Cesta k efektívnemu mrazeniu potravín bola dlhá a plná výziev. Preprava 150 ton ľadu v minulosti skončila fiaskom, no dnes je mrazenie bežnou súčasťou nášho života.
Historické metódy uchovávania potravín
Ešte v 18. storočí mal bežný človek k dispozícii iba tri základné spôsoby, ako si uchovať potraviny dlhodobejšie v surovom stave: nasoliť, vyúdiť alebo uchovať ich v chlade. Kým údenie a solenie sa mohlo uplatniť iba pri konzervácii mäsa a syra, schladiť alebo zmraziť sa dali aj ovocie, mlieko, maslo či chlieb.
Na dedinách si roľníci v zime robili zásoby ľadu, ktoré im dokázali chladiť potraviny celé leto. V Rusku sa napríklad mlieko udržiavalo čerstvé tak, že sa doň vložila žaba. Už v stredoveku sa tiež zistilo, že proces rozpúšťania liadku vo vode odoberá teplo z miestnosti, čím ju ochladzuje. Kombinácia s ľadom umožňovala dosiahnuť v potravinových komorách či jame aj mínusové teploty.
Vznik a rozvoj "Iceboxu"
Výrazný posun v histórii využitia ľadu nastal na prelome 18. a 19. storočia. Drobný podnikateľ Thomas Moor v roku 1800 zostrojil prvý "Icebox" - drevenú skriňu s dvojitými plechovými stenami, vystlanými zajačími kožami, do ktorej nasypal rozdrvený ľad. Svoj vynález nazval refrigerator, čo v preklade znamená ľadnička.
Ľadnička sa v Amerike ujala takmer okamžite a stala sa luxusným doplnkom kuchýň bohatších domácností. V mestách sa s ľadom výhodne obchodovalo. Bostonský kráľ ľadu Frederic Tudor takmer doviedol ľadový biznis k dokonalosti. Ťažil prírodný ľad z rybníkov a denne ho rozvážal do ľadničiek majetnejších mešťanov. Dokonca ľad vyvážal na vlastnej lodi do Európy i Karibiku. Jeho pokus dopraviť 150 ton ľadu na tropický ostrov Martinik v roku 1805 však skončil fiaskom.
Cesta k umelej výrobe chladu
S rastúcim priemyslom a znečisťovaním vodných zdrojov sa prírodný ľad stával čoraz špinavším, čo viedlo k myšlienke jeho umelej výroby. Vedci už dávno poznali princíp, že pri stláčaní plynu vzniká teplo, ktoré si plyn pri rozpínaní späť berie. Bolo teda potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý by plyn cyklicky stláčal a rozpínal.
Prvý prototyp chladničky vytvoril americký vynálezca Oliver Evans, no nebol vhodný pre sériovú výrobu. Jacob Perkins však vytvoril prakticky použiteľný stroj na výrobu ľadu. Popri tom vznikali aj alternatívne princípy, ako napríklad absorpčný stroj na výrobu ľadu, ktorý vyvinul francúz Ferdinand Carré a využíval čpavok ako chladivo. V roku 1862 dokázal na svetovej výstave v Londýne vyrobiť až 200 kg ľadu za hodinu.
Clarence Birdseye a revolúcia v mrazení potravín
Poslednú kapitolu v histórii chladu napísal Američan Clarence Birdseye. Počas obchodnej cesty za kožušinami na Labradore v roku 1912 sa zúčastnil rybačky na zamrznutom jazere. Miestni Inuiti mu ukázali chytať ryby pod ľadom, kde sa ryby v treskúcom mraze okamžite zmrazili.
Birdseye bol prekvapený, keď po návrate zistil, že tieto rýchlo zmrazené ryby chutia vynikajúco, na rozdiel od pomaly chladených rýb, ktoré chutia ako zmes blatistej hmoty. Zistil, že pri pomalom mrazení vznikajú v bunkách dlhé kryštály, ktoré bunky poškodia. Pri rýchlom mrazení kryštály nestihnú narásť a bunky zostanú neporušené.
Birdseye si svoj objav nechal patentovať a postupne sa potraviny začali mraziť rýchlosťou dvoch hodín. V roku 1930 sa v USA objavili prvé hlboko mrazené potraviny, čím sa tento deň stal oficiálnym národným dňom zmrazených potravinových produktov.
Súčasnosť a poznatky o mrazení
Dnes je mrazenie bežnou a efektívnou metódou uchovávania potravín. Vďaka rýchlemu zmrazeniu si potraviny zachovávajú svoju chuť, textúru a nutričné hodnoty.
Zaujímavosťou je, že niektorí Eskimáci dodnes používajú chladničky, aby zabránili úplnému zamrznutiu potravín, čo naznačuje, že aj v dnešnej dobe môžu existovať špecifické potreby a spôsoby využitia technológií.
tags: #na #co #pouzivaju #eskimaci #chladnicky