodnej pary, prachu a olejových častíc). V prípade triedy 1 nesmie obsah vody presiahnuť 0,003 g/m³, čo sa získa pri rosnom bode -70 °C a v prípade triedy 6 obsah vodnej pary v stlačenom vzduchu dosahuje až 9,4 g.
Každý výrobný proces a poskytovanie služieb na báze stlačeného vzduchu si vyžaduje použitie stlačeného plynu inej triedy čistoty. Napríklad v autodielňach nie je potrebné upravovať stlačený vzduch, pretože obsah kondenzátu neovplyvňuje úroveň poskytovaných služieb.
Sušenie stlačeného vzduchu
Na sušenie vzduchu v systémoch stlačeného vzduchu sa najčastejšie používajú adsorpčné a chladiace sušičky, ktorých účinnosť sa určuje na základe získaného rosného bodu. Chladivové sušičky umožňujú dosiahnuť tlakový rosný bod +3 °C, čo umožňuje získať stlačený vzduch s triedou čistoty 4.
Súvislosti s Predpoveďou Počasia
Meteorologické prvky pre prognózu
Meteorologické prvky sú veličiny, ktoré nám charakterizujú fyzikálny stav atmosféry: teplota a vlhkosť vzduchu, atmosférický tlak, smer a rýchlosť vetra, oblačnosť, zrážky a dohľadnosť. Predpovedať počasie (prognóza) znamená určiť budúci stav atmosféry na základe poznania jej súčasného stavu (diagnóza) a poznania zákonitostí, ktorými sa atmosféra riadi.
Predpoveď počasia môže byť krátkodobá na niekoľko hodín až dva dni a dlhodobá na tri a viac dní. Všeobecná predpoveď počasia sa vydáva pre širšie územie a aj napriek rýchlym a výkonným počítačom a množstvu dát z meteorologických staníc a družíc úspešnosť predpovede nemôže byť 100%. Čím je predpoveď dlhodobejšia, tým je nepresnosť väčšia. Dôvodom je, že atmosféra Zeme je zložitý, nestabilný, dynamický systém, ktorý ovplyvňuje množstvo premenných. Presnosť predpovede na 24 hodín je 88 %, na 3 dni 80 %.
Synoptická meteorológia a mapy
Cieľom synoptickej meteorológie je predpovedať počasie na základe analýzy atmosférických procesov. Je to odbor v meteorológii, ktorý študuje atmosférické javy na veľkom území podľa výsledkov súčasne vykonávaných meteorologických pozorovaní na väčšom počte meteorologických staníc. Pozorovania prebiehajú v presne určenú dobu.
Výsledky pozorovaní sa zakresľujú podľa dohodnutých symbolov do tzv. synoptickej mapy. Čiary, ktoré spájajú body s rovnakou hodnotou tlaku, sa nazývajú izobary. Izobary na synoptickej mape vytvárajú tlakové pole, ktoré ukazuje horizontálne rozloženie tlaku vzduchu. Ďalej sa zakresľujú oblasti výskytu atmosférických zrážok, hmiel, búrok a sú na nej vyznačené stredy tlakových útvarov (výš a níž) a na základe analýzy vzduchových hmôt i polohy atmosférických frontov. Synoptické mapy umožňujú sledovať tlakové útvary, atmosférické fronty a vzduchové hmoty. Uvedené objekty sa stále premiestňujú, menia a sú príčinou zmien počasia.
Význam sledovania zmien
Všeobecná predpoveď počasia nemôže presne zachytiť miestne vplyvy, ktoré ovplyvňujú charakter počasia. Sledovaním meteorologických prvkov môžeme odhadnúť charakter počasia na 6-48 hodín. Takáto predpoveď je subjektívna, krátkodobá a nepresná, lebo prvky pozorujeme na ohraničenom priestore. Dôležité je priebežné sledovanie, aby nás zmena počasia neprekvapila. Presnejší odhad počasia dosiahneme sledovaním viacerých prvkov. Najčastejšie zmena počasia prichádza zo západu.
Vietor je základný meteorologický prvok. Je to vektorová veličina, t.j. má rýchlosť a smer. Má horizontálnu a vertikálnu zložku. Bežne uvažujeme s horizontálnou zložkou. Smer vetra udáva odkiaľ vietor fúka. Určujeme ho svetovou stranou alebo v stupňoch, o ktoré sa odchyľuje smer vetra od severu v smere pohybu hodinových ručičiek. Napríklad západný vietor fúka zo západu alebo má smer 270°. U vetra okrem smeru určujeme rýchlosť vetra [m/s alebo km/h]. Každá zmena smeru vetra znamená zmenu počasia. Rýchla zmena vetra prinesie nestabilné počasie, naopak pomalá stabilné počasie. V rôznych výškach atmosféry sa môžu vyskytovať vetry rôznej intenzity a smeru. Tomu sa hovorí „strih vetra“. Z hustoty izobár sa dá vyčítať rýchlosť vetra. Dynamiku oblačných systémov zistíme porovnaním družicových alebo radarových snímok. Čím je väčší rozdiel v smere a v rýchlosti vetrov, tým skôr môžeme očakávať zhoršenie počasia.
Predpoveď podľa vlhkosti alebo rosného bodu je pomerne spoľahlivá.