V súčasnosti sa zvlhčovače vzduchu stali veľkým trendom. Mnohí si ich kupovali a kupujú, pretože sľubujú zlepšenie dýchania, zvlhčujú pokožku a do niektorých môžete pridať vôňu, ktorá osvieži vašu domácnosť. Je pravdou, že zvlhčovače vzduchu majú svoje výhody, ale prinášajú aj určité riziká. Prirodné metódy zvlhčovania vzduchu sa stávajú čoraz populárnejšími.
Prirodný kamenný zvlhčovač vzduchu predstavuje ekologický a efektívny spôsob, ako zlepšiť kvalitu vzduchu vo vnútorných priestoroch. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tohto zariadenia, jeho výhodami a nevýhodami a porovnáva ho s inými metódami zvlhčovania vzduchu.
Prečo je optimálna vlhkosť vzduchu dôležitá?
V kanceláriách alebo v domácnostiach so suchým vzduchom je zvlhčovač spravidla vhodným pomocníkom. Na vlhkosť vzduchu negatívne vplývajú ventilátory a klimatizácie, ktoré používame v letných mesiacoch. Vtedy je použitie zvlhčovača s mierou prínosné najmä pre alergikov, pretože počas peľovej sezóny vzduch obsahuje viac alergénov.
Vplyv suchého vzduchu na ľudské zdravie
V ohrození je najmä vaše zdravie. Suchý vzduch z vášho tela „vysaje“ veľké množstvo vody, čo sa prejaví aj v podobe vysúšania nosových slizníc. Ak sliznice ostanú suché dlhšiu dobu, dôjde k ich podráždeniu a opuchu. Preto je logické, že jednou z prvých zdravotných komplikácií v dôsledku nadmerne suchého vzduchu bude práve kašeľ, upchatý nos, nadmerná tvorba hlienu a s tým spojené dýchacie problémy. Veľmi častým prejavom je taktiež bolesť či pálenie hrdla, krvácanie z nosa, pocit sucha v ústach a bolesť hlavy.
Zvlhčovanie vzduchu je dobrým spôsobom prevencie pred chrípkou, pretože vlhkosť nad 40 percent rýchlo deaktivuje vírus. Viete, že suchý vzduch podporuje a zhoršuje chrápanie? Chrúpanie však nespôsobuje samotný vzduch, ale fakt, že vám vysuší sliznice, ktoré môžu následne opuchnúť.
Suchý vzduch ubližuje aj kráse. Ak máte suché vlasy, svrbiacu suchú pokožku, popukané pery, je to dôkaz vysušenia. Suchý vzduch má hrozný dopad aj na vašu pokožku. Bude vysušená a podráždená, pričom nie je vylúčené, že sa na nej časom prejavia alergie či ekzémy. Ďalším orgánom, ktorému dá suchý vzduch zabrať, sú oči.
Hoci nič také, ako je alergia na suchý vzduch, neexistuje, suchý vzduch v domácnosti vedie k fyziologickým zmenám v organizme, ktoré môžu alergie spôsobiť. Trvale vyschnuté a teda i podráždené sliznice môžu viesť k ich celkovej precitlivenosti na vonkajšie podnety. Ďalším dôsledkom vyschnutých slizníc sú rôzne infekcie či zápaly dýchacích ciest, ktoré postupne oslabujú imunitu. Štúdia potvrdila, že správna relatívna vlhkosť vzduchu má priamy súvis so životaschopnosťou mnohých vírusov. Životaschopnosť obalených vírusov, medzi ktoré patria napríklad vírusy chrípky, herpesvírusy a taktiež koronavírusy, je najvyššia pri 20 % relatívnej vlhkosti vzduchu. Vlhkosť, pri ktorej dochádza k výraznej inaktivácii vírusov, sa pohybuje práve v rozmedzí 40 až 60 %.
U malých detí môžu problémy so suchým vzduchom prerásť do omnoho závažnejších zdravotných problémov. Suché sliznice, kašeľ, následné infekcie dýchacích ciest, to všetko môže vyústiť do zhoršenej imunity. Suchý vzduch môže u zvierat rovnako ako u ľudí vyvolať celý rad dýchacích problémov.
Dopady suchého vzduchu na domácnosť a rastliny
Suchý vzduch škodí aj samotnému príbytku. Vyššia vlhkosť zabraňuje praskaniu tapiet, hromadeniu statickej elektriny, ale aj drevu, aby nepraskalo. Mnohé izbové rastliny milujú vlhkosť a bude sa im lepšie dariť.
Jedným z prejavov suchého vzduchu v domácnosti je nadmerná tvorba statickej elektriny.
Príčiny suchého vzduchu v interiéroch
Suchý vzduch počas zimy spôsobuje hneď niekoľko faktorov. Prvým z nich je kúrenie. Spomedzi všetkých vykurovacích telies, ktoré sa objavujú v našich domácnostiach, vzduch vysúšajú najmenej klasické radiátory. Naopak, úplne najhoršími vysúšačmi sú elektrické ohrievače, ktoré vzduch doslova spália, preto môže byť úplne nedýchateľný. Za radikálnym znížením vlhkosti vzduchu stoja aj krby alebo iné zariadenia na tuhé palivo.
Vzduch vo vašej domácnosti môže počas celého roka vysúšať aj dym a popol z fajčenia. K príliš suchému vzduchu v domácnosti v zime prispievajú aj vonkajšie teploty. Vo chvíli, keď otvoríte okno, vám do interiéru vkĺzne veľmi chladný vzduch, ktorý je zároveň i suchý. Suchý vzduch je pocitovo chladnejší.
Hoci sa suchý vzduch môže spájať výhradne so zimným obdobím, problém s ním môžete mať počas celého roka, teda i v lete. Teplý vzduch v sebe prirodzene zadržiava vlhkosť. Ak však bývate v nezateplenom murovanom alebo naopak drevenom dome, ktorý sa počas letných horúčav nahrieva na šialené teploty, všetka vlhkosť zo vzduchu sa odparí. Vzduch počas leta vysúšajú aj niektoré spotrebiče, paradoxne práve tie, ktoré by mali jeho kvalitu zlepšiť.
Optimálna úroveň vlhkosti a jej meranie
Ideálne hodnoty relatívnej vlhkosti
Relatívna vlhkosť vzduchu je komplexnou problematikou, keďže na ňu vplýva viacero faktorov. V lete by sa vo vašom príbytku mala relatívna vlhkosť vzduchu pohybovať v rozmedzí od 30 do 45 %, maximálne však do 55 %. Počas zimy je za všeobecne ideálnu považovaná 40 % relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá môže byť aj o niečo nižšia, avšak nie vyššia. Za pocitovo príjemnú je však považovaná vlhkosť v rozmedzí od 30 do 60 %, avšak odporúčaná vlhkosť by sa mala držať niekde medzi 40 až 55 %.
Ako merať vlhkosť vzduchu
Aby ste zistili, akú vlhkosť máte v dome v skutočnosti, mali by ste ju odmerať pomocou takzvaného vlhkomera. Prostredníctvom takéhoto merania získate tie najpresnejšie údaje. Hoci spoľahlivé vlhkomery nie sú najlacnejšie, existujú aj lacnejšie, ktorých kvalita je však otázna. Ak patríte do skupiny experimentátorov, môžete vyskúšať niektorý z nasledujúcich spôsobov, pri ktorých sa zaobídete aj bez vlhkomera.
Jednou z jednoduchých metód je naplniť pohár studenou vodou, nechať ho 5 minút v miestnosti a sledovať orosenie. Ak sa na pohári vytvorí kondenzácia, vlhkosť je pravdepodobne vysoká. Ak nie, vzduch je suchý. Metóda merania vlhkosti vzduchu pomocou dvoch teplomerov je síce trochu komplikovanejšia, no omnoho presnejšia.
Riziká spojené s nesprávnym zvlhčovaním
Nečisté zvlhčovače a ich nebezpečenstvo
Nečisté zvlhčovače sú veľkou hrozbou. Premieňajú vodu na paru, ktorú dýchame. Ak je znečistená nádrž, dýchame aj škodliviny, ktoré znečistenie spôsobujú. V špinavej nádrži sa množia baktérie, plesne a ďalšie nebezpečné mikroorganizmy. Mnohí výrobcovia odporúčajú používať destilovanú vodu, pretože vodovodná voda obsahuje mnoho minerálov a ďalších častíc. Tie sa hromadia vo zvlhčovači a ten ich vytlačí do vzduchu.
Pre správne fungovanie zvlhčovača vzduchu je potrebné postarať sa o jeho pravidelné čistenie a výmenu filtrov. Ideálny čas je pred sezónou zvlhčovania. Na trhu sú dostupné špeciálne čistiace prostriedky určené na dôkladné odstránenie vodného kameňa a prostriedky, ktoré zaisťujú, aby mikróby neprežili a voda rozptyľovaná do ovzdušia bola dokonale čistá.
Nadmerná vlhkosť a jej dôsledky
Zvlhčovače nie sú vhodné do interiérov s vyššou vlhkosťou ako 40 percent. Vlhkosť v interiéroch by nikdy nemala presiahnuť 60 percent. Nadmerná vlhkosť sťažuje dýchanie a zhoršuje príznaky alergie. Bežným alergénom, vrátane roztočov a plesní, sa vo vlhkom prostredí veľmi dobre darí. Dajte si pozor na rast plesní na stenách a stropoch, kde zvlhčovač používate. Tieto plesne neraz spôsobia viac škody ako zvlhčovač úžitku.
Prírodný kamenný zvlhčovač vzduchu ako ekologické riešenie
Ako zlepšiť kvalitu suchého a ťažkého vzduchu vo vašom byte? Prirodným kamenným zvlhčovačom vzduchu.
Čo je prírodný kamenný zvlhčovač vzduchu?
Prirodný kamenný zvlhčovač vzduchu je zariadenie, ktoré využíva prírodné kamene na absorpciu a následné uvoľňovanie vlhkosti do vzduchu. Tento proces prebieha prirodzene, bez použitia elektrických zariadení alebo chemikálií. Pod pojmom prírodný zvlhčovač vzduchu si môžete predstaviť takzvané prírodné kamenné zvlhčovače, ktoré tvoria aj veľmi estetický doplnok domácnosti. Zväčša ide o kameň v tvare gule, ktorý je položený v keramickej miske. Do nej nalejete vodu, kameň ju do seba nasaje a následne sa vlhkosť priebežne odparí do okolitého prostredia.
Výhody a nevýhody oproti iným typom zvlhčovačov
Elektrické zvlhčovače, ako sú ultrazvukové alebo parné modely, ponúkajú vysokú účinnosť a rýchle zvlhčenie vzduchu. Avšak, sú závislé od elektrickej energie a môžu produkovať hluk. Navyše, niektoré modely môžu vyžadovať častú výmenu filtrov alebo údržbu. Všetky typy zvlhčovačov uspokojivo zvlhčujú vzduch a sú medzi nimi aj veľmi výkonné prístroje. Rozdiely medzi jednotlivými technológiami nie sú zásadné.
Prirodné kamenné zvlhčovače sú jednoduché na údržbu a ich prevádzka nie je závislá na elektrickej energii. Ich účinnosť a prevádzka môžu byť ovplyvnené objemom vody a schopnosťou kameňa regulovať vlhkosť, avšak ich výhody, ako sú zlepšenie kvality vzduchu a estetický vzhľad, ho robia atraktívnou voľbou pre mnohých ľudí.
Praktické tipy pre používanie kamenného zvlhčovača
Aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky pri používaní prirodného kamenného zvlhčovača, zvážte nasledujúce tipy:
- Umiestnite ho na vhodné miesto: Najlepšie je umiestniť zvlhčovač na miesto, kde môže voľne cirkulovať vzduch.
- Pravidelne dopĺňajte vodu: Udržujte kamene dostatočne navlhčené, aby mohli efektívne fungovať.
- Čistite ho pravidelne: Aby ste predišli hromadeniu nečistôt, pravidelne čistite kamenné zvlhčovače.
Fenomény sveta prichádzajú - VZDUCH
Alternatívne prírodné metódy zvlhčovania vzduchu
Okrem prírodných kamenných zvlhčovačov existujú aj iné, tradičné a menej tradičné, veľmi lacné aj trochu drahšie metódy, ako zvýšiť vlhkosť vzduchu. Pri ich výbere zohľadnite, aký suchý vzduch vás trápi a aký veľký je váš byt.
Voda ako prirodzený zdroj vlhkosti
- Odparovanie vody: Vezmite si hrniec či panvicu, napusťte ju vodou, tú nechajte zovrieť a následne odparovať niekoľko minút. Hrniec, väčšia miska či akákoľvek iná nádoba napustená vodou a umiestnená v blízkosti zdroja tepla, teda radiátora či krbu, taktiež zastúpi zvlhčovač. Po tomto spôsobe siahnite hlavne v čase vykurovacej sezóny. V lete môžete nádoby s vodou umiestniť v blízkosti okna, kde svieti slnko.
- Mokrá bielizeň: Sušením bielizne na sušiakoch vo „voľnom priestore“ zabijete dve muchy jednou ranou, a to počas leta aj zimy. Ak mokrú bielizeň rozvešiate na vešiaky vo vašom príbytku, bude sa z nej priebežne odparovať voda a prirodzene zvlhčovať vzduch. Dajte si však pozor, aby ste túto techniku nevyužívali opakovane iba v jednej miestnosti. Efektívnejšou technikou je poukladať mokrú bielizeň priamo na radiátory.
- Rozprašovač: Prvou možnosťou je pomocou rozprašovača a čistej vody niekoľkokrát denne postriekať záclony alebo iné textílie v blízkosti okien.
- Zeolit: So zvlhčením vzduchu vám môže údajne pomôcť aj namočený Zeolit. Táto hornina okrem toho pohlcuje pachy a redukuje množstvo prachu v domácnosti.
Zvlhčovanie pomocou rastlín
Rastliny vzduch zvlhčujú pomocou procesu, ktorý sa nazýva evapotranspirácia. Ide o to, že voda z pôdy sa dostáva do koreňov a následne do stoniek, listov a ďalších nadzemných častí rastliny. Zvlhčiť vzduch v miestnosti teda dokážu všetky rastliny, niektoré druhy sú však na túto úlohu vyslovene predurčené, napríklad Zelenec chocholatý (Chlorophytum comosum). Dôležité je však poznamenať, že tak, ako môžu niektoré rastliny vzduch zvlhčiť, ho môžu iné naopak vysušovať.
Správne vetranie
Správnu výmenu suchého a vlhkého vzduchu dosiahnete aj správnym vetraním. Vzduch v kúpeľni, kuchyni, kotolni a ďalších miestnostiach, kde sa tvorí vodná para, je automaticky nadmerne vlhký. Okná, a to najmä v zime, otvárajte iba 3- až 4-krát za deň a iba na niekoľko minút.
Vplyv stavebných materiálov na mikroklímu
V súčasnosti je všeobecne rozšírený názor, že tepelná izolácia obytného domu je to jediné dôležité pre zdravé a pohodové bývanie. Často za nespokojnosť s vnútornou pohodou môže fakt, že sa neudržiava ideálna vlhkosť v dome alebo sa z použitých materiálov uvoľňujú rôzne pachy. Na túto funkciu má významný vplyv práve konštrukcia obvodového plášťa a stropov budovy.
Úloha tehál a prírodných materiálov
Na vonkajší plášť je teda nutné použiť materiály, ktoré majú nielen vysoký tepelný odpor, ale zároveň v objekte zaisťujú optimálnu vlhkostnú, odorovú a elektroiónovú klímu. Tehly tieto problémy zmierňujú. Z vykonaných meraní a skúšok je zrejmý veľmi pozitívny vplyv tehlového muriva na optimálnu vlhkosť v dome, odorovú aj iónovú mikroklímu v objekte.
Z podrobnej štúdie vyplýva, že do triedy materiálov, kde pachové emisie musia byť nižšie ako 0,2 mg/m².h, možno zaradiť tehlu, sadrokartón a betón. Ďalej do tejto triedy patria keramické dlaždice, kameň a kovové povrchy.
Vplyv na elektroiónovú a odorovú mikroklímu
Tepelno-vlhkostnú mikroklímu ovplyvňujú tepelné a vlhkostné toky v interiéri, ktoré pôsobia na človeka. Elektroiónovú mikroklímu vytvárajú negatívne a pozitívne ióny v ovzduší, ktoré majú vplyv na celkový stav človeka. Prednosťou tehál, keramických dlaždíc a dreva (najlepšie natretého ľanovým olejom alebo včelím voskom) je ich schopnosť prepúšťať elektrostatické pole, kde sa môžu tvoriť aeroióny - tie zároveň do určitej miery likvidujú molekuly prchavých organických látok.
Prítomnosť potrebného množstva iónov v primeranom pomere má zásadný vplyv na celkovú náladu a pohodu človeka a na spánok. Ióny zvyšujú nielen využitie vo vode rozpustných vitamínov, ale aj výkonnostnú kapacitu pri statickej a dynamickej práci. Navyše redukujú požiadavky organizmu na vitamín C. Do interiéru môžu vstupovať aeroióny z exteriéru, no môžu sa tvoriť aj v interiéri budovy. Používanie klimatizačných a rekuperačných jednotiek má však negatívny vplyv na aeroióny.
Drevené a tradičné konštrukcie z tehlového muriva deformujú elektrické pole len minimálne, kým železobetónové konštrukcie a konštrukcie s oceľovým skeletom ho odtieňujú. Vzduch chudobný na akékoľvek ióny je označovaný ako „ťažký“, vzduch s prevahou pozitívnych iónov ako „dusný“, s prevahou negatívnych iónov ako „riedky a chladný“ a s optimálnym pomerom pozitívnych a negatívnych iónov ako „ľahký a čistý“.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny výber stavebných materiálov na „obálku“ budovy je veľmi dôležitý. Niektoré konštrukcie ako okná, dvere či vnútorné zariadenia sa môžu časom vymeniť, nosné obvodové konštrukcie však nie.