Disertačná práca Martina Hanuša s názvom "Stredoveké teplovzdušné vykurovanie v strednej Európe" sa zaoberá detailnou analýzou a spracovaním výskytu a vývoja teplovzdušných vykurovacích systémov na území strednej Európy, konkrétne v juhovýchodnej časti regiónu, ktorá zahŕňa oblasť Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska a Rumunska.
Výskum a európsky kontext
Práca poskytuje ucelený prehľad doterajšieho výskumu v európskom kontexte a sumarizuje súčasné teoretické poznatky v oblasti stredovekého teplovzdušného vykurovania. Cieľom práce je spracovanie tejto problematiky v spomínanom regióne a kritické zhodnotenie doterajších zistení, ako aj predstavenie nových, doteraz nepublikovaných príkladov.
Katalóg teplovzdušných pecí a ich analýza
Významnou súčasťou diela je rozsiahly katalóg, ktorý obsahuje viac ako sto pecí z danej oblasti. Každý nález je doplnený dokumentáciou a kritickým zhodnotením. Zozbieraný materiál je systematicky analyzovaný v nosnej kapitole, pričom sa pozornosť venuje aj širšiemu sociálnemu a architektonickému kontextu skúmaného fenoménu.
Vývoj a šírenie technológie
Práca umožňuje sledovať postupné šírenie technológie teplovzdušného vykurovania z pôvodného nemeckého prostredia smerom na východ a juh, až k historickému územiu moldavského kniežatstva. V skúmanom regióne je táto technológia dokumentovaná od druhej tretiny 12. storočia a používala sa až do konca stredoveku. S nástupom 15. storočia bola postupne nahradená kachľovými pecami, ktoré plnili aj estetickú a reprezentačnú funkciu.
Konštrukčné varianty a sociálne rozšírenie
Technológia sa v priebehu svojej histórie vyvíjala do štyroch konštrukčných variantov. Posledný z nich, z 14. storočia, zaznamenal signifikantnú kvantitatívnu a geografickú expanziu. Táto technológia sa rozšírila z prostredia svetskej a cirkevnej elity aj do meštianskych domov. Teplovzdušné vykurovanie bolo typické predovšetkým pre kláštory, kde štandardne slúžilo na vykurovanie refektárov.
Príklady z praxe
Kláštor dominikánov v Banskej Štiavnici
Kláštor dominikánov v Banskej Štiavnici bol pravdepodobne založený po roku 1275, keď dominikáni získali do svojej držby starší Kostol sv. Mikuláša z 30. rokov 13. storočia. Následne tu bol vybudovaný kláštor v troch, resp. štyroch identifikovaných etapách.
Beckov - hrad, pec č. 1
Objekt teplovzdušného vykurovania bol objavený v rámci výskumu na hrade Beckov. Ide o pec, ktorá bola sekundárne pristavaná niekedy v priebehu 15. storočia, najneskôr začiatkom 16. storočia. Komín pece bol však vstavaný v priečke miestnosti, ktorá pochádza z obdobia prestavby Stibora staršieho (1388 - 1414). Toto datovanie sa javí pravdepodobnejšie, keďže v 15. storočí už vykurovanie obytných priestorov hradu dopĺňali skôr kachľové pece.
Beckov - hrad, zariadenie č. 2
Ďalší podobný objekt bol odkrytý v západnom paláci Beckovského hradu. Tento objekt tvorí trojpodlažný, v južnej časti podpivničený komplex s tromi identifikovanými stavebnými etapami. Vybudovanie zariadenia bolo súčasťou druhej stavebnej etapy (prvá tretina 15. storočia) alebo na ňu nadväzovalo. Zariadenie sa nachádzalo v úrovni suterénu v juhozápadnom nároží.
Tabuľka nálezov
| Kat. číslo | Lokalita-objekt | Krajina | Typ pece | Výstavba (stor.) | Zánik (stor.) | Sociálne prostredie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Spišské Podhradie-Pažica | Slovensko | Hypokaustum | 13. | 14. | Neznáme |
| 2 | Visegrád, Királyi palota | Maďarsko | Hypokaustum | 14. | 15. | Kráľovský palác |
tags: #martin #hanus #stredoveke #teplovzdusne #vykurovanie #dizertacna