Tvorba plesní a vlhkosť v dome trápia asi nejedného z nás. Vlhké steny vytvárajú živnú pôdu pre množenie baktérií, preto je dôležité spoznať, pri akej teplote a vlhkosti nám začína kondenzovať na stenách vodná para. Ak je vlhkosť vzduchu v miestnosti privysoká a teplota obvodových stien je nižšia ako teplota rosného bodu, začnú vodné pary na stenách kondenzovať.
Je preto veľmi dôležité, aby sme udržiavali vlhkosť vzduchu v miestnosti okolo optimálnych 55%. Najjednoduchší spôsob, ako túto vlhkosť docieliť, je vetrať. Vetranie v zimnom období sa vám môže zdať ako nezmysel, keďže vzduch vonku je studený. Studený vzduch však môže absorbovať len málo vlhkosti, alebo dokonca žiadnu.
Teplý vzduch v letnom období má pomerne vysoký obsah vlhkosti. Pri jeho ochladzovaní jeho relatívna vlhkosť stúpa. Napríklad pivničný priestor udržuje pomerne stálu vnútornú teplotu, ktorá je v lete výrazne nižšia ako v poschodiach nad pivnicou, ale aj v exteriéri. Pri ochladzovaní vonkajšieho teplého vzduchu privádzaného do pivnice bude dochádzať vždy k nárastu vlhkosti. To je tiež dôvod, prečo pivnice v lete sú vlhké a naopak v zimnom období pri vetraní vysychajú. Chladný a suchý zimný vzduch privádzaný zvonku sa v pivnici ohrieva a tým sa jeho relatívna vlhkosť znižuje.
Vzduch absorbuje vodu: čím je teplejší, tým viac. Meter kubický vzduchu teplého 30°C absorbuje vyše 30 gramov vody, ten istý kubík pri teplote 1°C šesťkrát menej - asi 5 gramov vody.
Čo je rosný bod?
Rosný bod alebo teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami, t.j. relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne 100%. Vzduch za určitej teploty môže obsahovať iba určité množstvo vodných pár. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať.
Keď sa sprchujete, v kúpeľni stúpa teplota a vzdušná vlhkosť. Ak vlhkosť vzduchu dosiahne rosný bod, začne voda kondenzovať na zrkadle, ktorého teplota je nižšia ako teplota vzduchu (teplota zrkadla je nižšia ako hodnota rosného bodu).
Pri teplote vzduchu 20°C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Čo to presne znamená? Znamená to, že vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40% - tak pri teplote 20°C má rosný bod hodnotu len 6°C.
Ideálne je v miestnosti dodržiavať relatívnu vlhkosť cca 45-55% a teplotu 21°C. Túto ideálnu vlhkosť sa snaží zachovať termokeramický a tepelno-izolačný náter ClimateCoating.

Ako rosný bod ovplyvňuje náš domov?
Rosný bod je teplota, na ktorú sa musí ochladiť vzduch s danou relatívnou vlhkosťou pri konštantnom tlaku, aby vodná para, ktorú obsahuje, začala kondenzovať, t.j. aby dosiahla nasýtený stav. Pri tejto teplote už vzduch nie je schopný udržať všetku vlhkosť, ktorú obsahuje, v plynnom stave, čo vedie ku kondenzácii na povrchoch chladnejších ako rosný bod.
Hodnota rosného bodu priamo závisí od množstva vodnej pary prítomnej vo vzduchu, a teda od jeho absolútnej vlhkosti. Čím vyššia je koncentrácia vodnej pary, tým vyššia je teplota rosného bodu. Napríklad v podmienkach vysokej vlhkosti môže byť teplota rosného bodu blízka teplote vzduchu, čo vedie k vyššiemu riziku kondenzácie.
Vznik kondenzátu na vnútornom povrchu výplňových konštrukcií je pre zákazníka jav veľmi nemilý a nežiadúci. Kondenzát vzniká na vnútornom povrchu konštrukcie preto, lebo teplota vnútorného povrchu klesla na, alebo pod teplotu rosného bodu a vodná para obsiahnutá vo vnútornom vzduchu sa na takto studenom povrchu vyzráža.
Pri nových oknách, ktoré spĺňajú požiadavky normy 73 0540-2 po zabudovaní, by ku povrchovej kondenzácii nemalo dôjsť. Ak k nej dôjde, mal by sa užívateľ v prvom rade zamyslieť nad spôsobom užívania vnútorného priestoru, ktorý zásadne ovplyvňuje:
- teplota a prúdenie vnútorného vzduchu,
- relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu,
- teplota vonkajšieho vzduchu.
Závažnejší je výskyt kondenzátu na stavebnej konštrukcii (pripojovacej škáre), ktorý je spravidla spôsobený nevhodným zabudovaním okna, chýbajúcou tepelnou izoláciou na vonkajšom ostení, alebo ďalšími tepelnými mostami. V tejto situácii reálne hrozí riziko rastu plesní.
Faktory ovplyvňujúce vlhkosť vzduchu
Atmosferický vzduch je vždy zmesou dvoch hlavných zložiek: suchého vzduchu a vodnej pary. Táto zmes sa nazýva vlhký vzduch.
- Absolútna vlhkosť vzduchu [g/m³] vyjadruje hmotnosť vodnej pary obsiahnutej v 1 m³ vzduchu. Vzduch môže pojať iba určité množstvo vodnej pary, ktoré závisí na teplote vzduchu.
- Relatívna vlhkosť vzduchu [%] vyjadruje stupeň nasýtenia vzduchu vodnými parami. Určitá relatívna vlhkosť vzduchu je potrebná pre vytvorenie príjemnej klímy pre bývanie.
Ako hygienicky prijateľné rozmedzie vnútornej relatívnej vlhkosti vzduchu je uvádzané 30% - 70%. Optimálna relatívna vlhkosť vnútorného prostredia sa pohybuje okolo 40%. Relatívna vlhkosť vzduchu je závislá od užívania budovy, či obytného priestoru.
V štandardnej domácnosti sa môže vyprodukovať až 10 kg vodnej pary za deň. Pri súčasnej požiadavke na veľkú tesnosť okien, nedostatočnom vetraní a vykurovaní v zimnom období (keď treba šetriť), vnútorná relatívna vlhkosť často prekročí hranicu 60% - 70%. Vyššia vlhkosť vzduchu môže poškodiť steny, maľovku, omietky, elektroniku. Naopak, počas vykurovacej sezóny trápi mnoho domácností príliš suchý vzduch. Keď relatívna vlhkosť klesne pod 40%, trpia sliznice i pokožka.
Relatívna vlhkosť sa v interiéri zvyšuje najmä pri:
- varení,
- sušení prádla,
- kúpaní,
- sprchovaní,
- dýchaní,
- odparovaní vodnej pary z rastlín,
- u novostavieb odparovaním technologicky naviazanej vody z betónov, omietok, či malty.
Riešenia na zníženie vlhkosti a predchádzanie plesniam
Na odstránenie vlhkosti z muriva môžeme použiť tepelnoizolačnú sanačnú omietku ISOTEX v kombinácii s termokeramickým náterom ClimateCoating, ktorý nám vytiahne všetku prebytočnú vlhkosť.
Zbaviť sa vlhkosti v interiéri alebo ušetriť na vykurovaní môžeme aj použitím špeciálnych termokeramických náterov. Znižovanie prudko rastúcich nákladov na energie je veľkou výzvou pre domácnosti aj verejné inštitúcie. Ak sa zníži teplota v miestnosti, zvýši sa relatívna vlhkosť a teplota klesne na úroveň rosného bodu alebo nižšie - podporí to vznik plesní.
Interiér je vnímaný ako príjemný, keď sú teplota vzduchu a okolitých povrchov blízko seba a zároveň sa vlhkosť vzduchu pohybuje okolo 50%. Energeticky úsporný účinok špeciálnej farby na steny ClimateCoating ThermoPlus v porovnaní s bežnými výrobkami sa preukázal v priebehu mnohých rokov prostredníctvom analýz klímy v miestnostiach v rôznych typoch budov.
Špeciálne vlastnosti farby na vnútorné steny ClimateCoating ThermoPlus pôsobia čisto fyzikálne a sú založené na technológii reflexných membrán vyvinutej spoločnosťou SICC Coatings. V zime sa vzduch v interiéri stáva príliš suchým v dôsledku nadmerného vykurovania. Tento problém odstraňuje ThermoPlus, ktorý reguluje vlhkosť. ThermoPlus tiež pomáha bojovať proti nadmernej vlhkosti. Náter uchováva molekuly vody vo svojej tenkej membráne a uvoľňuje ich do vzduchu v miestnosti, keď je príliš sucho. Vysokokvalitná farba na stenu sa upravuje tak, aby vlhkosť vzduchu v miestnosti zostala v ideálnom rozmedzí.
Podobné vlastnosti sú známe pri textíliách GoreTex® alebo vlákien SympaTex®. Systém membrán je nastavený tak, že sa vlhkosť vzduchu v miestnosti pohybuje okolo optimálnych 55%. Aby sa zabránilo tropickej klíme v miestnosti, postačí omnoho kratšia fáza vetrania a napriek tomu bude vlhkosť a teplota vo veľmi prijateľnej rovnováhe. Čistý, optimálne zvlhčený vzduch uľahčí dýchanie.
Správne vetranie a montáž okien
Na odstránenie vlhkosti z muriva môžeme použiť tepelnoizolačnú sanačnú omietku ISOTEX v kombinácii s termokeramickým náterom ClimateCoating, ktorý nám vytiahne všetku prebytočnú vlhkosť.
Ako zabrániť roseniu okien?
- V prvom rade je potrebné naučiť sa pravidelne vetrať - vypustiť vlhký vzduch z miestnosti.
- Správne vetranie v zime je nárazové s oknami dokorán po dobu 5 - 7 minút trikrát denne. Počas tohto časového intervalu nestihnú vychladnúť steny, ale vzduch v miestnosti sa vymení. Pre vetranie nie je vhodné používať mikroventilačnú polohu kľučky, ochladzujú sa týmto vnútorné konštrukcie.
- V prípade nákupu nových okien sa uistite, že kupujete moderný produkt s trojsklom, vysokou izoláciou a tzv. „teplým rámikom“ z kompozitného plastu, ktorý pomáha eliminovať rosenie okna.
- Výmena okien by vždy pri rekonštrukcii mala byť spojená aj s ostatným zateplením budovy. Ak by ste použili novú generáciu okien s vysokou izoláciou a zvyšný obvodový plášť budovy by zostal plný tepelných mostov, vlhkosť by sa začala vyzrážavať na stenách.
- Vykurovacie telesá by mali byť umiestnené pod výplňovými konštrukciami.
- Nezakrývať okná pred prúdením teplého vzduchu.
Môže nesprávna montáž okien zvýšiť riziko rosenia?
Áno. Ak je okno zle osadené - napríklad nie je dobre utesnené alebo má tepelné mosty - vznikajú chladné miesta, kde sa vlhkosť rýchlejšie zráža. V prípade, že sú tieto princípy dodržané a napriek tomu dochádza ku vzniku kondenzátu v takej miere, že kondenzát steká na nadväzujúce konštrukcie, je treba kontaktovať dodávateľa okien. Príčina môže byť napr. v zle nastavenom okennom, či dvernom kovaní, krídlo môže byť v takej polohe voči rámu, že tesniaci systém už nie je účinný a vnútorná povrchová teplota je znižovaná studeným vzduchom zvonku.
Prečo sa okná rosia medzi sklami?
Ak sa rosa objaví medzi dvoma sklami izolačného dvojskla alebo trojskla, znamená to, že je narušené tesnenie a do priestoru prenikla vlhkosť. V takom prípade už okno stratilo izolačné vlastnosti a je potrebné ho vymeniť alebo vymeniť aspoň sklo.
Ako správne vetrať pomocou okna?
Rosí sa okno býva spoľahlivý indikátor zvýšenej vlhkosti v interiéri. Rám okna, ale aj zasklenie sú kvôli nízkej tepelno-izolačnej schopnosti obvykle chladné, a ak ich teplota poklesne pod rosný bod, vzdušná vlhkosť začne na týchto miestach kondenzovať.