Vetranie a klimatizácia podľa STN

Úloha vetrania je zrejmá: nahrádzať vnútorný znečistený vzduch - obsahujúci nadbytok CO2, vodnej pary, cigaretového dymu či iných pachov - čerstvým vonkajším. Samotné vetranie potom môže prebiehať prirodzene, nútene pomocou rôznych zariadení, alebo kombináciou obidvoch možností.

Normy a požiadavky na vetranie

Definíciou požiadaviek na vetranie obytných priestorov sa zaoberá norma ČSN EN 15 665/Z1, z ktorej môžeme vychádzať. Základnou požiadavkou je zabezpečenie minimálnej intenzity trvalého prívodu čerstvého vzduchu v závislosti na type miestnosti a počte osôb. Presnejšie, je možné vychádzať priamo z koncentrácií CO2.

Koncentrácia CO2 a jej vplyv

Vo vonkajšom čerstvom vzduchu je približne 400 ppm, teda približne 723 mg CO2/m3. To je zároveň normálna, zdravá hladina CO2 vo vzduchu pre dlhodobý pobyt podľa ASHRAE (American Society of Heating, Refridgerating and Air). Rovnaká norma odporúča pobývať v prostredí do 700 ppm, akceptovateľná hranica činí 1000 ppm. Dostatok čerstvého vzduchu má samozrejme pozitívny vplyv na pracovný výkon.

Meranie koncentrácie CO2

Takmer nevyhnutné je obstaranie alebo zapožičanie merača koncentrácie CO2, ktorý zdokumentuje súčasný stav vo vnútri miestnosti. Na rozdiel od teplomerov a vlhkomerov, ktoré nie sú až tak finančne nákladné, si v prípade obstarania merača koncentrácie musíte pripraviť cca 110 - 200 eur. Merač nás informuje o nadmernom množstve CO2, na ktoré, pokiaľ o tom vieme, môžeme zareagovať otvorením okna. Pokiaľ kupujeme merač nový, je dobré vybrať taký, ktorý umožňuje záznam hodnôt.

Koncentráciu CO2 je dobré zmerať minimálne v obytných miestnostiach a v spálňach (detských izbách). Vždy je dobré hodnotu pozrieť po dlhšom pobyte - v obývačke večer, keď ideme spať, a v spálňach ráno. V miestnosti s čerstvým vzduchom totiž koncentrácia CO2 rastie postupne a v závislosti na veľkosti miestnosti trvá niekoľko hodín, než sa ustáli.

Test trvalej intenzity vetrania

Trvalú intenzitu vetrania môžeme zhruba odhadnúť jednoduchým testom. Ten spočíva v znečistení vzduchu v miestnosti až na úroveň 2000 ppm. Miestnosť potom zavrieme, opustíme a po hodine pomocou CO2 metru odpočítame novú koncentráciu a v závislosti na nej určíme trvalú intenzitu vetrania.

Typy vetrania

Prirodzené vetranie (infiltrácia a mikroventilácia)

Jedná sa o prirodzenú výmenu vzduchu, ktorá sa obvykle deje v miestnostiach netesnosťou okenných a dverových otvorov, parapetov, rôznych prestupov atď. Dôležitý je tlakový rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Zo svojej podstaty je teda infiltrácia ovplyvnená klimatickou situáciou, teplotou a ďalšími premenlivými vplyvmi, a teda sa mení v čase.

Práve z dôvodu tesných okien začali ich výrobcovia ponúkať takzvanú mikroventiláciu, ktorá je dnes už štandardom. Jedná sa o možnosť vytvorenia určitej štrbiny (4. poloha kľučky), vďaka ktorej môže prenikať vonkajší vzduch. Vetranie tak prebieha kontinuálne bez veľkého poklesu teploty, ako to býva pri úplne otvorenom okne. Asi najväčšou nevýhodou mikroventilácie je výrazné zníženie zvukového odporu okna (uvádza sa pokles z 38 dB na 18 dB).

Otváranie okien je osvedčený, efektívny a takmer všade možný spôsob vetrania. Najväčšou slabinou je potrebná aktívna prítomnosť, nemožnosť vetrať v priebehu spánku a potreba stále sledovať kvalitu vzduchu. Pre bežnú prevádzku to nie je príliš pohodlné.

Nútené vetranie - ventilátory

Ventilátory poskytujú za nízku cenu slušný výkon, ktorý je možné často navyše regulovať aj v niekoľkých stupňoch, čím samozrejme ovplyvňujeme tiež hluk. Nájdeme ich bežne v kúpeľniach, kuchyniach a na WC. Ventilátory väčšinou pracujú jednosmerne a slúžia len k odvodu vzduchu (nie nasávaniu). Nevetrajú teda priamo, ale vytvárajú podtlak, vďaka ktorému dochádza k masívnejšej infiltrácii či prístupu čerstvého vzduchu mikroventiláciou. Predovšetkým v panelových bytoch sa teda ponúkajú ako prvá voľba vedúca k lepšej výmene vzduchu. Príkon priemerného ventilátora sa s rezervou vojde do 10 W, čo pri prietoku 40 až 100 m3 (podľa typu a rýchlostného stupňa) stačí pre niekoľko osôb. Za deň nepretržitej prevádzky pritom zaplatíme za elektrinu menej než 1,5 Kč (cca 0,06 eur).

Nástenné vetracie jednotky

Jednotky sa montujú na obvodový múr obytných miestností (spálňa, obývačka) a na rozdiel od ventilátorov nevyfukujú vzduch von, ale nasávajú čerstvý z vonku. Disponujú solídnym výkonom, sú tiché a predstavujú oproti pootvoreným oknám veľmi účinnú ochranu proti vonkajšiemu hluku. Môžu obsahovať prachové, peľové a ďalšie filtre [2]. Výkon a s tým súvisiacu hlučnosť je možné väčšinou regulovať v niekoľkých stupňoch alebo prebieha automaticky. Orientačne sú konštruované na vetracie výkony 30 až 200 m3/h, pri hluku od 17 dB a spotrebe v jednotkách wattov.

Lokálne rekuperačné jednotky

Lokálne rekuperačné jednotky sa inštalujú priamo do obvodového múru vetranej miestnosti, bez potreby vzduchotechnických rozvodov. Ich výkon je manuálne alebo automaticky regulovateľný v rozsahu zhruba 15 až 100 m3/hod. Vzduch súčasne odvádzajú a privádzajú, pričom vďaka zabudovanému tepelnému výmenníku sú schopné predávať teplo späť do interiéru. Účinnosť týchto zariadení sa pohybuje v rozmedzí 60 až 90 %. Pre hrubú predstavu o dosiahnutých úsporách je možné vychádzať z toho, že celoročným vetraním o intenzite 1 m3/hod prídeme o 27 kWh energie.

Centrálne rekuperačné systémy

Srdcom centrálneho systému je vzduchotechnická jednotka, spravidla vybavená rekuperáciou, ktorá zabezpečuje dopravu vonkajšieho a znehodnoteného vnútorného vzduchu, filtráciu, predohrev a iné. Prívod a odvod vzduchu je zabezpečený dvojicou vzduchovodov vedúcich do príslušných miestností.

Pokiaľ prebývate v prostredí s malou koncentráciou CO2, gratulujeme. Nie je potrebné čokoľvek meniť. V opačnom prípade nezúfajte. Aj bez ďalších investícií môžete využiť mikroventiláciu u okien a zaexperimentovať so spúšťaním odsávacích vetrákov na WC, v kúpeľni a na digestore. Tým by malo dôjsť k výraznému zníženiu koncentrácie CO2. Ďalším krokom môže byť obstaranie vetracej alebo priamo rekuperačnej jednotky.

Slovenské technické normy (STN) pre vetranie a klimatizáciu

Všetky európske normy, zmeny a opravy k nim sa vypracúvajú v týchto komisiách a preberajú sa do sústavy slovenských technických noriem (STN) buď prekladom, alebo oznámením vo Vestníku ÚNMS SR (v anglickom jazyku). Na Slovensku pôsobí od roku 1994 Národná technická komisia TK 59 Klimatizácia a vzduchotechnické zariadenia, ktorá zabezpečuje preberanie a pripomienkovanie noriem spracovaných v európskych technických komisiách a medzinárodných komisiách na národnej úrovni. Zároveň zodpovedá za aktuálnosť pôvodných slovenských technických noriem (formou previerok). Komisia sa podieľa aj na tvorbe nových slovenských technických noriem v tých oblastiach, ktoré nepokrýva legislatíva EÚ a ktoré sú potrebné vzhľadom na určité špecifiká Slovenska. V súčasnosti má technická komisia 11 členov so zastúpením výskumných a skúšobných ústavov, univerzít, malých a stredných podnikov.

Prehľad vybraných STN noriem z decembra 2022

Prinášame výber z noriem STN, uverejnených vo Vestníku ÚNMS SR na mesiac december 2022, týkajúcich sa oblasti vetrania a klimatizácie:

• STN EN ISO 16890-2 (12 5005) Vzduchové filtre na všeobecné vetranie.
• STN EN ISO 16890-4 (12 5005) Vzduchové filtre na všeobecné vetranie.
• STN EN 13141-8 (12 7005) Vetranie budov. Skúšanie vlastností súčastí alebo výrobkov na vetranie obytných priestorov.
• STN EN 145111-1 (14 3002) Klimatizačné jednotky, jednotky chladenia kvapalín a tepelné čerpadlá na vykurovanie a chladenie priestoru a procesné chladiče s elektricky poháňanými kompresormi.
• STN EN 145111-2 (14 3002) Klimatizačné jednotky, jednotky chladenia kvapalín a tepelné čerpadlá na vykurovanie a chladenie priestoru a procesné chladiče s elektricky poháňanými kompresormi.
• STN EN 145111-3 (14 3002) Klimatizačné jednotky, jednotky chladenia kvapalín a tepelné čerpadlá na vykurovanie a chladenie priestoru a procesné chladiče s elektricky poháňanými kompresormi.
• STN EN 145111-4 (14 3002) Klimatizačné jednotky, jednotky chladenia kvapalín a tepelné čerpadlá na vykurovanie a chladenie priestoru a procesné chladiče s elektricky poháňanými kompresormi.
• STN EN 15502-1/AC (07 0253) Vykurovacie kotly na plynné palivá. Časť 1: Všeobecné požiadavky a skúšky.

Klimatizačné a chladiace zariadenia

• Kondenzačné jednotky na chladenie.
• Kompresory pre chladiace zariadenia.
• Kompresory a kondenzačné jednotky na chladenie. Skúšobné metódy a skúšanie vlastností.
• Klimatizátory, blokové chladiče vody a tepelné čerpadlá s elektricky poháňanými kompresormi.
• Klimatizátory a jednotky na chladenie kvapaliny s odparovacím kondenzátorom a s elektricky poháňanými kompresormi na chladenie priestoru.
• Klimatizátory, jednotky na chladenie kvapaliny, tepelné čerpadlá a odvlhčovače s elektricky poháňanými kompresormi na vykurovanie a chladenie priestoru.
• Meranie hluku šíreného vzduchom.

Vzduchotechnika a filtrácia vzduchu

• Vzduchotechnika. Ventilátory. Vetranie budov. V oblasti vetrania budov sa pripravuje súbor noriem EN 16282-1 až 9, ktorý sa bude zaoberať zariadeniami do komerčných kuchýň a komponentmi na ich vetranie.
• Filtre atmosférického vzduchu na odlučovanie častíc. Partikulárne vzduchové filtre na všeobecnú ventiláciu. Vzduchové filtre na všeobecné čistenie vzduchu.
• Normalizačné dokumenty pripravované v TC 195 sa budú zaoberať skúšobnými metódami hodnotenia vlastností médií na čistenie plynných nečistôt vzduchu a zariadení na všeobecnú ventiláciu, filtračnými systémami prívodu vzduchu do rotačných strojov, metódami výpočtu náročnosti na energiu, bezpečnosťou a životnosťou filtrov.
• Čisté priestory a príslušné riadené prostredie. Kontrola biokontaminácie. Časť 1: Všeobecné princípy a metódy.

Chladiace zariadenia a ochrana životného prostredia

Proces tvorby zabezpečuje európska technická komisia TC 182 Chladiace zariadenia, bezpečnostno-technické požiadavky a ochrana životného prostredia.

• Chladiace zariadenia a tepelné čerpadlá. Požiadavky na bezpečnosť a ochranu životného prostredia (štyri rôzne normy).

tags: #stn #vetranie #a #klimatizacia