Matterhorn: Geologický Pôvod a Úloha Ľadovcov

Matterhorn patrí k najkrajším horským štítom sveta. Navyše ho obklopuje nádherná veľhorská scenéria Walliských Álp, považovaných za najpôsobivejšiu časť celého pohoria. Tento ostro rezaný, osamelý skalný ihlan je klasickým dielom prírody, presnejšie ľadovcov, ktoré sa podieľali na jeho formovaní. Známa skalná veža Matterhornu sa týči nad malebným švajčiarskym mestečkom Zermatt, ktoré je známejším pohľadom, a talianskym mestom Breuil-Cervinia vo Val Tournanche.

Matterhorn má na každú svetovú stranu obrátenú jednu stenu, ktoré sú nezvyčajne strmé a oddelené ostrými hranami (hrebeňmi).

Historické Súvislosti a Pomenovanie

Prvé zmienky o Matterhorne pochádzajú z roku 55 pred Kr., keď z priesmyku Theodul, ležiaceho medzi masívmi Matterhornu a Monte Rosy, tento vrch po prvý raz uvidel Servius Galba, jeden z veliteľov Gaia Iulia Caesara. Vari preto sa Matterhorn v taliančine nazýva Monté Cervino a vo francúzštine Mont Cervin. Je to však tá istá skalná pyramída vysoká 4 478 metrov, vrch vrchov, ktorý ovláda celé svoje okolie. Názov Matterhorn vznikol pravdepodobne z nemeckých slov „matt“ vo význame údolie, lúka a „horn“ - roh.

Dobytie Vrcholu: Prvé Výstupy a Tragédie

Matterhorn bol poslednou z vysokých alpských štvortisícoviek, na ktorú vyliezli horolezci. Už pohľad na majestátnosť štítu vzbudzoval úctu, práve preto sa jeho zdolanie stalo v polovici 19. storočia významnou výzvou. Hoci sa o zdolanie Matterhornu pokúšali po dlhé desaťročia mnohí, preteky o dobytie vrcholu sa nakoniec sústredili do jediného dňa roku 1865, a to v Zermatte, kde sa už v polovici 19. storočia začala slávna éra prvovýstupov na všetky okolité štvortisícovky.

Na výstup sa súčasne pripravovali Angličania a Taliani, pričom obe skupiny čakali iba na priaznivé počasie. Sedemčlennú anglickú výpravu viedol dvadsaťpäťročný drevorytec Edward Whymper, ktorý sa predtým o prvovýstup už niekoľkokrát pokúsil. Tentoraz ho sprevádzali dvaja alpskí vodcovia, Michael Croz zo Chamonix a Peter Tangwalder zo Zermattu so svojím synom Petrom. K výprave sa pridali ďalší dvaja mladíci, lord Francis Douglas a Robert Hadow, ako aj reverend Charles Hudson. Na cestu sa vydali 13. júla ráno, prenocovali na ľadovcovom poli vo výške 3 350 metrov a na druhý deň, 14. júla 1865, o 13:40 hodine, bez väčších problémov dosiahli vrchol, kde zostali asi hodinu. „Bol absolútny pokoj, žiadne mraky ani hmla. Vrchy v okruhu sto kilometrov sa zdali veľmi blízko,“ napísal neskôr Edward Whymper. Pri tomto odpočinku uvideli asi o 300 metrov nižšie svojich súperov. Taliani ich takisto zbadali, ďalší výstup vzdali a vydali sa na spiatočnú cestu. Whymperova skupina zdolala Matterhorn cez hranu Hörnli.

Víťazná skupina s ťažkosťami a veľmi pomaly zostupovala. Potom sa však stala tragédia. Mladučký Robert Hadow (19 ročný), pre ktorého bol výstup na Matterhorn prvá a posledná vysokohorská túra, sa pošmykol. Bol zodpovedný za pád skupiny, ktorý zapríčinil svojou absolútne nevhodnou (aj na tú dobu) obuvou. Hadow spadol na horského vodcu Croza, ktorý zostupoval ako prvý. Obaja začali padať a ťahali so sebou Hudsona a Douglasa. V kritickej chvíli sa lano pretrhlo a všetci štyria muži sa zrútili dolu do hĺbky 1400 metrov. Ich telá boli neskôr nájdené na matterhornskom ľadovci. Dramatické a tragické udalosti tohto prvovýstupu vstúpili do dejín. Zároveň však akoby osudovo naznačili, čo čaká nasledovníkov - bude veľa porazených, dosť mŕtvych a niekoľko víťazov.

Míľniky v Horolezectve Matterhornu

• 1871: Prvou ženou, ktorá stála na vrchole, bola Lucy Walker.
• 1929: Bola dobytá 1400-metrová západná stena.
• 1961: Prvý čs. výstup severnou stenou uskutočnili R. Kuchař a Z. (pričom "Z." je skrátený iniciál).
• 1966: Prvý čs. a celkovo tretí priestup Bonattiho cestou dosiahli M. Kriššák a J. (pričom "J." je skrátený iniciál).
• 1967: Druhý zimný priestup Bonattiho cestou vykonali J. Ďurana, J. Kaláb a J. (pričom "J." je skrátený iniciál).
• 1983: Zimný prvovýstup v ľavej časti severnej steny uskutočnili J. Šmíd a J. (pričom "J." je skrátený iniciál).

Medzi obete tohto "chladného krásavca" patril aj svojrázny horský vodca Perren, pred 2. svetovou vojnou veľmi populárny horolezec prezývaný „ľadovcový vlk“. Preňho sa stal Matterhorn nie láskou, ale priam posadnutosťou. Vystupoval naň znovu a znovu, po všetkých stenách a vždy novými cestami. Na jeho vrchole stál stopäťdesiatkrát. Ani tento rekord ho však neuspokojil a pokračoval ďalej.

Súčasné Výstupy a Bezpečnostné Odporúčania

V súčasnosti je Matterhorn veľmi frekventovaným vrcholom, ktorý zdolávajú skúsenejší vysokohorskí turisti. Na výstup je nevyhnutná základná horolezecká výbava, ktorá zahŕňa lano, cepín, mačky a prilbu. Výstup sa odporúča iba pri dobrom počasí a predchádzajúcej aklimatizácii, napríklad na niektorej z okolitých štvortisícoviek Penninských Álp, ako sú Dom, Monte Rosa či Weisshorn. Obvyklou výstupovou cestou je trasa prvolezcov zo Zermattu na chatu Hörnli-hütte (3 260 m n. m.) a následne na samotný vrchol.

Matterhorn ako Kultúrny Fenomén

Matterhorn sa objavil vo viacerých umeleckých stvárneniach a jeho ikonický tvar inšpiroval pomenovanie iných vrcholov sveta. Pomenovanie Matterhorn sa často pridáva k iným názvom vrcholov, aby zdôraznilo ich podobný majestátny vzhľad, napríklad:

• Cnicht (Matterhorn Walesu)
• Innerdalstarnet (nórsky Matterhorn)
• Machhapuchhare (Matterhorn Nepálu)
• Shivling (Matterhorn Indie)
• Ama Dablam (Matterhorn Himalájí)
• Mount Aspiring na Novom Zélande (Matterhorn Juhu)

tags: #matterhorn #ladovcovy #kotol