Zmeny v prístupe USA ku klimatickej dohode
Spojené štáty americké v minulosti viackrát menili svoj postoj k medzinárodným klimatickým dohodám, predovšetkým k Parížskej klimatickej dohode. Táto dohoda, prijatá v roku 2015, si kládla za cieľ obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na Kjótsky protokol z roku 1997. USA boli prvou krajinou, ktorá sa od tejto dohody rozhodla odstúpiť.
Úmysel odstúpiť od Parížskej dohody avizoval americký prezident Donald Trump už v júni 2017, krátko po nástupe do úradu. Pravidlá dohody však znemožňovali Spojeným štátom odstúpiť počas prvých troch rokov od jej ratifikácie, ktorá sa uskutočnila 4. novembra 2016. Administratíva Donalda Trumpa následne oficiálne oznámila OSN začatie procesu odstúpenia USA od dohody, pričom americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo zaslal príslušný oficiálny list. USA sa rozhodli odstúpiť od Parížskej dohody a všetkých súvisiacich záväzkov, vrátane finančných.
Tento krok však nebol konečný. Po nástupe nového prezidenta Joea Bidena došlo k zmene. V reakcii na výzvu prezidenta Bidena z januára 2021 zverejnila administratíva v apríli plán, v ktorom sa USA zaviazali zdvojnásobiť financovanie opatrení v oblasti klímy pre rozvojové krajiny a strojnásobiť finančné prostriedky na prispôsobenie sa zmene klímy. V rámci tohto plánu mali byť poskytnuté dotácie v odhadovanej výške cez 100 miliónov eur.
V kontexte týchto zmien sa objavujú informácie o novom rozhodnutí Spojených štátov. Podobne ako v roku 2019, kedy prezident Donald Trump inicioval odstúpenie rok pred voľbami, sa udial podobný scenár. Novozvolený prezident (po voľbách, kde sa Donald Trump uchádzal o znovuzvolenie) urobil krok k vypovedaniu Parížskej klimatickej dohody hneď v prvý deň účinnosti nového mandátu.
Dôvody a argumenty pre odstúpenie
Prezident Trump zdôvodňoval svoje rozhodnutie o odstúpení z dohody tým, že Spojené štáty sa v posledných rokoch pripojili k medzinárodným dohodám a iniciatívam, ktoré neodrážajú hodnoty ich krajiny, ani prínos k dosahovaniu hospodárskych a environmentálnych cieľov. „Okrem toho tieto dohody smerujú peniaze amerických daňových poplatníkov do krajín, ktoré si finančnú pomoc v záujme amerického ľudu nevyžadujú ani nezaslúžia,” mienil prezident USA. Z týchto dôvodov poveril Veľvyslanca USA pri OSN, aby bezodkladne predložil formálne písomné oznámenie o odstúpení Spojených štátov od Parížskej dohody.
Kritika zo strany Donalda Trumpa sa týkala aj konkrétnych opatrení. Americký prezident Donald Trump kritizoval Parížsku dohodu o boji proti klimatickej zmene. Protivládne protesty v Paríži podľa neho potvrdzujú správnosť rozhodnutia dohodu odmietnuť. Súhlasilo s ňou 195 krajín.
Globálny kontext a reakcie
Na klimatickom summite v Paríži v roku 2015 sa podarilo dosiahnuť globálnu dohodu o zmene klímy, ktorá predstavuje plán na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod úroveň 2 °C, respektíve na úroveň 1,5 °C. Svetoví politickí a ekonomickí lídri na tomto summite prisľúbili, že urobia opatrenia na zosúladenie investičných rozhodnutí s klimatickými cieľmi.
Európska únia podpísala Parížsku klimatickú dohodu a následne ju aj oficiálne ratifikovala. V mene EÚ ju podpísali holandská ministerka životného prostredia a predsedníčka Rady Sharon Dijksmaová a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Parížska klimatická dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016, 30 dní po tom, čo ju dostatočný počet krajín ratifikoval.
Napriek rozhodnutiu USA odstúpiť od dohody, analytici predpokladajú, že dlhodobá klimatická trajektória EÚ zostáva pevne stanovená. Európska únia sa dohodla na cieľoch zníženia emisií do roku 2040 a má právne záväzky dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Podľa analytikov, ani počas Trumpovho prvého mandátu sa nepodarilo oživiť americký uhoľný sektor a energetická transformácia pokračovala.
Ústup USA od klimatického líderstva však môže mať strategické dôsledky. Spojené štáty týmto krokom riskujú stratu pozície v globálnom súboji o vedúcu úlohu v dekarbonizovaných odvetviach, čím sa otvára priestor pre iných hráčov, najmä Čínu, ale potenciálne aj Európu.
Desať rokov po tom: Priniesla sa Parížska klimatická dohoda výsledky? | DW News
Vplyv na energetické trhy a rozhodnutia
Cenová volatilita energií a nové emisné pravidlá predstavujú výzvu pre rodinné rozpočty a správu budov. Podľa Eurostatu dosiahla priemerná cena zemného plynu pre domácnosti v EÚ v druhom polroku 2024 historicky najvyššiu hodnotu. Medzinárodná energetická agentúra upozornila na volatilitu začiatku roka a ceny krátkodobo vystúpili na dvojročné maximum.
Pre bytové domy a obytné komplexy má kolísanie cien priamy dosah na zálohové platby a ročné vyúčtovania. Správcovia musia reagovať na cenu komodity, regulované poplatky a distribučné tarify. Pri zastaraných zdrojoch tepla sa každé zvýšenie ceny plynu násobí neefektívnosťou, čo sa premieta do vyšších nákladov pre vlastníkov bytov. Energetická efektívnosť sa tak stáva kľúčovým ekonomickým faktorom.
Moderné vykurovacie systémy
Riešením pre neefektívne vykurovanie sú moderné kotolne, predovšetkým kaskádové zapojenie viacerých menších kondenzačných kotlov. Tento systém pracuje tak, že zapína len toľko modulov, koľko je aktuálne potrebné, čím sa šetrí energia a zvyšuje účinnosť. Moderné zostavy často obsahujú tri až štyri výmenníky v jednom plášti a sú vhodné pre rôzne typy budov. Kaskádový princíp je odpoveďou na drahší a volatilný plyn, pretože zdroj sa prispôsobuje reálnej potrebe objektu.
Pri veľkých obytných súboroch zohráva úlohu aj správne nastavená ekvitermická regulácia, ktorá prispôsobuje teplotu vykurovacej vody vonkajším podmienkam. Moderné kondenzačné kotly dosahujú účinnosť nad 100 percent vďaka využitiu tepla spalín, čo môže znamenať úsporu plynu na úrovni 10 až 25 percent oproti starším zariadeniam. Návratnosť investície sa vďaka rastúcim cenám paliva skracuje.
Štátna podpora a emisné povolenky
Významnú úlohu pri rozhodovaní domácností zohráva štátna podpora. Vláda pristúpila k zastropovaniu cien elektriny a poskytuje energopomoc aj pre byty napojené na centrálne vykurovanie, aj keď sú samy odpojené. Pokračujú tiež dotačné programy na obnovu domov a výmenu zdrojov tepla, napríklad v rámci programu Obnov dom.
Je však potrebné počítať s tým, že systém emisných povoleniek ETS 2, ktorý má byť funkčný od roku 2027, môže premietnuť uhlíkový náklad do cien palív pre konečných odberateľov. To vytvára dodatočný tlak na efektívnosť vykurovania plynom.
Trendy vo vykurovaní a budúcnosť plynu
Okrem plynových kondenzačných kotlov sa presadzujú aj hybridné systémy, ktoré kombinujú plyn s obnoviteľnými zdrojmi energie, ako sú tepelné čerpadlá alebo solárne kolektory. Cieľom je optimalizovať náklady podľa aktuálnych cien energií.
Rastie aj dôraz na komplexnú obnovu budov, kde zateplenie, výmena okien a vyregulovanie sústavy dokážu znížiť potrebu tepla o desiatky percent. Energetická hospodárnosť budovy sa stáva dôležitým parametrom aj pri predaji nehnuteľnosti.
Digitalizácia prináša do správy budov nový rozmer. Prepojenie kotolne na systém BMS umožňuje sledovať spotrebu, teploty a poruchové hlásenia v reálnom čase, čo pomáha optimalizovať nastavenia a znižovať straty.
Zemný plyn zostáva na Slovensku významným zdrojom tepla. Diskusia sa presúva od otázky, či plyn používať, k otázke, ako ho využívať efektívnejšie. Moderné technológie dokážu znížiť spotrebu paliva o desiatky percent, čo predstavuje veľký rozdiel v dlhodobých nákladoch.
Pre vlastníkov bytov je dôležité mať jasnú stratégiu obnovy, pretože odkladanie investícií môže znamenať vyššie výdavky v budúcnosti. Kto má účinný zdroj a kvalitnú reguláciu, zvláda obdobia cenových špičiek s menšími otrasmi.
Energetická spolupráca USA a EÚ
Európska únia a Spojené štáty uzavreli dohodu o dovoze ropy, LNG a jadrového paliva, ktorá má do roku 2028 dosiahnuť objem približne 750 miliárd dolárov. USA sú už teraz jedným z hlavných energetických partnerov Únie a najväčším dodávateľom LNG. V rokoch 2022 až 2024 sa zvýšila dovozná kapacita LNG o 70 miliárd kubických metrov.
V súlade so strednodobou a dlhodobou politikou EK v oblasti diverzifikácie zdrojov energie a implementácie plánu REPowerEU, táto dohoda podporuje cieľ čo najskôr úplne eliminovať dovoz energie z Ruska.
V októbri 2022 Spojené štáty vylúčili akýkoľvek zákaz alebo obmedzenie vývozu zemného plynu počas nadchádzajúcej zimy s cieľom pomôcť zmierniť nedostatok energie v Európe. Americkí spotrebitelia však čelili výraznému nárastu účtov za energie, pričom cena zemného plynu mala vzrásť medziročne o 34 %.
Prezident Biden sa zaviazal k zvýšeniu vývozu LNG, pričom USA prekonali stanovený cieľ. Vďaka krokom USA a ich partnerov je skladovanie plynu v Európe na výrazne vyššej úrovni ako minulý rok.
tags: #rozhodnutie #us #centralne #vykurovanie