Práca s drevom je radosť a každý domáci majster si chce do svojho príbytku zadovážiť taký materiál, ktorý nielen krásne vyzerá, ale aj dlho vydrží. Kvalita dreva použitého na stavbe alebo v interiéri je jedna vec, veľmi podstatná však je aj jeho príprava pred použitím. Sušenie dreva je jeden z najdôležitejších procesov prípravy, výrazne ovplyvňujúci vzhľad, ale najmä funkčnosť výsledného diela. Tak ako skauti vedia, že vlhké drevo sa do ohňa neprikladá, skúsení majstri vedia, prečo z neho nemožno hneď stavať.
Rôzne druhy dreva, napríklad dubové drevo, buk, agát či orechové drevo, môžu mať krátko po vypílení rozličný objem vody, ale štandardne to býva minimálne 60 %. S vlhkým drevom sa vo všeobecnosti pracuje ťažko, má horšie fyzikálne a mechanické vlastnosti. Sušením dreva dochádza k zníženiu hmotnosti a zároveň k zvýšeniu pevnosti a modulu pružnosti, čo je určite významné zlepšenie konštrukčných vlastností dreva. Lenže sušenie je dôležité nielen preto, aby sa s ním dobre pracovalo, ale najmä kvôli jeho dobrej funkcii a trvácnosti. Dobre vysušené drevo nepraská a nekrúti sa, je omnoho menej náchylné na rast húb či plesní.
Metódy sušenia dreva
Drevo možno sušiť dvomi spôsobmi, a to prirodzene alebo umelým spôsobom v sušičkách, resp. Pri sušení dreva musia majstri dbať na to, aby malo tú správnu výslednú vlhkosť podľa toho, kde a na čo sa bude používať. Navyše pri každom druhu dreva môže sušenie trvať rozlične dlho a mať rôzny efekt. Niektoré druhy dreva sú počas procesu sušenia náchylnejšie na tvorbu prasklín.
Prirodzené sušenie dreva
Správnym uložením dreva na voľnom priestranstve, ktoré je spoľahlivo zastrešené, môžeme drevo sušiť prirodzeným spôsobom. Ideálne pre domácich majstrov sú priestory šopy, skladu alebo niekde pod prístreškom, kam nezateká voda a zároveň je priestor dobre vetraný. Hranoly ukladáme v adekvátnej vzdialenosti od seba na miesto, kde je dobré prúdenie vzduchu a ktoré je v správnej vzdialenosti od terénu. Drevené hranoly ukladáme na železné podstavce alebo profily tak, aby bol spodný rad dreva najmenej 40 cm nad zemou.
Každý rad dreva musíme oddeliť od nasledujúceho použitím prekladových latiek (preložiek), t. j. na každý rad hranolov kolmo položíme tenšie latky, hrubé asi 2 cm a široké od 4 do 6 cm. Vzdialenosť medzi latkami by mala byť minimálne 50 cm. Prekladové latky ukladáme tak, aby v každom nasledujúcom rade reziva boli vždy nad sebou. Pokiaľ vytvárame širokú a vysokú klietku (zostavu dreva), je vhodné vytvoriť v strede širšiu medzeru medzi rezivom (tzv. komín) na dosiahnutie lepšieho prúdenia vzduchu. Pozor, takéto drevo nikdy neprikrývame plastovým krytom alebo fóliou!
To, ako rýchlo sa drevo suší, ovplyvňuje samozrejme teplota a vlhkosť vzduchu, ale aj rýchlosť prúdenia vzduchu. Znamená to, že na priebeh sušenia vplýva aj lokalizácia skladu - v akej nadmorskej výške sa nachádza, aká je tam klíma, aké je ročné obdobie. V zime dochádza len k povrchovému odparovaniu vody, resp. pokiaľ práve mrzne, tak k sublimácii. To znamená, že v zime dochádza k vysúšaniu len tenkých sortimentov rýchlosťou rádovo 1 % za mesiac. Tieto okolnosti zmeniť nemôžeme, ale sušenie dreva môžeme zlepšiť vďaka správnemu uloženiu a rozmiestneniu. Ideálne sú miesta, kde sa nepracuje s vodou a ktoré sa nevyznačujú zvýšenou vlhkosťou.
Pri sušení sa môžu vyskytovať tvarové deformácie dreva, tzv. šúverenie, ktorým ťažko zabránite, ale dajú sa zmierniť. Spôsobuje ich rozdielne zosychanie (zmenšovanie rozmerov počas vysychania) v radiálnom a tangenciálnom smere. Vplyv na tieto javy má aj rozdielna anatomická stavba dreva - drevo schne v priereze rôznou rýchlosťou. Jadrové drevo máva nižší obsah vlhkosti než beľové, teda suchšia je tá časť, ktorá bola bližšie k stredu pňa (označuje sa ako pravá strana), pričom po sušení často ostane vypuklá. Doska zoschne do tvaru „korýtka“. A preto sa odporúča, aby sa dosky ukladali pravou stranou nahor. Z druhej strany dosky totiž vzniká priehlbina, do ktorej by sa v prípade, že by bola na hornej strane, mohla ukladať voda, čo je nežiaduce.
Výhodou prirodzeného sušenia je, že je ekologické, nenákladné a zvládne ho každý majster. Za predpokladu, že dodržíme všetky odporúčané postupy, rezivo sa na voľnom priestranstve môže sušiť niekoľko mesiacov. Závisí to od jeho rozmerov a požadovanej výslednej vlhkosti; drevo určené na výrobu hudobných nástrojov musí mať takú nízku vlhkosť, že jeho prirodzené sušenie by mohlo trvať aj roky. V týchto prípadoch je, prirodzene, výhodnejšie sušiť ho profesionálne.
Umelé sušenie dreva
Kondenzačná sušička dreva využíva prirodzené prúdenie vzduchu zohriateho na teplotu 40 až 50 °C. Oproti prirodzenému sušeniu je výhodou rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť želanej výslednej vlhkosti. Nevýhodou je, samozrejme, finančná náročnosť vzhľadom na vynaložené energie. V kondenzačnej sušičke trvá sušenie dreva okolo 4 až 8 dní - podľa želanej výslednej vlhkosti.
Úžasný nápad ako využiť pokazenú sušičku ovocia | Výrobky z dreva
Správne skladovanie a príprava dreva na kúrenie
Čerstvo narúbané drevo je pre kúrenie nevhodným palivom. Základ je správne skladovanie dreva, zvýši sa jeho kvalita a výhrevnosť. Najlepšie je drevu vonku, pod prístreškom, v drevenej kôlni (nie v pivnici, ani zakryté plachtou). Bez priameho kontaktu so zemou vo výške aspoň 20 cm od zeme, bez trávy, ktorá udržuje vlhkosť. Na slnku, čo najďalej od steny, kvôli prúdeniu vzduchu, musí byť nakálané, polená kôrou dole.
Palivové drevo môžeme považovať za vhodné na vykurovanie, ak má vlhkosť pod 15 %. Poleno hrubé 10 cm vyschne pri vhodnom uskladnení za 6 - 8 mesiacov, zatiaľ čo polená hrubé 25 cm vysychajú až 2 roky. Suché drevo by malo pri poklepaní zvoniť.
Čerstvé drevo, krátko po odpílení stromu, obsahuje spravidla 50 až 80 % vody. Takéto drevo nie je vhodné na ďalšie spracovanie, je potrebné ho vysušiť. Čas sušenia závisí od typu dreva (rýchlejšie schnú ihličnaté dreviny) a podmienok (napr. za ideálnych domácich podmienok drevo vyschne, teda jeho vlhkosť sa dostane na hranicu približne 20 % za 6 až 9 mesiacov. Vo vonkajšom prostredí na to potrebuje až 18-24 mesiacov. V prípade palivového dreva by nemala vlhkosť prekročiť viac ako 20 %.
Čím vyššia je vlhkosť palivového dreva, tým je výrazne nižšia výhrevnosť dreva, pretože na spálenie sa spotrebuje veľká časť energie na odparenie vody. Pri pálení mokrého dreva vzniká tiež oveľa viac sadzí a dechtu, ktoré zanášajú kachle, dymovody aj komín. Na krbových kachliach potom máte neustále zašpinené sklo. Vzniká tiež viac odpadu. A skúste si predstaviť, že v 1 kg čerstvo posekaného dreva je až 0,5 litra vody. Čerstvo posekané drevo teda môže obsahovať v závislosti na drevine až 50 % vody. Pre kúrenie je však optimálne, ak je vlhkosť dreva maximálne 20-25 %.
Dĺžka schnutia dreva sa odvíja najmä od jeho tvrdosti. Dobu schnutia však ovplyvňuje aj spôsob uskladnenia. Pre niekoho asi nebude prekvapením, že metrové klády budú schnúť násobne dlhšie než naštiepané špalky. Drevo preto spracujte hneď potom, čo vám ho privezú. To znamená čo najrýchlejšie narezať, naštiepať a uložiť pod strechu, ideálne do kôlne, v ktorej môže drevom prúdiť vzduch. Nesmie ležať na zemi, aby nenaťahovalo vodu a nehnilo.
Ak chcete schnutie ešte viac urýchliť, nakupujte drevo už koncom zimy alebo skoro na jar. Ak je strom posekaný v zime skôr, než do seba začne naťahovať miazgu, obsahuje o niečo menej vody než strom popílený vo vegetačnej dobe.
Ako skontrolovať vlhkosť dreva
Najjednoduchším spôsobom je zakúpenie merača vlhkosti. Zložitejšie sa to dá merať odhadom podľa hmotnosti. Drevo po zakúpení narežeme a zvážime jeden referenčný špalok. Ak vieme, že obsahoval cca 50 % vody, môžeme pri ďalšom vážení ľahko spočítať, o koľko je ľahší a koľko vody sa už odparilo. Ak kúrite rovnakým typom dreva množstvo rokov, vlhkosť sa dá odhadnúť aj jednoduchým poklepaním na špalok. Posledným spôsobom je len odhad toho, či je drevo vhodné na kúrenie.
Ktoré dreviny sú najvhodnejšie na kúrenie?
Rôzne druhy dreva majú odlišnú hustotu a tým aj výhrevnosť. Najlepšie výsledky v krboch a kachliach dávajú tvrdé listnaté dreviny, pretože horia dlho a rovnomerne:
- buk
- dub
- hrab
- jaseň
Tieto dreviny majú najvyššiu výhrevnosť, ale zároveň dlhšie schnú.
Mäkké drevo - smrek, borovica, jedľa, topoľ či lipa - rýchlejšie preschne, rýchlo sa zapáli, no aj rýchlejšie vyhorí. Preto sa používa najmä na podpaľovanie alebo krátke prikurovanie.
Vyhnúť by ste sa mali drevu so zvyškami živice (často u ihličnanov s hrubou kôrou), pretože pri horení vytvára viac dymu a môže zrýchliť zanášanie komína.
Čo by ste mali vedieť o sušení a skladovaní palivového dreva
Pri výbere dreva je kľúčová vlhkosť, ktorá by mala byť optimálne medzi 15-20 %. Skúsení drevorubači dokážu odhadnúť kvalitu sušenia podľa váhy a zvuku dreva.
Pred sušením drevo štiepte na menšie kúsky (6-10 cm hrubé), aby sa proces sušenia urýchlil.
Pre správne vysušenie dreva je nutné ho uložiť na vetrané a suché miesto. Ukladajte ho nad zemou (napríklad na paletách), aby neťahalo vlhkosť zo zeme. Medzi polienkami ponechajte priestor na prúdenie vzduchu, a stoh umiestnite pod prístrešok. Tip od odborníka: Ak drevo skladujete v blízkosti steny, nezabudnite nechať medzeru medzi stohom a stenou.
Tvrdé dreviny ako buk a jaseň potrebujú schnúť minimálne 12-24 mesiacov. Dub, kvôli svojej hustote, často vyžaduje až 36 mesiacov na dosiahnutie ideálnej vlhkosti, hlavne ak ide o väčšie kusy.
Suché drevo nezanáša komín dechtom, a tým výrazne znižuje riziko požiarov.
Najčastejšie chyby pri skladovaní dreva:
- Príliš pevné prikrytie: Použitie nepriedušnej plachty po celom stohu môže spôsobiť vlhnutie a tvorbu plesní.
- Ukladanie na zem: Drevo ľahko navlhne, začne hniť a stane sa živnou pôdou pre škodcov.
- Nedostatočné prúdenie vzduchu: Vlhký vzduch sa musí odparovať, preto je dôležité zabezpečiť cirkuláciu.
Ako spoznať suché drevo:
- Zvuk a hmotnosť: Suché drevo je ľahšie a pri údere o seba vydáva ostrý, čistý zvuk.
- Plameň: Suché drevo horí čistým plameňom a neprodukuje iskry.
- Vzhľad: Je viditeľne svetlejšie.
- Štiepanie: Pri štiepaní nemá vlhké vlákna.
Najpresnejšia metóda je meranie vlhkomerom, ktorý ukáže aktuálnu vlhkosť v percentách.
Drevo, ktoré sa spaľovať nesmie
Kvôli zdraviu a bezpečnosti do kachlí nepatrí:
- drevo napadnuté plesňou alebo hubami
- lakované, morené či maľované drevo
- drevotrieska, OSB dosky, preglejky, palety s chemickými nátermi
- drevo so zvyškami olejov či mastnoty
Pri horení by uvoľňovali toxické látky, poškodzovali komín a škodili zdraviu.