Kondenzačný plynový kotol: Princíp, inštalácia a odvod spalín

Úvod do kondenzačných kotlov

Kondenzačný kotol je jednou z moderných a efektívnych možností, ako zabezpečiť v dome teplo na vykurovanie, ohrev vody, ale napríklad aj na ohrev vody v bazéne, či vzduchu vo vzduchotechnickom zariadení. Patrí medzi ekonomicky, energeticky a environmentálne vhodnejšie riešenia oproti klasickým plynovým kotlom, ktorých predaj už skončil, keďže nespĺňali požiadavky na efektívnosť. V novostavbách, ktoré majú v blízkosti prípojku plynu, môže byť kondenzačný kotol jednou z ekonomicky najvýhodnejších možností.

Keďže však využíva neobnoviteľný zdroj energie, investíciu treba vždy dobre zvážiť, aj vzhľadom na sprísňujúce sa požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Oproti novšiemu klasickému plynovému kotlu spáli kondenzačný kotol približne o 15 % menej plynu. Pri výmene staršieho kotla prinesie kondenzačný kotol aj vyššie úspory. Pri výbere nového zariadenia je užitočné poznať špecifiká inštalácií v rôznych prípadoch a vedieť, ako kondenzačný kotol funguje a kedy má úspornú prevádzku. Jeho cena je vyššia oproti klasickému kotlu na plyn preto, lebo na vnútorné diely treba použiť materiály odolné voči korózii pri styku s kyslým kondenzátom.

Princíp fungovania kondenzačného kotla

Vo vykurovacích kotloch spaľujeme uhľovodíkové palivá, najmä zemný plyn. Z molekuly metánu vznikne len jedna molekula CO2, ale až dve molekuly vody, čo nezaťažuje životné prostredie. Metán je preto šetrnejší ako ostatné uhlíkové palivá, má najlepší pomer atómov uhlíka a vodíka (1:4). Tradičné, tzv. „nekondenzačné“ kotly, totiž neefektívne využívajú energiu paliva, čo sa prejavuje plytvaním financií. Klasické kotly neochladia spaliny na teplotu pod rosným bodom, vodná para s vysokou energiou tak uniká bez využitia komínom.

Moderné kondenzačné kotly majú vo vnútri odolné materiály z ušľachtilej ocele alebo zliatiny hliníka a kremíka. Vykurovacia voda ich ochladzuje pod teplotu tzv. rosného bodu, ktorá je pri zemnom plyne približne 57 °C. Pod touto teplotou para kondenzuje na vodu a odovzdáva pritom do vykurovacej vody kondenzačné teplo. Kondenzačné teplo vodnej pary je rovnako veľké ako výparné teplo vody potrebné na jej vyparenie. Spálením 1 m³ zemného plynu sa vytvorí 1,6 kg vodnej pary (zodpovedá 1,6 l vody). Kondenzačný kotol v rodinnom dome vytvorí za rok aj viac než 1 000 l vody. Viete si predstaviť množstvo tepla (paliva) potrebné na prevarenie a zmenu tejto vody na paru? Toto teplo kondenzačný kotol využíva.

Kondenzačný kotol môže mať účinnosť aj nad 100 %, avšak nie je to „perpetuum mobile“. V klasických kotloch sa neuvažovalo s využitím tepla z vodnej pary, ale len s tzv. citeľným teplom, daným teplotou spalín. Toto teplo, ako výhrevnosť paliva, tvorilo základňu 100 %. Účinnosť kotla dosahovala okolo 94 %. Vodná para v spalinách zo zemného plynu obsahuje ďalších 11 % tepla. Môžeme ho využiť kondenzovaním pary, ktorá odovzdá toto teplo vykurovacej vode. Dodávatelia plynu síce merajú spotrebu plynu v m³, ale fakturujú spotrebu plynu podľa spaľovacieho tepla v kWh.

Schéma fungovania kondenzačného kotla s vyznačením výmenníka tepla, miesta kondenzácie a odvodu kondenzátu

Optimalizácia účinnosti a ohrev vody

Účinnosť kondenzačného kotla je úmerná množstvu vytvoreného kondenzátu na stene výmenníka tepla. Preto má kotol najvyššiu hospodárnosť pri zapojení do nízkoteplotných systémov vykurovania (podlahové alebo stenové) a ak sa na ohrev vody využíva moderný princíp s vrstvovým zásobníkom. Nízkoteplotné systémy podlahového a stenového vykurovania vďaka nízkej teplote vratnej vody zabezpečujú veľmi dobré podmienky pre kondenzáciu počas celej vykurovacej sezóny. Vykurovací systém treba navrhnúť na čo najnižšiu teplotu vykurovacej vody.

Pri výbere kotla je dôležité zohľadniť, s akým vykurovacím systémom bude kotol spolupracovať. Ideálne sú nízkoteplotné systémy (podlahové a stenové vykurovanie), pracujúce s teplotami napríklad 30 až 45 °C. Nízka teplota ochladenej vykurovacej vody, ktorá sa vracia z vykurovacieho systému (tzv. spiatočky), umožní kotlu úspornú kondenzačnú prevádzku. V starších neobnovených domoch sa nemusí pri prevádzke kondenzačného kotla využiť plný potenciál úspor.

Ak len vymieňate starý kotol za kondenzačný v staršom dome, môžete ponechať aj doterajšie vykurovacie telesá. Mali by však byť v dobrom stave, vnútri neskorodované, napríklad vplyvom kyslíka vnikajúceho do vykurovacej vody cez otvorenú expanznú nádobu. Aj keď boli radiátory pôvodne navrhnuté na vyššiu teplotu prívodu a spiatočky, napríklad 90/70 °C, túto vysokú teplotu potrebuje vykurovací systém len pri extrémnych mrazoch. Priemerné vonkajšie teploty počas zimy sú však vyššie, preto stačí aj nižšia teplota vykurovacej vody. Kondenzačný kotol tak bude počas väčšiny vykurovacej sezóny fungovať s vysokou účinnosťou.

Ohrev pitnej vody

Tradičné ohrievače vody s ohrievacím „hadom“ sú nahrádzané komfortným a úsporným ohrevom v kotloch s tzv. vrstvovým zásobníkom. Spája výhody prietokového a zásobníkového ohrevu vody. Kotol si ťahá pomocou čerpadla zo spodnej časti zásobníka studenú vodu, zohrieva ju v doskovom výmenníku tepla a tlačí zhora späť do zásobníka. Vrstva ohriatej vody hore a studenej dole vytvára rozhranie (vrstvenie), ktoré v zásobníku postupuje nadol, až sa „naplní“ teplou vodou celý zásobník. Voda sa v tomto prípade nezohrieva nepriamo v klasickom ohrievači s vinutým rúrkovým registrom pri vysokej teplote a prevádzke kotla bez kondenzácie, ale v doskovom výmenníku tepla umiestnenom v samotnom kotle. Kotol si pritom ťahá studenú vodu zdola zásobníka a dosiahne tak veľmi dobré vychladenie spiatočky kotla a kondenzáciu, a to počas ohrevu celého objemu nádrže.

Odvod kondenzátu a prívod vzduchu

Kondenzačný kotol má vždy odvod kondenzátu do kanalizácie cez sifón, oddeľujúci spaľovaciu komoru od okolia kotla. Sifón bráni úniku spalín do okolia. Spálením 1 m³ zemného plynu vznikne teoreticky až 1,6 litra kondenzátu, ktorý sa musí odviesť do kanalizácie. V rodinných domoch netreba kyslý kondenzát neutralizovať, urobia to zásadité odpady z domu, ako sú napríklad mydlá, šampóny, pracie prášky. Ak by sa však mal kyslý kondenzát odvádzať nevhodnou kanalizáciou, ktorú kyselina poškodzuje (napríklad kameninovým kanálom), kanalizácia dlho nevydrží. Ak nie je v kotolni odpad do kanalizácie, pomôže čerpadlo na kondenzát s automatickým spínaním plavákovým systémom. Pri upchatí alebo zamrznutí odpadu potom kondenzát stúpa do kotla a spôsobí jeho poruchu. Podľa pretekajúceho prúdu kondenzátu vieme posúdiť intenzitu kondenzácie a odhaliť nesprávne nastavenie alebo poruchu.

Schéma odvodu kondenzátu so sifónom a prípadným čerpadlom

Prívod vzduchu a koncentrické potrubie

Kondenzačný kotol musí mať vždy ventilátor a je vždy vo vyhotovení zjednodušene nazývaným „turbo“. Ventilátor zabezpečuje prúdenie vzduchu kotlom a spalín spalinovým systémom. Dôvodom je, že v spaľovacej komore kondenzát prirodzene steká nadol, preto musí byť horák vždy nad komorou a tým aj spaliny prúdia nelogicky a proti termickému účinku nadol. Teplota spalín je nízka, bežne do 50 °C a vyvoláva tak len slabý ťah komína.

Úlohou spalinových systémov je odvádzať spaliny vzniknuté spaľovaním plynu do vonkajšieho prostredia. Výhodné je nimi súčasne privádzať do kotla vzduch potrebný na spaľovanie. Kotol „turbo“ s ventilátorom umožňuje použiť koncentrické potrubie na odvod spalín a prívod vzduchu na spaľovanie. Vzduch sa privádza do kotla koncentrickým potrubím, kde vnútorná rúra odvádza spaliny a vonkajšia rúra privádza vzduch na spaľovanie. Výhodou je, že sa miestnosť neochladzuje vzduchom nasávaným zvonka. Komín na odvod spalín aj prívod vzduchu má koncentrický prierez alebo kanály umiestnené vedľa seba. Ďalšou možnosťou, ako neochladzovať miestnosť vonkajším vzduchom, je pripojiť na kotol samostatné potrubie na nasávanie vzduchu.

Riešenia odvodu spalín a ich špecifiká

Spaliny z kondenzačného kotla chladnú a kondenzujú aj ďalej v komíne, preto nemôžeme použiť klasický vyvložkovaný komín. Dôležité je optimálne vyriešiť odvod spalín a prívod vzduchu na spaľovanie. Spalinovod kondenzačného kotla musí odolávať agresívnemu kondenzátu, ktorý sa tvorí ďalej aj mimo kotla, na chladnejších stenách spalinového potrubia. Z dôvodu bezpečnosti prevádzky aj obyvateľov domu sa majú používať len certifikované spalinovody. Na kondenzačný kotol potrebujete plastový dymovod, takže môžete použiť aj doterajší komín. Existuje aj rúra o priemere 60 mm.

Diagram rôznych typov odvodu spalín kondenzačného kotla (cez stenu, do komína, cez strechu)

Vyústenie na strechu

V novostavbe sa môže typ a trasa odvodu spalín prispôsobiť architektúre stavby. Prechod šikmou strechou je jednoduchý a nenákladný, bez stavebných konštrukcií. Prvky na prechod strechou, nie však samotný spalinovod, majú v ponuke aj dodávatelia strešných krytín. Pri prechode plochou strechou počítajte s otvorom na spalinovod už pri stavbe strechy. Treba si dať pozor na zatekanie do strechy - hrdlo na zasunutie spalinovej rúry sa musí dokonale utesniť.

Komín na plynový kondenzačný kotol je lepším riešením ako jednoduché vyústenie. Spaliny z kondenzačného kotla, ktorý je vyústený len plastovým výfukom, okamžite po vyfúknutí skondenzujú. Kondenzát spadne na strešnú krytinu a keďže je kondenzát v podstate kyselina, môže dochádzať k poškodzovaniu strešnej krytiny. Komín je výrazne odolnejší vďaka svojej konštrukcii ako plastový výfuk, a to tak proti vetru, ako aj proti pôsobeniu snehovej pokrývky v zimnom období. Komínové teleso, tým, že je vyššie nad strechou, umožní výrazne lepšie rozptýlenie spalín.

Často sa realizujú riešenia, kde sa dymovody „vyvedú“ len pár desiatok centimetrov nad strechu. Pokiaľ však použijete namiesto komína výfuk, tak jeho nízke vyústenie cca 40 - 50 cm (lebo takto „to hovoria technické predpisy“) spôsobí problémy. Plastové vyústenie nemôže byť vyššie, lebo plast, z ktorého je výfuk, by nevydržal zaťaženie vetrom. Nízka výška „komínovej“ rúry však neumožní zodpovedajúci rozptyl vlhkých spalín s nízkou teplotou. Pre skutočné komíny platí, že ich vyústenia musia byť vyššie ako výfuky, a teda je zabezpečený absolútne postačujúci rozptyl. Najnižšia možná výška „turbo“ vyústenia je nad hrebeňom rovnaká ako pre komín - 40 cm. Iná situácia však nastáva, ak je vyústenie ďalej od hrebeňa. Pre komín platí výška komína minimálne 60 cm, pre výfuk stále postačuje 40 cm.

Iné možnosti odvodu spalín

Odvod spalín s vodorovným vyústením na vonkajšej stene sa v novostavbách s kotlami bežnej veľkosti nedá schváliť a skolaudovať. Možno ho ponechať len pri výmene kotla v starých inštaláciách, ale nie je veľmi vhodný. Pri odvode spalín po fasáde nepoužívajte jednoduché plastové potrubia. Nie sú odolné proti poveternostným vplyvom, UV žiareniu alebo vetru. Komín sa môže po čase rozpadnúť a kondenzát v ňom pre chýbajúcu tepelnú izoláciu môže zamŕzať.

Pri rekonštrukcii stavby sa dá využiť jestvujúci komín aj na prívod spaľovacieho vzduchu, ak nie je vnútri znečistený splodinami nedokonalého spaľovania z minulosti. V opačnom prípade sa dá aj do takejto šachty inštalovať koncentrické potrubie alebo nasávať vzduch z priestoru kotolne vybavenej neuzatvárateľným prívodom. Ústie komína treba uzavrieť krytom na odvod spalín a nasávanie vzduchu do šachty. Niekedy môže byť prekvapujúcim zistením, že vaša komínová šachta je zalomená. Ak máte podozrenie, že to tak je, najprv si skutočnosť preverte, až potom nakupujte materiál. Pri takejto inštalácii sa musí použiť flexibilná rúra, ale zásadne neodporúčame používať rôzne náhradné hadice.

Ak zvolíme na odvod spalín keramický komín, musí byť odolný proti kondenzátu. Nie všetky typy sú vhodné, aj keď sú značkové a drahé; je rozumné overiť si to ešte pred postavením komína. Jednoduchý komín s jedným prieduchom neumožňuje prívod spaľovacieho vzduchu. Kotol vtedy závisí od vzduchu v miestnosti a ochladzuje miestnosť studeným vzduchom privádzaným zvonka.

Dodatočné napojenie dymovodu na Schiedel ABSOLUT

Inteligentná regulácia vykurovacieho systému

Jedným z hlavných rozdielov, ktorý rozlišuje dnes predávané kondenzačné kotly, je systém riadenia a regulácie. Za funkcie naviac sa pripláca, a tak je dobré vyberať len to, čo skutočne potrebujete. Moderné riadiace systémy môžu zahŕňať aj ohrev pitnej vody, ohrev vody v bazéne, dodávku tepla pre vzduchotechniku a riadenie solárneho systému alebo vetracieho systému. Neodporúčame zachraňovať staré regulátory, stratíte tak výhody moderných kotlov. Jednoduchý izbový termostat je absolútne nevhodný, kondenzačný kotol nie je žehlička regulovaná systémom „vypni - zapni“. Modulujú tepelný výkon podľa potreby - znižovaním výkonu narastá účinnosť kotla a úspora paliva.

Optimálna regulácia výkonu prebieha podľa vonkajšej teploty ako tzv. ekvitermická regulácia, preto potrebuje vonkajší snímač. Podľa tzv. vykurovacej krivky reguluje ekvitermický regulátor teplotu vody vo vykurovaní tak, aby zohľadňovala vonkajšiu teplotu a zodpovedala potrebám na tepelnú pohodu. Regulátor býva spravidla inštalovaný v referenčnej miestnosti, kde sa často zdržiavate a podľa ktorej sa bude riadiť teplota v celom dome. Treba dať pozor na iné zdroje tepla alebo chladu, nemali by byť v jeho blízkosti.

Moderný digitálny regulátor umožňuje užívateľom nastaviť optimálny časový program, ktorý automaticky upravuje teplotu vykurovacej vody podľa vonkajšej teploty a dokáže prispôsobiť prevádzku systému vplyvom slnečného žiarenia, vetra alebo počtu osôb v dome. Pri súčasnom rozvoji informačných technológií sa aj vo vykurovaní stupňujú požiadavky na pohodlné sledovanie prevádzky vykurovacieho systému. Riadiace systémy vykurovania už majú k dispozícii moduly na komunikáciu a vzdialenú správu. Pomocou smart zariadení sa cez internet jednoducho pripojíte na regulátor vykurovania alebo priamo na kotol a môžete tak na diaľku vykonávať zmeny v nastaveniach. Riadiaci systém sa podieľa podstatným spôsobom na hospodárnosti prevádzky, tu rozhodne netreba šetriť.

Schéma inteligentného riadiaceho systému kondenzačného kotla s vonkajším a priestorovým snímačom

Umiestnenie a inštalácia plynového kotla

Kondenzačné kotly do rodinných domov sú konštruované najčastejšie ako závesné kotly, sú kompaktné a nenáročné na priestor. Montáž technických zariadení domu má svoj postup a následnosť jednotlivých krokov. Môže sa začať po uzavretí hrubej stavby oknami a dverami. Ako prvé sa v hrubej stavbe inštalujú rozvody vykurovania, vrátane skriniek a rozdeľovačov podlahového vykurovania, rozvody plynu a zdravotechniky - studenej a ohriatej vody a cirkulácie. Následne sa vyhotoví elektroinštalácia na pripojenie elektrických komponentov systému. Nesmie sa na nič zabudnúť, dodatočná montáž po vyhotovení omietok je už veľmi nepríjemná. Vyhotoví sa kabeláž na pripojenie vonkajšieho snímača, prípadne snímača teploty vody slnečných kolektorov či teploty vody vo vonkajšom bazéne.

Miestnosť určená na inštaláciu plynového kotla musí spĺňať prísne normy: dostatočné vetranie (minimálne 3-násobná výmena vzduchu za hodinu) a prirodzené svetlo (minimálne 0,03 m² okenného otvoru na 1 m³ objemu miestnosti). Steny musia byť z nehorľavých materiálov. V prípade inštalácie v kuchyni platia špecifické obmedzenia na celkový výkon a veľkosť otvoru vo dverách na výmenu vzduchu. V súkromných domoch sa odporúča vyhradiť špeciálnu miestnosť (kotolňu) s ohňovzdornými priečkami. Kotol nesmie byť umiestnený v spálni alebo obývacej izbe. Minimálna vzdialenosť od horľavých predmetov je 20 cm a manipulačný priestor najmenej 80 cm. Objem miestnosti musí byť najmenej 0,8 m³ na každý kilowatt výkonu kotla.

Montáž plynového kotla je komplexný proces, ktorý musí vykonávať kvalifikovaný odborník s príslušným oprávnením. Nesprávna inštalácia môže viesť k únikom plynu, poškodeniu zariadenia alebo vážnym haváriám. Profesionálna montáž zabezpečuje bezpečnú prevádzku, garantovanú účinnosť a dlhú životnosť kotla, predchádza poruchám spôsobeným neodbornou inštaláciou (až 28 % porúch) a zabezpečuje získanie revíznej správy pre distribútora plynu a poisťovňu.

Kombinácia s inými zdrojmi tepla

V rodinných domoch s vyššou potrebou tepla sa dá vykurovací systém ľahko doplniť ďalším zdrojom tepla, ak sa preň vytvorí vhodný priestor. Najčastejším palivom býva biomasa v rôznej forme - kusové drevo, pelety, menej často štiepka. Teplo sa vyrába v samostatnom kotle alebo krbovej vložke, zapojenej do vykurovacieho systému. Solárna energia je obnoviteľnou energiou, ktorá nezaťažuje životné prostredie. Solárny systém je preto v každom dome vítaným ekologickým doplnkom kondenzačného kotla.

Spolupráca s kondenzačným kotlom by mala byť čo najviac automatická. Ručné prepínanie regulácie alebo hydraulických prvkov je veľmi nekomfortné a pri nepozornosti alebo občasnej zábudlivosti môže spôsobiť aj vážnejšie problémy, napríklad s prehriatym kotlom. Zabezpečuje sa tak rozloženie rizika porúch a zálohovanie na viacero zariadení, ale aj možnosť výberu zdroja s ohľadom na prevádzkové náklady v danom čase. Komplikuje sa tým však celý vykurovací a riadiaci systém, treba si preto dobre zvážiť, či zvýšená investícia do takého vykurovania stojí za to.

Kotol aj zariadenie na ohrev vody však musia byť navrhnuté tak, aby pokryli celú potrebu tepla aj bez solárneho systému, ktorý je pre svoj premenlivý výkon iba doplnkovým zariadením. Optimálne navrhnutý solárny systém pokryje okolo 60 % ročnej potreby tepla na ohrev vody. Zvyšok musí dohriať plynový kotol. Solárny systém má prednosť pred plynovým kotlom, lebo príroda si sama určuje čas slnečného žiarenia. Inteligentné regulácie majú navyše jednu úspornú funkciu.

Tepelné čerpadlá sa vyznačujú vysokou účinnosťou. V starých budovách sú však často vhodné len čiastočne a dosahujú tam svoje limity, najmä počas obzvlášť chladných dní. V kombinácii s krbom sa však celkový obraz mení. Krby poskytujú okamžité, lokálne teplo a dopĺňajú tepelné čerpadlá počas chladných období, čím znižujú zaťaženie tepelného čerpadla a celkovú spotrebu elektrickej energie. Krb slúži ako „booster“ pre takéto chladné dni, zabezpečuje potrebnú tepelnú energiu a znižuje závislosť od tepelného čerpadla. Tým sa znižujú osobné náklady na elektrickú energiu a znižuje sa zaťaženie verejnej elektrickej siete.

Legislatívne požiadavky a normy

Inštalácia a prevádzka plynových kotlov a ich dymovodov podlieha prísnym legislatívnym požiadavkám a technickým normám v Slovenskej republike, ktoré slúžia na ochranu zdravia, života a majetku. Každý je povinný zabezpečovať pravidelné čistenie komínov a vykonávanie kontroly komínov v jej objektoch alebo v priestoroch, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní, osobou s odbornou spôsobilosťou.

Vybrané legislatívne predpisy a normy:

  • Vyhláška č. 401/2007 Z.z. - o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol.
  • Vyhláška č. 248/2023 Z.z. - ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší - upravuje výšku vyústenia komína nad terénom.
  • STN EN 15287-1 - Komíny - Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív.
  • STN EN 13384-1 - Komíny. Metódy tepelnotechnického a hydraulického výpočtu. Časť 1: Komíny s pripojením jedného spotrebiča palív.
  • STN EN 13384-2 - Komíny. Metódy tepelnotechnického a hydraulického výpočtu. Časť 2: Komíny s pripojením viacerých spotrebičov palív.
  • Pri rekonštrukcii starých komínov sa používa aj STN 73 42 01 - Rekonštrukcie a opravy komínov a dymovodov. Spoločné ustanovenia a STN 73 42 10 - Rekonštrukcie a opravy komínov a dymovodov a pripájanie palivových spotrebičov.

Povinnosti užívateľa komína:

  • Zabezpečovať pravidelné čistenie komínov a vykonávanie kontroly komínov v jej objektoch alebo v priestoroch, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní, osobou s odbornou spôsobilosťou.
  • Zabezpečiť odborné preskúšanie komínov pred pripojením spotrebiča na komín, zámenou lokálneho spotrebiča palív na ústredný alebo etážový zdroj tepla, pred zmenou druhu paliva alebo po stavebných úpravách na telese komína.

Lehoty čistenia a kontroly komína (podľa Vyhlášky č. 401/2007 Z.z., § 20):

Komín sa musí udržiavať v dobrom technickom stave a musí byť zabezpečená jeho pravidelná kontrola a čistenie. Počas prevádzky sa komín musí čistiť a kontrolovať najmenej v týchto lehotách:

  • Ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom do 50 kW:
    • Raz za štyri mesiace, ak sú do komína pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá.
    • Raz za šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín bez vložky.
    • Raz za dvanásť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín s vložkou.
  • Ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom nad 50 kW:
    • Raz za dva mesiace, ak sú do komína pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá.
    • Raz za šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá.
  • Komín, na ktorý je pripojený spotrebič na plynné palivo typu C, sa musí počas prevádzky kontrolovať a čistiť najmenej raz za rok.
  • Komín v občasne užívaných stavbách sa musí čistiť a kontrolovať najmenej raz za dva roky.
  • Sadze a kondenzát nahromadené v zbernej časti komínového prieduchu sa musia vyberať pri každom čistení komína.
  • Spotrebič sa musí čistiť v lehotách určených jeho výrobcom v dokumentácii k spotrebiču. Ak táto lehota nie je v dokumentácii určená alebo taká dokumentácia chýba, musí sa čistiť v lehotách uvedených vyššie.

Všeobecné požiadavky na výstavbu komína a dymovodu (§ 14):

  • Navrhovaný nový komín a dymovod, rekonštruovaný komín a dymovod a stavebné úpravy na komíne a dymovode pred výmenou spotrebiča a pred zmenou druhu paliva musia byť vyhotovené podľa technickej normy, tejto vyhlášky alebo podľa schválenej dokumentácie stavieb.
  • Spalinová cesta musí byť navrhnutá a vyhotovená tak, aby spoľahlivo odvádzala spaliny do vonkajšieho prostredia a aby sa nadmerne nezužoval vnútorný prierez spalinovej cesty.
  • Komín treba zhotoviť ako viacvrstvový s komínovou vložkou tepelne a dilatačne oddelenou od komínového plášťa a rozmerovo a tvarovo stálou. Jednovrstvový komín možno zhotoviť len v občasne užívaných stavbách.
  • Vonkajší povrch murovaného komína treba omietnuť alebo obložiť nehorľavými materiálmi až do úrovne krytiny. Takúto úpravu treba vykonať aj pod oplechovaním alebo iným lemovaním.
  • Montáž komína z dielcov treba vykonať podľa technologického predpisu výrobcu tak, aby ložná škára medzi dielcami bola mimo konštrukcie stropu.
  • Komín musí byť označený štítkom umiestneným na komínovom plášti v blízkosti kontrolného alebo čistiaceho otvoru alebo na inom ľahko dostupnom mieste.

tags: #plynovy #kotol #vyustenie #na #strechu