Príliš vysoká zvyšková vlhkosť omietky, teda stav, keď nanesená malta ešte nie je dostatočne vyschnutá, predstavuje pre následné práce, ako je tapetovanie či pokládka podlahových krytín, vážne riziko. Táto vlhkosť sa vplyvom parnej difúzie snaží dostať von, čím spomaľuje proces schnutia lepidla a samotného materiálu. V prípade, že vlhkosť dosiahne kritickú hodnotu, môže vsiaknuť do nalepenej tapety a spôsobiť nepríjemné fľaky. Situácia je ešte komplikovanejšia pri omietkach s obsahom sadry.
Ak sa vlhkosť z podkladu neodparí a na takúto plochu sa nalepí napríklad vinylová tapeta, omietka môže zmäknúť, stratiť svoju pevnosť a spolu s tapetou sa môže oddeliť od steny. Aby sa predišlo týmto nepríjemnostiam, existujú normy, ktoré prísne predpisujú prípustný obsah vlhkosti v omietkovej malte a podklade.
Metódy merania vlhkosti podkladu
Pre zistenie obsahu vlhkosti v omietke a iných stavebných materiáloch poznáme viacero metód. Medzi najčastejšie a najspoľahlivejšie patrí takzvaná **karbidová metóda** (CM meranie) a v prípade mált s cementovým spojivom aj **elektrická metóda**.
Karbidová metóda (CM meranie)
Táto metóda je považovaná za najspoľahlivejšiu a je založená na chemickej reakcii odobratej vzorky podkladu s karbidom vápnika v uzavretej tlakovej nádobe. Výsledkom merania sú tzv. CM%, čo predstavuje hodnotu nameranú pomocou karbidového meracieho prístroja. Táto metodika je jedinou certifikovanou na zisťovanie reálnej hodnoty obsahu vlhkosti.
Pri tomto procese sa odobratá vzorka podkladu uzavrie do tlakovej nádoby s karbidom vápnika. Po premiešaní dochádza k chemickej reakcii, ktorá uvoľňuje acetylén. Tlak v nádobe je následne meraný a pomocou kalibračnej stupnice sa určí obsah vlhkosti. Existujú aj varianty, kde sa vzorka zmieša s karbidom vápnika priamo v sklenenej ampulke a po premiešaní sa sleduje zmena tlaku.
Elektrická metóda
Elektrická metóda vychádza z princípu, že látky obsahujúce cement sú v určitej miere vodičmi elektrického prúdu. Čím vyšší je obsah vlhkosti, tým vyššia je aj ich vodivosť. Tieto metódy využívajú takzvané príložné vlhkomery, ktoré pracujú na princípe elektrického odporu. Popri jednoduchosti použitia a rýchlosti merania majú tieto vlhkomery nevýhodu v tom, že vykazujú len približné hodnoty. Navyše, môžu byť "oklamané" - napríklad vykazujú prítomnosť vlhkosti v povrchu aj v prípade výskytu liadku (dusičnanu).
Fóliová metóda (Plastic Sheet Method)
Ak nie je k dispozícii špecializovaný vlhkomer, praktickou, hoci len orientačnou, pomôckou môže byť fóliová metóda. Táto metóda je popísaná aj v americkom predpise ASTM D 4263. Spočíva v tom, že na stenu s približnou plochou 0,5 m² (alebo v rozmere 45x45 cm) sa nalepí kus čistej plastovej fólie pomocou lepiacej pásky, ideálne parotesnej hliníkovej pásky po celom obvode. Po uplynutí približne 16-24 hodín sa fólia odstráni a skontroluje.
Vyhodnotenie skúšky sa prevádza po tomto čase. Pokiaľ je na spodnom povrchu fólie badateľný kondenzát, alebo pokiaľ povrch betónu stmavol, podklad pravdepodobne nie je pripravený na kladenie krytiny. Je dôležité poznamenať, že výsledok tejto skúšky môže ovplyvniť rad faktorov, ako sú teplota okolia a povrchu. V chladnejších podmienkach si betón môže vlhkosť podržať a kondenzát nebude badateľný, čo môže viesť k chybnému vyhodnoteniu. Americké normy tiež varujú pred pôsobením priameho slnečného žiarenia alebo nadmerného tepla počas testovania.
Normy a požiadavky na podklady
Kvalitne pripravený podklad je základom pre dlhú životnosť a funkčnosť nielen podlahových krytín, ale aj omietok a náterov. Základné požiadavky na podklady upravuje norma STN 74 4505 Podlahy. Pri montáži podláh často rozhodujú detaily, ktoré na prvý pohľad nie sú viditeľné.
Rovinnosť podkladu
Podľa normy STN 74 4505 sa rovinnosť posudzuje pomocou klinového meradla a 2-metrovej laty. Norma povoľuje odchýlku len 2 mm už pri samotnej výrobe poterov. Pri ich realizácii sa však táto požiadavka často nedodržiava, čo v praxi znamená zbytočne zvýšené náklady na niveláciu. Odchýlka rovinnosti 2 mm platí podľa normy už pre kladenie poterov. Na tento fakt sa takmer vždy zabúda pri ich realizácii a následnom preberaní. Kvôli tomu sa investorovi podstatne zvyšujú náklady na vyrovnanie podlahy pred kladením podlahových krytín, keďže nivelizačné stierky sú niekoľkonásobne drahšie ako cement na výrobu poteru.
Pevnosť podkladu
Nevyhovujúca pevnosť podkladu môže viesť k odtrhnutiu stierky aj samotnej krytiny. Preto sa na posúdenie stavu povrchu používa takzvaná vrypová skúška, oceľová kefa, kladivo a ďalšie pomôcky. Jednoduchou metódou merania pevnosti povrchu je kontrola pomocou vrypovej skúšky, pri ktorej sa do podkladu vrypovým prístrojom vyryjú rovnomerne rozmiestnené čiary pod uhlom 40 - 60°. Ak v miestach, kde sa vrypy spájajú, dochádza vo väčšej miere k vylamovaniu poteru, je nutné povrchovú vrstvu odstrániť. Duté miesta v potere je možné zistiť preklepaním povrchu tvrdým predmetom, napríklad kladivom, a súdržnosť povrchovej vrstvy kontrolou pošúchaním oceľovou kefou.
Chemická neutralita a stabilita
Podklad musí byť dokonale vyzretý a chemicky neutrálny, aby nedochádzalo k nežiaducim reakciám. Medzi takéto reakcie patria zmena farebného odtieňa (škvrny), zmydelňovanie, zníženie priľnavosti náteru alebo tvorba vápenných výkvetov na povrchu. Pri aplikácii náterových hmôt je dôležité vyhnúť sa styku s materiálmi, ktoré by mohli spôsobiť reakciu, napríklad pri použití vápennocementových omietok na pórobetón alebo drevovláknité dosky, kde je vhodné proti vzniku trhlín použiť sklotextilnú výstuž.
Príprava podkladu pred rôznymi povrchovými úpravami
Kvalitná príprava podkladu je kľúčová pre úspešné prevedenie akéhokoľvek náteru, omietky či pokládky podlahovej krytiny. Proces prípravy sa líši v závislosti od typu a stavu pôvodného podkladu.
Príprava omietok
Pred maľovaním interiéru je vhodné nové omietky zbaviť hrubších zrniek piesku pomocou oceľovej stierky, poprípade povrch prebrúsiť brúsnym papierom so zrnitosťou 40 - 60. Malé trhliny v omietke je možné opraviť tmelom. Pri starých a už natretých omietkach v interiéri je nutné zistiť stav pôvodného náteru. V prípade, že podkladové vrstvy nie sú dostatočne nosné, rozhodne sa, či ich spevní penetračný náter alebo či je nutné ich odstránenie. Dôležitý je počet (hrúbka) predtým nanesených vrstiev a typ použitých náterov. Nosnosť podkladu sa overí po namočení maľby (glejové maliarske farby po namočení stmavnú, púšťajú a utierajú sa). Naopak, disperzné interiérové farby za mokra nestmavnú, vykazujú dobrú prídržnosť a je možné ich ďalej pretierať.
Príprava starých náterov a fasád
Pri pretieraní starých fasádnych náterov je nutné zistiť ich stav, najmä prídržnosť k podkladu. Starý fasádny náter je možné ponechať iba v prípade, že vykazuje dobrú priľnavosť, neodlupuje sa, nie je zvetraný a nesprašuje. Pokiaľ bol starý náter lokálne odstránený, je potrebné vykonať vyrovnanie výšky podkladu. Pri aplikácii disperzných, najmä umývateľných a štruktúrnych náterov na staršie nedisperzné maľby v interiéri, môže dôjsť k lúpaniu alebo popraskaniu po zaschnutí. Staré nepriľnavé a neodolné nátery je možné odstrániť po namočení oškrabaním. Nečakanou komplikáciou bývajú škvrny na omietkach a náteroch spôsobené prestupom hrdze, nikotínu, dechtu, mastnoty a nečistôt vplyvom prevlhnutia.
Sanácia plesní a izolácia škvŕn
Pokiaľ sa na omietke vyskytujú miesta napadnuté plesňou, je nutné odstrániť príčinu ich vzniku (vlhkosť muriva, kondenzačná voda, nedostatočná cirkulácia vzduchu) a plesne dôkladne mechanicky odstrániť oškrabaním, vyčistením kefou či umytím pomocou vhodného dezinfekčného a protiplesňového prostriedku. Na zamedzenie prestupu vo vode rozpustných látok z podkladu (napr. hrdze, nikotínu) je možné použiť izolačný náter HETLINE IZOL alebo I-GRUND.
Príprava pred náterom fasádnych plôch
Pred aplikáciou fasádnych náterových alebo omietkových hmôt je ideálne, aby sa teplota podkladu a okolitého prostredia pohybovala medzi +10 °C až +25 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 40 - 80 %. Pri aplikácii náterových hmôt je nutné dodržiavať riedenie udávané výrobcom a dbať na nanášanie rovnomernej vrstvy. Pri aplikácii fasádnej farby na staré nátery je potrebné rešpektovať pravidlá vzájomnej pretierateľnosti. Nátery je možné vykonávať vtedy, ak je objektová teplota minimálne 3 °C nad teplotou rosného bodu.
Príprava drevených povrchov
Nároky na nátery dreva v exteriéri a interiéri sa výrazne líšia. Drevo musí byť pred aplikáciou farieb zdravé a dokonale vysušené (max. 12 % vlhkosti). Pri práci s vodou riediteľnými náterovými hmotami je potrebné venovať pozornosť smolníkom pri nátere nového dreva a pôvodnému napusteniu starých renovovaných drevených povrchov. Vodou riediteľné náterové hmoty majú dobrú priľnavosť na väčšine typov náterových hmôt okrem fermeže, olejových farieb a olejového tmelu, ktoré je nutné odstrániť. Pri renovácii je potrebné vymeniť zvetrané alebo zhnité drevené prvky. Nesúdržné a nepriľnavé pôvodné nátery odstránime obrúsením alebo pomocou odstraňovača náterov. Nátery by sa nemali vykonávať na priamom slnku a v prievane.
Príprava kovových povrchov
Dokonalá antikorózna ochrana kovov rozhoduje už príprava povrchu, ktorá má za úlohu odstrániť všetky korózne produkty, mastnoty, staré nesúdržné nátery a mechanické nečistoty. Na malé plochy je možné použiť oceľovú kefu a brúsny papier, na väčšie plochy brúsku s drôteným kotúčom. Natieraný povrch je nutné dôkladne odmastiť. Pre náter zinkovaných povrchov je potrebné povrch odmastiť a vykonať prebrúsenie alebo ľahké pretryskanie pre vytvorenie kotviaceho profilu.
Optimálne podmienky pre aplikáciu náterov a omietok
Pri aplikácii rôznych náterových a omietkových hmôt je dôležité dodržiavať optimálne podmienky, aby sa dosiahol požadovaný výsledok a dlhodobá životnosť.
Teplota a vlhkosť prostredia
Ideálne rozmedzie teploty vzduchu pri kladení podláh je približne 15 - 20 °C, pričom dlhodobo by teplota nemala klesnúť pod 10 °C. Pre fasádne nátery a omietky sa odporúča teplota podkladu a okolia medzi +10 °C až +25 °C s relatívnou vlhkosťou vzduchu 40 - 80 %. Pri aplikácii náterových hmôt je dôležité, aby objektová teplota bola minimálne 3 °C nad teplotou rosného bodu.
Vplyv poveternostných podmienok
Pri aplikácii náterov je potrebné brať do úvahy vplyv priameho slnka, ktoré môže spôsobiť "spálenie" náteru. Prudký dážď môže viesť k jeho vyplaveniu, zatiaľ čo hmly a vysoká vlhkosť vzduchu spomaľujú schnutie a môžu spôsobiť vznik farebných máp. Pri rýchlom zasychaní omietky môžu vznikať rozdiely v štruktúre a viditeľné napájanie.
Správne riedenie a aplikácia
Pred začatím práce je nutné oboznámiť sa s údajmi na etikete výrobku a s technickou dokumentáciou. Pri aplikácii je nutné dodržiavať riedenie náterovej hmoty udávané výrobcom a dbať na nanášanie rovnomernej vrstvy, dobre ju roztierať, aby nestekala. Pri strojovom spracovaní omietky sa množstvo vody nastaví podľa požadovanej konzistencie.
Výber a aplikácia penetrácie
Výber správnej penetrácie je dôležitý pre finálny vzhľad náterov. Pod tenkovrstvové omietkoviny je nutné použiť univerzálnu pigmentovanú penetráciu UP-GRUND, ktorá vytvára kvalitný adhézny mostík. Sadrokartónové dosky, sadrové stierky a menej savé povrchy sa penetrujú najlepšie touto univerzálnou penetráciou.
Tónovanie farieb a výpočet spotreby
Veľký výber farebných odtieňov a ich kombinácií vhodných do exteriéru či interiéru ponúka tónovanie na tónovacích strojoch. Tento spôsob tónovania zaistí aj opakovateľnosť farebných odtieňov. Pre výpočet potrebného množstva fasádnej farby je nevyhnutné brať do úvahy nielen presný výpočet natieraných plôch, ale aj hrubosť a savosť povrchu, techniku nanášania a remeselnú zručnosť. Skutočná spotreba pri náteroch štruktúrnych podkladov môže byť aj niekoľkonásobne vyššia ako teoretická.
Špecifické požiadavky na podklady
Rôzne typy stavebných materiálov a konštrukcií kladú špecifické nároky na prípravu podkladu pred aplikáciou omietok či náterov.
Pórobetónové tvárnice a drevocementové tvarovky
Omietanie stien z pórobetónových tvárnic je možné až po ich dostatočnom vysušení. Pred nanášaním omietok je nutné podklady z pórobetónu vyzametať metlou a očistiť. Pri veľmi teplom alebo veternom počasí sa odporúča navlhčiť podklad vodou. Pri drevocementových tvarovkách zalievaných betónom sa predpokladá primerané ukladanie a zhutnenie jadrového betónu. Povrch izolačných dosák musí byť bez prachu a oddebňovacích prostriedkov.
Zmiešané murivo
Zmiešané murivo predstavuje problematický podklad, kde spolu pôsobia materiály s rozdielnymi vlastnosťami. Je nevyhnutné rozdielnu nasiakavosť podkladu vyrovnať regulátorom nasiakavosti. Pri aplikácii vápennocementových omietok na takéto podklady je vhodné proti vzniku trhlín použiť sklotextilnú výstuž.
Betónové plochy a kovové časti
Na betónové plochy znečistené zvyškami oddebňovacích olejov nemožno nanášať omietku. Ak sa oddebňovacie prostriedky samovoľne nevyparia, musia sa odstrániť. Koróziou ohrozené kovové časti sa musia odstrániť do tej miery, aby nezasahovali do omietkovej vrstvy. Ich viditeľné zvyšky treba pred omietaním ošetriť antikoróznym náterom.
Vystužovanie omietok
Vystužovanie vonkajších omietok obmedzuje riziko tvorby trhlín na neškodnú mieru. Môže sa robiť vložením sklotextilnej výstuže do jadrovej omietky alebo zastierkovaním sklotextilnej výstuže na vyzretú jadrovú omietku. Výstuž sa kladie do čerstvo nanesenej omietky do približne dvoch tretín jej predpokladanej hrúbky, vždy s presahom minimálne 25 cm za ohrozenú oblasť. Celková minimálna hrúbka omietky s výstužou je 15 mm.
Pokládka podlahových krytín a vlhkosť podkladu
Vlhkosť podkladu je jedným z najdôležitejších faktorov pre úspešné položenie podlahovej krytiny. Zvýšená vlhkosť môže viesť k nedostatočnému spojeniu s následnými vrstvami, čo sa prejavuje bublinami, deformáciou krytiny alebo jej nadzdvihnutím.
Ideálna vlhkosť podlahy
Každý typ podlahoviny má predpísanú maximálnu povolenú vlhkosť podkladu, na ktorý môže byť kladená. Napríklad pre vinylové podlahy musí byť hodnota vlhkosti cementového potěru pod 2 % CM, u anhydritového maximálne 0,5 % CM. Tieto hodnoty sa menia, ak je inštalované podlahové topenie.
Zrýchlenie vysychania podkladu
Ak je potrebné urýchliť vysychanie podkladu, existujú tri možnosti: prievan (najrýchlejšia metóda), podlahové topenie (funguje najmä u anhydritových povrchov) a použitie priemyselných vysúšačov.
Záver
Kvalitne pripravený podklad nie je "rýchla" záležitosť. Vyžaduje si správne meracie prístroje, znalosť noriem aj skúsenosti z praxe. Ako to často býva aj v živote, najdôležitejšie veci sú tie, ktoré nie je vidieť. To isté platí aj pre podlahy, omietky a nátery. Dodržaním stanovených hodnôt vlhkosti a správnym postupom pri príprave podkladu máte značnú možnosť predchádzať prípadným škodám a zabezpečiť dlhodobú funkčnosť a estetiku.