Rosenie okien je jav, ktorý trápi mnohé domácnosti. Kľúčom k pochopeniu tohto problému je tzv. rosný bod - teplota, pri ktorej sa z vodnej pary začne tvoriť voda. Fenomén rosného bodu môžeme pozorovať v rôznych každodenných situáciách, napríklad pri zarosenom zrkadle v kúpeľni po sprchovaní, alebo na chladenom pohári nápoja. Rovnako, ako sa zarosí zrkadlo v kúpeľni, či okuliare po vstupe do miestnosti zvonka, okná sa zvyčajne rosia jednoducho preto, že sú najchladnejším bodom v miestnosti.
Kondenzácia, alebo rosenie, je opačný dej ako vyparovanie. Jedná sa o premenu plynného skupenstva na kvapalné. Rosný bod je teplota, pri ktorej sa začnú tvoriť z vodnej pary vo vzduchu kvapky vody. Inými slovami, je to teplota, pri ktorej vzduch dosahuje 100% relatívnu vlhkosť pre daný obsah vodnej pary.
Čo je rosný bod?
Rosný bod alebo teplota rosného bodu je definovaná ako teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami. V momente, keď relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne 100 %, hovoríme o rosnom bode. Je dôležité pochopiť, že vzduch za určitej teploty dokáže prijať len obmedzené množstvo vodných pár. S rastúcou teplotou vzduchu sa zvyšuje aj jeho kapacita na prijatie vlhkosti. Naopak, ak sa vzduch začne ochladzovať, vodné pary v ňom obsiahnuté sa začnú skvapalňovať, teda kondenzovať.
Závisí od množstva vodných pár v ovzduší a od teploty vzduchu. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať. Na určenie rosného bodu je najjednoduchšie použiť tabuľku, ktorá vyjadruje vzťah medzi teplotou a relatívnou vlhkosťou vzduchu.
Príklady výpočtu rosného bodu
- Ak je relatívna vzdušná vlhkosť na úrovni 50% a teplota vzduchu v miestnosti je 20 °C, potom teplota rosného bodu je 9,3 °C.
- Ak je relatívna vzdušná vlhkosť na úrovni 60 % a teplota vzduchu v miestnosti je 20 °C, potom teplota rosného bodu je 12 °C.
- Ak je izbová teplota 20°C a relatívna vlhkosť 65%, rosný bod je 13,2°C. To znamená, že povrchy chladnejšie ako 13,2°C začnú kondenzovať.
Pri teplote vzduchu 20°C a relatívnej vlhkosti 65% má rosný bod hodnotu 13,2°C. Znamená to, že vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2°C. Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40% - tak pri teplote 20°C má rosný bod hodnotu len 6°C.
Vlhkosť vzduchu a jej dôležitosť
Rozlišujeme absolútnu a relatívnu vlhkosť. Absolútna vlhkosť sa udáva v gramoch a znamená, koľko gramov vlhkosti sa nachádza v 1 metri kubickom vzduchu. Pre nás je však dôležitejšie poznať relatívnu vlhkosť vzduchu. Tá sa udáva v % a hovorí o tom, koľko % vodnej pary obsahuje vzduch.
Optimálna vlhkosť vzduchu je medzi 45 - 55 % a teplota 21 °C, v spálni 18 °C. Vyššia vlhkosť vzduchu môže poškodiť steny, maľovku, omietky, elektroniku. Čo je však horšie, je škodlivá pre zdravie. Naopak, počas vykurovacej sezóny trápi mnoho domácností príliš suchý vzduch. Keď relatívna vlhkosť klesne pod 40%, trpia sliznice i pokožka.
Ideálna vlhkosť v byte je 45 až 60 % v zime a 40 až 55 % v lete. Maximálna odporúčaná relatívna vlhkosť je 60 % pri teplote vzduchu 20 °C v klasických obytných miestnostiach, predsieni, na chodbe, v kuchyni a ostatných obytných miestnostiach. Ak je vlhkosť v byte vyššia ako 60 %, mala by sa znížiť.
Príčiny rosenia a nadmernej vlhkosti
Rosný bod v dome je kritickým faktorom. Ovplyvňuje tepelnú a vlhkostnú bilanciu. Ak je rosný bod nesprávne identifikovaný, dlhodobo môže dochádzať ku kondenzácii, čo vedie nielen k estetickým problémom, ale aj k zníženiu tepelnej účinnosti.
Rosenie okien je dôsledok kondenzácie. Procesu, pri ktorom sa vodná para obsiahnutá v teplom vzduchu mení na kvapôčky vody pri kontakte so studeným povrchom, ako je napríklad okenná tabuľa. Vysoká vlhkosť v interiéri v kombinácii s nízkymi teplotami vonkajšieho prostredia vytvára ideálne podmienky pre rosenie okien.
Prečo sa okná rosia?
Zvyčajne sa okná rosia jednoducho preto, že sú najchladnejším bodom v miestnosti. Staršie okná s nízkou tepelnou izoláciou majú tendenciu sa rosiť viac, pretože ich povrch je chladnejší, čo uľahčuje kondenzáciu. Rosenie okien je často prvým signálom vysokej vlhkosti v interiéri, ktorá môže viesť k vzniku plesní.
- V zime je rozdiel medzi teplotou v interiéri a exteriéri najväčší. Teplý vzduch v miestnosti obsahuje vlhkosť, ktorá sa pri kontakte s chladným sklom mení na kvapky - teda kondenzuje. Práve vtedy sa dosiahne tzv. rosný bod.
- Nesprávna montáž okien môže zvýšiť riziko rosenia. Ak je okno zle osadené - napríklad nie je dobre utesnené alebo má tepelné mosty - vznikajú chladné miesta, kde sa vlhkosť rýchlejšie zráža.
- Rosenie medzi sklami izolačného dvojskla alebo trojskla znamená, že je narušené tesnenie a do priestoru prenikla vlhkosť. V takom prípade už okno stratilo izolačné vlastnosti a je potrebné ho vymeniť alebo vymeniť aspoň sklo.
Zdroje nadmernej vlhkosti v domácnosti
Jednou z možných príčin je prízemná vlhkosť, ktorá stúpa cez murivo. Okrem toho môže byť dôvodom neželanej vlhkosti dážď. Za zvýšenou vlhkosťou veľmi často bývajú aj vodné pary, ktoré vznikajú pri rôznych činnostiach v obydlí. Nadmerná vlhkosť zo zrážaných vodných pár postupom času výrazne kolíše a líši sa aj v závislosti od miesta.
- Ľudia sami odparujú značné množstvo vody prostredníctvom svojej pokožky a dýchaním. Ľudské telo môže potením uvoľniť až 150 g vodnej pary za hodinu.
- V kúpeľni pri sprchovaní vznikne až 2 600 g vodnej pary.
- Pri varení 1 200 g.
- Pri sušení bielizne v domácnosti 200 g.
- Pri žehlení 200 g.
Vo väčšine budov sú to kuchyňa a kúpeľňa, kde sa vytvára viac vlhkosti ako v iných miestnostiach. Chladný a suchý zimný vzduch privádzaný zvonku sa v pivnici ohrieva a tým sa jeho relatívna vlhkosť znižuje. Vzduch absorbuje vodu: čím je teplejší, tým viac. Meter kubický vzduchu teplého 30°C vypije vyše 30 gramov vody, ten istý kubík pri teplote 1°C šesťkrát menej - asi 5 gramov vody.
Dôsledky nadmernej vlhkosti a plesní
Rosenie okien nie je len estetickým problémom. Je signálom vysokej vlhkosti, ktorá môže ohroziť zdravie a poškodiť váš domov. Rosenie okien je často prvým signálom vysokej vlhkosti v interiéri, ktorá môže viesť k vzniku plesní. Okrem zdravotných rizík môžu plesne poškodiť aj konštrukciu domu.
Vlhké steny vytvárajú živnú pôdu pre množenie baktérií a preto je dôležité spoznať, pri akej teplote a vlhkosti nám začína kondenzovať na stenách vodná para. Ak je vlhkosť vzduchu v miestnosti privysoká a teplota obvodových stien je nižšia ako teplota rosného bodu - začnú vodné pary na stenách kondenzovať. Ak sa zníži teplota v miestnosti, zvýši sa relatívna vlhkosť a teplota klesne na úroveň rosného bodu alebo nižšie - podporí to vznik plesní.
Majiteľov nových, ale i starších čerstvo zateplených nehnuteľností často trápia problémy s nadmernou vlhkosťou a následným vznikom plesní na stenách v interiéri. Lenže plesne sú až špičkou ľadovca, ktorý nemilosrdne prevalcoval kvalitu bývania. Okrem nepríjemného vzhľadu a zápachu nesú so sebou zdravotné riziká pre všetkých obyvateľov konkrétnej nehnuteľnosti.
Vplyv na zdravie
V dôsledku prílišnej vlhkosti vzduchu hrozí riziko vzniku plesní, baktérií a množenia roztočov, ktoré môžu spôsobiť rôzne ochorenia. Najmä pri vyšších teplotách vzduchu ľudia ťažko znášajú veľké dusno. U starších ľudí to môže spôsobiť ťažkosti s dýchaním alebo iné zdravotné problémy. Dlhodobo vysoká vlhkosť v domácnosti môže viesť k ochoreniam pľúc, dýchacích ciest a k množstvu ďalších neduhov. Plesne uvoľňujú nebezpečné spóry, ktoré spôsobujú nádchu, kašeľ a prispievajú k vzniku alergií. Optimálna vlhkosť v byte preto zabezpečí nielen komfortné bývanie, ale pozitívne ovplyvňuje aj ľudské zdravie.
Riešenia a prevencia
Aby sa predišlo neželaným komplikáciám, správnym stanovením rosného bodu sa zvyšuje životnosť stavby a komfort bývania jej obyvateľov. Budovanie zdravých stavieb však má priamy súvis s efektívnym návrhom izolačných vrstiev, ktoré minimalizujú riziko kondenzácie a vzniku plesní. To znamená, že interiér domu zostane suchý a zdravý.
Vetranie
V prvom rade je potrebné naučiť sa pravidelne vetrať - vypustiť vlhký vzduch z miestnosti. Správne vetranie v zime je nárazové s oknami dokorán po dobu 5 - 7 minút trikrát denne. Počas tohto časového intervalu nestihnú vychladnúť steny, ale vzduch v miestnosti sa vymení. V dome, resp. byte by sa mal urobiť prievan, aby sa vyčistil vzduch, pričom z domu by mala zmiznúť aj samotná vlhkosť.
Pravidelné a intenzívne vetranie je kľúčové. Znižovanie vlhkosti v interiéri: používajte digestor pri varení, sprchujte sa kratšie a po sprchovaní dôkladne vyvetrajte kúpeľňu. Bielizeň sušte vonku alebo v sušičke s odvodom vzduchu. V zateplených domoch je mimoriadne dôležité dbať na dostatočné a pravidelné vetranie.
Okrem bežného vetrania oknami je účinnou možnosťou aj tzv. riadené vetranie pomocou domácej vzduchotechniky. Systém vetrania obytných priestorov Vitovent (decentrálne vetracie jednotky) zabezpečujú nepretržitú výmenu znehodnoteného vzduchu za čerstvý vzduch v miestnostiach a regulujú vlhkosť.
Vlhkosť sa z kuchyne odvádza pomocou ventilátora umiestneného v digestore. V kúpeľniach je nainštalovaný odťah zo vzduchového potrubia. Čím viac vzduchu a vlhkosti v dome, tým väčší musí byť priemer vzduchotechnického potrubia.
Kvalitné okná a izolácia
Investícia do kvalitných okien s dobrou tepelnou izoláciou minimalizuje teplotné rozdiely a znižuje riziko rosenia. Pri výbere okien venujte pozornosť ich Uw-hodnote, ktorá udáva ich tepelnoizolačné vlastnosti. Pri nákupu nových okien sa uistite, že kupujete moderný produkt s trojsklom, vysokou izoláciou a tzv. „teplým rámikom“ z kompozitného plastu, ktorý pomáha eliminovať rosenie okna. Výmena okien by vždy pri rekonštrukcii mala byť spojená aj s ostatným zateplením budovy. Ak by ste použili novú generáciu okien s vysokou izoláciou a zvyšný obvodový plášť budovy by zostal plný tepelných mostov, vlhkosť by sa začala vyzrážavať na stenách.
Ak sa rosný bod nachádza vnútri izolačnej vrstvy, hrozí riziko, že vlhkosť bude kondenzovať v nej, čo môže viesť k jej degradácii i k poškodeniu všetkých súvisiacich stavebných konštrukcií. Preto je pri výbere izolácie dôležité zohľadniť nielen jej tepelnoizolačné vlastnosti, ale aj schopnosť odolávať vlhkosti. Vo všeobecnosti platí, že rosný bod sa v nijakom prípade nemá nachádzať v murive.
Regulácia teploty a vlhkosti
Udržiavanie stabilnej teploty a vlhkosti v interiéri pomáha predchádzať kondenzácii. Pravidelná kontrola a údržba ventilačných systémov je taktiež nevyhnutná. Ak sa objavia problémy s vlhkosťou alebo kondenzáciou, je nutné rýchlo zasiahnuť a odstrániť príčiny. Interiér je vnímaný ako príjemný, keď sú teplota vzduchu a okolitých povrchov blízko seba a zároveň sa vlhkosť vzduchu pohybuje okolo 50%.
Doplnkové riešenia
- Ak sa v dome vetrá, no napriek tomu sa nedá znížiť vlhkosť, potom je možným riešením použitie odvlhčovača, ktorý zachytáva vodu zo vzduchu. Odvlhčovač by mal byť umiestnený v oblasti, kde sa vytvára najviac vlhkosti. Odvlhčovač je možné premiestňovať do jednotlivých miestností podľa potreby.
- Ďalšou možnosťou, ako znížiť vlhkosť v byte, je použitie pohlcovačov vlhkosti. Ide o plastové nádoby, do ktorých sa umiestňujú tablety. Tableta absorbuje vlhkosť a mení ju na vodu, ktorá sa vyleje von.
- Proti plesniam možno použiť rôzne chemické látky, ktoré sa dajú voľne kúpiť. Medzi najznámejšie výrobky patrí Savo, spreje označované ako biocídy a iné chemické prostriedky.
- Niektoré izbové rastliny, ako paprade, brečtan, tilandsia, lopatkovec, fitónia, dypsis, veľmi dobre absorbujú vlhkosť. Iné izbové rastliny pôsobia ako prirodzené čističe vzduchu a majú schopnosť absorbovať toxické látky. Medzi ne patria chryzantémy, aloa pravá, obličkovec, fikus drobnolistý (benjamín), chamaedorea, potos a iné.
Špeciálne nátery a omietky
Na odstránenie vlhkosti z muriva môžeme použiť tepelnoizolačnú sanačnú omietku ISOTEX v kombinácii s termokeramickým náterom ClimateCoating, ktorý nám vytiahne všetku prebytočnú vlhkosť. Zbaviť sa vlhkosti v interiéri alebo ušetriť na vykurovaní môžeme aj použitím špeciálnych termokeramických náterov.
Termokeramický a tepelno-izolačný náter ClimateCoating ThermoPlus reaguje na stále sa meniaci obsah vlhkosti vo vzduchu v miestnosti a absorbuje prebytočnú vlhkosť. ClimateCoating tak riadi všetok obsah vlhkosti v miestnosti. Podobné vlastnosti sú známe pri textílií GoreTex® alebo vlákien SympaTex®. Systém membrán je nastavený tak, že sa vlhkosť vzduchu v miestnosti pohybuje okolo optimálnych 55%. Aby sa zabránilo tropickej klíme v miestnosti, postačí omnoho kratšia fáza vetrania a napriek tomu bude vlhkosť a teplota vo veľmi prijateľnej rovnováhe. Čistý, optimálne zvlhčený vzduch uľahčí dýchanie.
V zime sa vzduch v interiéri stáva príliš suchým v dôsledku nadmerného vykurovania. Tento problém odstraňuje ThermoPlus, ktorý reguluje vlhkosť. ThermoPlus tiež pomáha bojovať proti nadmernej vlhkosti. Náter uchováva molekuly vody vo svojej tenkej membráne a uvoľňuje ich do vzduchu v miestnosti, keď je príliš sucho. Vysokokvalitná farba na stenu sa upravuje tak, aby vlhkosť vzduchu v miestnosti zostala v ideálnom rozmedzí.
Stropné chladenie a rosný bod
V kontexte moderných technológií sa rosný bod stáva dôležitým faktorom pri systémoch stropného chladenia. Stropné chladenie funguje na princípe sálavého chladenia interiéru pomocou vody cirkulujúcej v chladiacom rošte v strope. Aby sa predišlo kondenzácii na chladenom strope, ktorá by mohla viesť k tvorbe plesní a zníženiu efektivity chladenia, je kľúčové sledovať a regulovať hodnotu rosného bodu v miestnosti.
Moderné systémy regulácie, vybavené priestorovými termostatmi a externými snímačmi rosného bodu, dokážu aktívne pracovať s týmito hodnotami a optimalizovať proces chladenia. Ak je povrchová teplota chladiaceho stropu nižšia ako teplota rosného bodu v jeho blízkosti, dochádza ku kondenzácii. Tá je pri chladení miestnosti nežiaduca, pretože by okrem negatívneho pôsobenia na povrchovú vrstvu stropu dokázala aj znížiť efektivitu chladenia. Kondenzáciu dokážeme eliminovať pomocou priestorových termostatov, ideálne umiestnených v každej miestnosti, ktorú chladíme stropným chladením. Ak treba, termostatom môžu pomáhať aj externé snímače rosného bodu.
Dnešné pokročilé systémy regulácie dokonca umožňujú inštalovať stropné chladenie aj tam, kde to donedávna nebolo možné. Samozrejme, v kombinácii s vhodným systémom vetrania, pretože stropné chladenie samotné nedokáže aktívne meniť vlhkosť vzduchu v interiéri. Rosný bod a stropné chladenie dokážu spolu žiť bez toho, aby si navzájom spôsobovali vážnejšie problémy alebo ujmy.