Pri problémoch so strechou, kde dochádza ku kondenzácii a vzniku vlhkosti, je nevyhnutné zvážiť skladbu strechy. Kondenzácia vody nastáva, keď vodná para preniká do chladnejších vrstiev strešnej skladby a mení sa na vodu. Ak teplota v strešnej skladbe klesne pod rosný bod, vlhkosť sa začne hromadiť v tepelnej izolácii.
Minerálna vlna ľahko absorbuje vlhkosť z okolitého vzduchu. Keď vonkajšia teplota klesá, povrchy strešných materiálov sa začnú ochladzovať. Vlhkosť prítomná vo vzduchu a v tepelnej izolácii sa následne zráža a pri nedostatočnom odvetraní sa hromadí v minerálnej vlne. Ďalším problémom je použitie OSB dosiek, ktoré nie sú dostatočne odolné voči vlhkosti.
Správna inštalácia parozábrany je kľúčová. Dôležité je umiestniť kvalitnú parozábranu priamo pod tepelnú izoláciu. Pri plochých strechách je správne riešenie vlhkostného režimu kľúčové pre ich dlhodobú funkčnosť.
Umiestnením tepelnej izolácie nad krokvy, použitím odolnejších materiálov a správnou inštaláciou parozábrany sa minimalizuje riziko kondenzácie. Ploché strechy so zateplením medzi krokvami sa ukázali ako problematické z hľadiska vlhkostného režimu. Ich ročná bilancia skondenzovanej a vyparenej vodnej pary často nedosahuje optimálne hodnoty. Preto je dôležité pristúpiť k ich rekonštrukcii s ohľadom na správne odvetranie skladby strechy a zloženie materiálov.
Čo je rosný bod?
Rosný bod je dôležitým faktorom. Ak sa v stavebných materiáloch alebo vnútorných priestoroch dosiahne rosný bod, môže dôjsť ku kondenzácii, čo môže viesť k vlhkosti a tvorbe plesní. Správne navrhnuté zateplenie je kľúčové pre to, aby sa rosný bod nachádzal mimo vnútorných priestorov budovy, čím sa zabezpečí suché a zdravé prostredie.
Rosný bod je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne 100 %). Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia. Inak povedané, čím viac vody (vodnej pary) je vo vzduchu, tým vyššia musí byť teplota, aby para nekondenzovala (nesrážala) sa.
Vzduch za určitej teploty môže obsahovať iba určité množstvo vodných pár. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať. Keď sa vzduch začne ochladzovať, vodné pary sa začnú zrážať. Podmienkou však je prítomnosť kondenzačných jadier.
Praktický príklad: Ak je relatívna vzdušná vlhkosť na úrovni 60 % a teplota vzduchu v miestnosti je 20 °C, potom teplota rosného bodu je 12 °C. Znamená to, že vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 12 °C.
Pri teplote vzduchu 20 °C a relatívnej vlhkosti 65 % má rosný bod hodnotu 13,2 °C. To znamená, že vzduch začne kondenzovať a vytvárať kvapky vody na stropoch a stenách, ktoré sú chladnejšie ako 13,2 °C.
Ak je relatívna vlhkosť napríklad 40 % - tak pri teplote 20 °C má rosný bod hodnotu len 6 °C.
Ideálne je v miestnosti dodržiavať relatívnu vlhkosť cca 45-55 % a teplotu 21 °C.
Prečo zatepliť a ako to súvisí s rosným bodom?
Jedným z dôvodov, prečo zatepliť, je posunutie rosného bodu. Obyčajne býva rosný bod v nezateplenej stene zhruba v strede múru. Rosný bod je bod, kedy je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami a ak sa ešte trochu ochladí, dochádza ku kondenzácii.
Pokiaľ sa vo vnútri nevymieňa neustále vzduch napr. v rohoch miestností alebo za skriňami, dochádza k vzniku plesní. Aby sa voda kondenzovala na stene a mohla sa na nej uchytiť pleseň, musí mať 17 °C a menej.
Posunom rosného bodu až do izolantu zároveň cez zimu nepremŕzajú obvodové steny, sú chránené izolantom a to výrazne predlžuje životnosť budovy.
V prípade, že sa rosný bod nachádza vnútri izolačnej vrstvy, hrozí riziko, že vlhkosť bude kondenzovať v nej, čo môže viesť k jej degradácii i k poškodeniu všetkých súvisiacich stavebných konštrukcií. Preto je pri výbere izolácie dôležité zohľadniť nielen jej tepelnoizolačné vlastnosti, ale aj schopnosť odolávať vlhkosti.
Všeobecne platí, že rosný bod sa v nijakom prípade nemá nachádzať v murive.
Problémy s vlhkosťou a kondenzáciou v strešných konštrukciách
Kondenzácia na vnútornom povrchu strešných krytín je spôsobená prenikaním vodnej pary z interiéru cez stropný systém. Vlhký vzduch kondenzuje na strešných materiáloch, ak je ich teplota nižšia ako rosný bod. Častejšie sa to stáva v zime, keď má interiérový vzduch vyšší obsah vlhkosti ako vonkajší vzduch.
Vlhkosť vážne poškodzuje stavebné materiály, spôsobuje ich deformáciu a znehodnotenie. Na strešných plochách s bitúmenovými šindľami môže spôsobiť zvlnenie, vydutie a zmrštenie, koróziu kovových oplechovaní a hnilobu drevených konštrukcií.
Správne odvetranie je kľúčovým faktorom, ako sa vyhnúť vlhkosti v podkroví. Vynikajúce je hrebeňové odvetranie.
Parozábrany a vzduchové zábrany zabraňujú prestupu vodnej pary do strešného systému. Nie je možné úplne zabrániť prestupu vodnej pary cez strop do strešnej konštrukcie. Je dôležité pokúsiť sa odstrániť vodnú paru/vlhkosť a vysporiadať sa s kondenzáciou.
Nasávacie otvory je potrebné umiestniť v spodnej časti strechy v podhľadoch a výduchy je potrebné rovnomerne rozmiestniť čo najvyššie pri hrebeni.
Vlhkosť sa môže dostať aj do strešných materiálov, keď sú skladované na stavenisku. Pokrývači by mali chrániť materiály absorbujúce vodu, ako sú podkladové pásy, či samotné drevo (OSB, preglejky), pred dažďom/vlhkosťou.
Ľadové bariéry a ich dôsledky
Ľadové bariéry vznikajú pri nahromadení ľadu na okraji strechy spôsobené prenikaním tepla z interiéru domu a topiacim sa snehom. Táto roztopená voda steká pod sneh na streche. Keď sa dostane na vonkajší okraj strechy ku odkvapu opäť zamrzne a vytvorí ľadovú bariéru, ktorá bráni odtekaniu roztopenej vody.
Ľad sa potom vytvára vo forme cencúľov a bariér a nahromadená voda tak môže vnikať pod šindle do strechy. Pre ochranu odkvapovej hrany a úžľabí použite podkladový pás, aby ste zabránili prenikaniu vody cez šindle v dôsledku ľadových bariér.
V prípade, že na streche nie sú snehové zábrany a sneh má tendenciu zosúvať sa zo strechy, zabezpečte, aby vonkajšia hrana žľabov bola nižšie ako odkvapová hrana strechy, aby sa sneh a ľad mohli voľne zošmyknúť zo strechy.
Povrchová kondenzácia a jej predchádzanie
Povrchová kondenzácia nastane v prípade, keď rosný bod klesne až na úroveň podhľadu (v prípade strechy) a u zdiva dosiahne povrchu interiéru (teda vnútorného náteru, tapety, obkladu). Zabrániť povrchovej kondenzácii znamená zabrániť rosnému bodu, aby sa priblížil k povrchu konštrukcie v interiéri. To najjednoduchšie znamená dobre zatepliť.
Rovnako neželaného výsledku pri zateplení ale môžeme dosiahnuť aj tak, že vložíme parozábranu na nevhodné miesto v konštrukcii. Ak sa parozábrana dostane medzi dve vrstvy zateplenia, ktoré majú podobný účinok čo do tepelnej ochrany konštrukcie, môžeme tým rosný bod pri veľkých mrazoch dostať pod úroveň parozábrany a začať kondenzáciu pod parozábranou.
Aby ste si urobili predstavu o kondenzáciách - pri teplote vzduchu 20 °C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu 50 % kondenzuje vlhkosť na konštrukciách s povrchom studenším ako 9,3 °C. Ak ste zvyknutí si prikúriť až na 25 °C, je táto teplota 13,8 °C a nižšia.
Kondenzácia a jej vplyv na materiály
Kondenzácia v konštrukciách môže byť veľmi nebezpečná, ak sa vnútri konštrukcie nachádza materiál, ktorý vlhkosťou (alebo následkami vlhkosti) môže degradovať. Je to ale otázka množstva zkondenzovanej vlhkosti.
Ak sa jedná napríklad o kondenzáciu v streche nad obytným podkrovím zatepleným bežne medzi krokvami, je samozrejme ohrozená práve drevená konštrukcia. Aby sme maximálne zabránili kondenzácii v konštrukcii, mali by sme skladby konštrukcií radiť ideálne tak, aby od interiéru smerom k exteriéru kládli čo najväčší odpor proti prenikaniu vlhkosti do konštrukcií v interiéri a čo najnižší na vonkajšej strane konštrukcie. Teda vnútri parozábrana a na vonkajšej strane napríklad vetraná medzera a strešná krytina alebo drevený obklad fasády.
Vlhkosť sa do konštrukcie dostáva najintenzívnejšie v zime, kedy je tlak vodných pár v budovách mnohonásobne vyšší než vonku a vlhkosť sa snaží vyrovnať bilanciu vonku a vnútri.
Termokeramický a tepelno-izolačný náter môže pomôcť regulovať vlhkosť v miestnosti, absorbuje prebytočnú vlhkosť a udržiava vlhkosť vzduchu v optimálnom rozmedzí.
Odborné posúdenie a prevencia
Pri renovácii alebo zateplení domu sa často zabúda na stanovenie rosného bodu. Tento kľúčový aspekt môže výrazne ovplyvniť konečný úspech stavebných prác, zabrániť vzniku plesní a zbytočným konfliktom s realizačnými firmami.
Majiteľov nových, ale i starších čerstvo zateplených nehnuteľností často trápia problémy s nadmernou vlhkosťou a následným vznikom plesní na stenách v interiéri. Plesne nie sú len nepríjemným vzhľadom a zápachom, ale nesú so sebou aj zdravotné riziká.
Pri problémoch s vlhkosťou alebo kondenzáciou je nutné rýchlo zasiahnuť a odstrániť príčiny. Je veľmi dôležité, aby sme udržiavali vlhkosť vzduchu v miestnosti okolo optimálnych 55 %.
Najjednoduchší spôsob, ako túto vlhkosť docieliť, je vetrať. Vetranie v zimnom období sa vám môže zdať ako nezmysel, keďže vzduch vonku je studený. Studený vzduch však môže absorbovať len málo vlhkosti, alebo dokonca žiadnu.
Pivničný priestor udržuje pomerne stálu vnútornú teplotu, ktorá je v lete výrazne nižšia ako v poschodiach nad pivnicou, ale aj v exteriéri. Pri ochladzovaní vonkajšieho teplého vzduchu privádzaného do pivnice bude dochádzať vždy k nárastu vlhkosti. To je tiež dôvod, prečo pivnice v lete sú vlhké a naopak v zimnom období pri vetraní vysychajú.
Ak máte pochybnosti o správnosti výpočtu rosného bodu alebo o vhodnosti navrhovaných izolačných riešení, mali by ste konzultovať problematiku s odborníkmi - najmä pri komplexných rekonštrukciách bytových domov a ich nadstavbách podkroviami, ale rovnako aj pri rekonštrukciách rodinných domov. Odborné posúdenie projektu špecialistom na teplotechniku pomáha predchádzať chybám a neskorším problémom.