Prvé ročné vyúčtovanie podľa novej vyhlášky dostanú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových domoch do 31. mája. Vyhláška MH SR č. 503/2022 Z. z., ktorá upravuje nové pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla, sa uplatní prvýkrát v praxi už v ročnom vyúčtovaní za rok 2023. Posledné rozpočítavanie v roku 2023 za obdobie 2022 sa realizovalo ešte v súlade so starou vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z., ktorá je už v súčasnosti v plnom rozsahu nahradená novou.
Kľúčové zmeny a nové pojmy
Nová vyhláška MH SR č. 503/2022 Z. z. prináša viacero zmien a nových pojmov s cieľom spravodlivejšieho rozdelenia nákladov medzi koncových spotrebiteľov v bytových domoch s centrálnym zdrojom tepla, kde sú inštalované určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Metodika koriguje pomer podielu základnej zložky (ZZ), ktorá sa počíta podľa podlahovej plochy bytu, a spotrebnej zložky (SZ), ktorá predstavuje nameranú spotrebu.
Základná a spotrebná zložka
Po novom nesmie byť základná zložka nižšia ako 30 % a rozpočítava sa aj medzi byty, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroja tepla (CZT), a nadstavby a vstavby s vlastným vykurovaním. Zámerom vyhlášky je zmierniť rozdiely v platbách medzi bytmi/nebytovými priestormi, ktoré extrémne šetrili, prípadne boli neobývané či mali vypnuté vykurovacie telesá, a tými, ktoré naopak vykurovali aj susedné priestory.
Náklad na vykurovanie pre konkrétny byt sa rozpočíta podľa vlastníkom schváleného pomeru základnej zložky a spotrebnej zložky, tak ako to bolo aj v minulosti. Pôvodná vyhláška neuvádzala minimálnu hranicu základnej zložky a často bola nastavená pod 40 %, v extrémnych prípadoch sa blížila k 0 %. Podľa nových pravidiel už základná zložka nemôže byť nižšia než 30 % celkových nákladov, pričom vyhláškou odporúčané rozdelenie zostáva nezmenené, teda 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka. Vlastníci však môžu rozhodnúť o inom pomere, pričom základná zložka nesmie klesnúť pod 30 %.
Základná zložka pokrýva náklady spojené s existenciou a prevádzkou vykurovacieho systému ako celku. Spotrebná zložka zohľadňuje spotrebu jednotlivých užívateľov.
Nový kontrolný mechanizmus: Podiel špecifických nákladov (P)
Vyhláška definuje nový pojem P ako podiel špecifických nákladov bytov/nebytových priestorov s najvyšším (Nmax) a najnižším nákladom (Nmin) v eurách na m² podlahovej plochy bytu. Pri výpočte musí platiť podmienka, že P je menšie alebo sa rovná hodnote 2,5 (podľa pôvodnej vyhlášky 503/2022 Z. z.) resp. 2,85 (podľa novely 337/2024 Z. z.). Ak tento limit nie je splnený, upravuje sa pomer základnej a spotrebnej zložky - zvyšuje sa podiel základnej zložky.
Tento mechanizmus chráni vlastníkov pred extrémnymi rozdielmi a zohľadňuje prestup tepla medzi bytmi. Podľa vyhlášky 337/2024 Z. z. by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome.
Byty odpojené od centrálneho zdroja tepla
Vyhláška myslela aj na byty, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroja tepla. Základná zložka sa rozpočítava aj medzi tieto byty a nebytové priestory, ako aj medzi nadstavby a vstavby s individuálnym vykurovaním, pričom sa pre podlahovú plochu uplatní koeficient 0,2. Dôvodom je, že bytový dom je z pohľadu vykurovania jeden funkčný technický celok a teplo prirodzene prestupuje medzi bytmi cez steny, stropy aj podlahy. Aj byt, ktorý je odpojený od vykurovacej sústavy, prijíma tzv. pasívne teplo zo susedných bytov.
Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Vlastníci môžu po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov. Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2. Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5.
Bytové výmenníkové stanice (BOST)
S bytovými výmenníkovými stanicami, ktoré predstavujú možnosť dosiahnutia samostatnosti vo vykurovaní, sa stretávame hlavne v novostavbách. BOST v minulosti vyhláška vôbec neriešila, takže legislatívne podchytenie problematiky je vítané.
Sankcie a náhradné spotreby
Vyhláška myslela aj na vyššie sankcie pre byty, pri ktorých chýba koncoročný odpočet, ktorý je podkladom pre ročné vyúčtovanie. Náhradná spotreba pri neumožnení zapojenia meracích prístrojov na vykurovanie alebo ich odčítania sa po novom vypočíta ako 1,1-násobok maximálnej hodnoty eur/m² v objekte. Pri teplej vode ide o 1,5-násobok priemernej spotreby v objekte.
V prípade poruchy prístrojov je možnosť použiť priemer spotreby za posledné dve zúčtovacie obdobia. Ak vlastník neumožní vykonať odpočet, použije sa náhradný výpočet spotreby so sankčným charakterom. Spotreba sa určí z najvyššej spotreby na m² bytu v danom objekte a táto hodnota sa ešte navýši o 10 %. Výsledná hodnota býva spravidla výrazne vyššia ako reálna spotreba.
Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody, zavinil, že určené meradlo nespĺňa podmienky, neumožnil jeho inštaláciu, demontoval ho alebo inak znefunkčnil, určí sa mu náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania.
Dôsledky novej vyhlášky v praxi
Po zapracovaní novej metodiky výpočtov do rozúčtovacieho softvéru sa testovala vzorka budov. Výpočty ukázali, že iba približne 10 % budov bolo v súlade s novou vyhláškou, čiže špecifický náklad P sa rovnal 2,5. Približne 60 % budov sa pohybovalo v hodnotiach P od 2,5 do 10. Nepriaznivý pomer bol spojený s väčšími preplatkami pre byty s najväčšími spotrebami a, naopak, nedoplatkami pre byty s najnižšími spotrebami.
Predpokladá sa, že prvý rok aplikácie vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z. v praxi prinesie zvýšenie počtu otázok a neoprávnených reklamácií, ktoré nebudú súvisieť so spotrebou, ale s nákladmi. Tohtoročné vyúčtovanie bude rozhodujúcim podkladom aj pre úpravu zálohových predpisov platieb za dodané teplo na vykurovanie a teplú vodu na ďalšie obdobie.
S novou vyhláškou sa zvýšili nároky na rozúčtovateľov, museli sa vykonať úpravy softvéru a systém sa musel následne testovať. Výpočty a korekcie spotreby sú prácnejšie. Viac ako 80 % portfólia meračov sa odčíta automaticky vďaka diaľkovým odpočtom. Pri reklamáciách sú k dispozícii histórie denných spotrieb, informácie o nulových spotrebách, spätných prietokoch či prietokových únikoch vody.
Rozpočítavanie nákladov na teplú vodu
Zavedený spôsob rozpočítavania nákladov teplej vody na základnú a spotrebnú zložku zostáva taktiež v platnosti. Základná zložka však už nemusí tvoriť 20 % nákladov na prípravu teplej vody ako doposiaľ, ale je určená ako náklady spojené s cirkulačnými stratami rozvodov teplej vody za miestom prípravy. Nesmie však presiahnuť 20 % nákladov na prípravu teplej vody. V platnosti zostáva aj spôsob rozpočítania medzi vlastníkov rovným dielom na každý byt a nebytový priestor, ak má možnosť vodu odobrať.
Vývoj legislatívy
Vyhláška MH SR č. 337/2024 Z. z., účinná od 15. decembra 2024, mení a dopĺňa vyhlášku č. 503/2022 Z. z. Aktualizujú sa pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, na vykurovanie, ako aj ekonomicky oprávnených nákladov na teplo. Tieto zmeny sa dotkli aj bytov s individuálnym vykurovaním.
Pôvodná vyhláška č. 503/2022 Z. z. bola účinná od 1. januára 2023 a týkala sa roka 2023. Legislatíva sa vzťahovala na vlastníkov, ktorí svoje domácnosti vykurujú prostredníctvom centrálneho zdroja tepla alebo majú centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovom dome. Cieľom bolo zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky.
Ako vypočítať hodnotu U pre izoláciu vašej budovy
Príklad rozpočítania nákladov
V texte je uvedený príklad rozpočítania nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z. v bytovom dome v Starej Turej. Analýza poukazuje na rozdiely vo výpočtoch a možnú chybnosť predloženého vyúčtovania zo strany správcu. Z právneho hľadiska je dôležitý fakt, že do roku 2022 vrátane neboli samostatne vykurované byty súčasťou rozpočítavania nákladov na vykurovanie. V tomto príklade sa analyzuje aplikácia základnej zložky a pomeru špecifických nákladov (P) a poukazuje sa na nejasnosti v interpretácii vyhlášky niektorými rozpočítavacími spoločnosťami.
tags: #pravidiel #pre #rozpocitanie #nakladov #na #vykurovanie