Pri rozhodovaní o kúpe nového vykurovacieho systému sa mnohí stretávajú s otázkou, aká je ideálna teplota nastavenia kondenzačného kotla. Správne nastavená teplota priamo ovplyvňuje nielen spotrebu plynu a tým aj vaše účty, ale aj celkový komfort vykurovania a životnosť samotného zariadenia. Je dôležité pochopiť, že optimálna teplota nie je univerzálna a závisí od viacerých faktorov, vrátane typu kotla, vykurovacieho systému a dokonca aj od ročného obdobia. Vyššia investícia do kondenzačného kotla si žiada viac informácií.
Čo je kondenzačný kotol?
Kondenzačné kotly predstavujú modernú a ekologickú alternatívu k tradičným vykurovacím systémom. Ich hlavnou výhodou je vysoká efektivita, ktorá sa dosahuje využitím tzv. kondenzačného tepla. Konštrukčné riešenie umožňuje kondenzačným kotlom maximálne využiť energiu zemného plynu. Tento proces spočíva v tom, že kotol zachytáva spaliny, ktoré by inak unikli do atmosféry, a premieňa ich späť na teplo.
„Spaliny odchádzajúce z kotla, ktoré vzniknú pri spaľovaní zemného plynu, sa ochladzujú až pod teplotu tzv. rosného bodu (približne 57 °C). Tak nastáva kondenzácia vodnej pary obsiahnutej v spalinách a získava sa takzvané kondenzačné teplo. Využitie paliva je efektívnejšie a kotol pracuje s maximálnou účinnosťou. Naopak, klasický kotol je konštrukčne riešený tak, aby sa spaliny nemohli ochladzovať pod teplotu rosného bodu (aby nedochádzalo ku korózii teplovýmenných plôch a komína), a teda odchádzajú z kotla pri vysokých teplotách približne 120 až 180 °C, a to bez možnosti dosiahnuť kondenzačný efekt. Je teda jednoznačné, že klasický kotol má výrazne nižšiu účinnosť ako kondenzačný,“ vysvetľuje Ing. Jaroslav Rehuš. Kondenzačné kotly dosahujú spravidla účinnosť 97 % (ak sa pri výpočte vychádza z hodnoty takzvaného spaľovacieho tepla zemného plynu; ak sa však pri výpočte použije hodnota výhrevnosti, môžu dosiahnuť účinnosť až 108 %).
Na začiatku po inštalácii skúseným odborníkom dosahujú kondenzačné kotly efektivitu nad 90 %. Aj keď postupom času dochádza k miernemu poklesu ich účinnosti, stále patria k najefektívnejším dostupným technológiám. Európska únia aktívne podporuje prechod na ekologickejšie formy vykurovania s nižším množstvom vypustených emisií, a práve kondenzačné kotly spĺňajú tieto kritériá. Rozhodnutie pre kondenzačný kotol sa môže ročne premietnuť do úspor vo výške približne 350 eur.
Teplotný spád: Kľúč k efektívnosti
Teplotný spád je pojem, s ktorým sa stretnete pri návrhu alebo prevádzke vykurovacej sústavy. Vyjadruje rozdiel teploty vody na vstupe a výstupe z radiátora, podlahového kúrenia alebo kotla. Tento parameter má zásadný vplyv na výkon, efektivitu a spotrebu energie. Teplotný spád označuje rozdiel medzi teplotou vody, ktorá vstupuje do radiátora, a teplotou vody, ktorá z neho odchádza, a v technickej dokumentácii sa označuje symbolom ΔT (tvstup - tvýstup).
Tento rozdiel nám napovedá, ako účinne radiátor odovzdáva teplo do miestnosti, čím väčší je spád, tým viac energie voda v tele radiátora odovzdala. Jednotkou teplotného spádu je Kelvin (K), avšak v praxi sa často udáva aj v °C, pretože pri rozdieloch teplôt sú Kelvin a stupeň Celzia číselne rovnaké. Teplotný spád je jedným z najdôležitejších parametrov vykurovacej sústavy, pretože ukazuje, ako efektívne voda odovzdáva teplo do miestností. Veľký rozdiel medzi teplotou vstupnej a výstupnej vody znamená, že systém intenzívne odovzdáva energiu - radiátory sú horúce na vstupe a citeľne chladnejšie na výstupe, čo značí aktívny prenos tepla. Správne zvolený spád ovplyvňuje nielen výkon radiátora, ale aj nastavenie kotla a čerpadla, čím priamo pôsobí na spotrebu paliva a stabilitu teploty v domácnosti.
Teplotný spád má zásadný vplyv na to, ako efektívne radiátor odovzdáva teplo do miestnosti, pretože určuje, koľko energie voda počas priechodu telesom skutočne odovzdá. Jednoducho povedané - nižší spád znamená nižší výkon, radiátor sa síce zohreje, ale tepla do priestoru odovzdá podstatne menej, čo môže predĺžiť čas vykurovania miestnosti a znížiť pocitový komfort. Naopak, pri vyššom teplotnom spáde voda intenzívnejšie ochladne, čo je znak toho, že odovzdala väčšie množstvo energie, a teda radiátor pracuje na plný výkon.
Ak chcete zistiť, ako efektívne váš radiátor pracuje, môžete si orientačne vypočítať teplotný spád pomocou jednoduchého fyzikálneho vzorca. Predstavme si jednoduchý príklad: ak radiátor odovzdáva 1500 W tepla a cez systém preteká 0,018 kg vody za sekundu, dosadíme hodnoty do vzorca a zistíme, že teplotný spád vychádza približne 20 K. Voda prichádza do radiátora s teplotou 75 °C a odteká s teplotou 65 °C. Stačí odmerať teplotu prívodnej a vratnej vody pomocou teplomeru.
Pred výberom alebo nastavením vykurovacieho systému je dôležité poznať odporúčaný teplotný spád, ktorý zabezpečí ideálny pomer medzi výkonom, komfortom a spotrebou energie. Teplotný spád je kľúčovým ukazovateľom efektívneho vykurovania a priamo ovplyvňuje spotrebu energie aj výkon celej sústavy. Ak je správne nastavený, systém odovzdáva teplo optimálne, pracuje plynulo bez zbytočného zaťaženia a jednotlivé komponenty, ako kotol či čerpadlo, majú dlhšiu životnosť.
Nastavenie výstupnej teploty a teplotného spádu
Vykurovacia prevádzka: teplá privádzaná voda prúdi cez vykurovacie potrubie k vykurovacím telesám. Časť dopravovaného tepla odovzdá pritom do priestoru a schladí sa. Následne odteká ako vratná voda do kotla. Rozdiel medzi výstupnou teplotou a teplotou spiatočky je teplotný spád.
Ak je v dome príliš zima alebo ak spotrebuje vykurovací systém príliš veľa energie, môžete nastaviť výstupnú teplotu. Je to názov teploty, ktorú dosahuje vykurovacia voda na výstupe z kotla a je to faktor dopravovaného množstva tepla. Výstupnou teplotou nazývame teplotu, na ktorú vyhreje kotol vykurovaciu vodu. Spravidla je veľmi vysoká, ak dom spotrebuje veľa energie, a klesá so zvyšujúcou sa účinnosťou. Keďže sa podmienky v dome počas roka neustále menia, kolíše aj optimálna teplota na výstupe.
Pokiaľ ide o správne nastavenie výstupnej teploty, nemala by byť ani príliš vysoká a ani príliš nízka. Príliš vysoké výstupné teploty majú za následok zvyšujúce sa tepelné straty v rozvodnom potrubí, malé hmotnostné prietoky a horšie regulovateľné radiátory. Príliš nízke teploty naopak spôsobujú, že dom sa poriadne nevykúri. Na stanovenie správnych hodnôt vo svojom dome odporúčame obrátiť sa na inštalatéra.
Prvý ovplyvňujúci činiteľ výstupnej teploty je energetický stav budovy. Ak je dom starý a neasanovaný, často má vysoké tepelné straty. Tie sa kompenzujú vykurovacím systémom. Okrem energetického stavu budovy ovplyvňuje hodnotu aj druh a veľkosť vykurovacích plôch. Vo všeobecnosti tu platí, že teplota klesá so zvyšujúcou sa veľkosťou vykurovacích plôch. Vidieť to napríklad najmä pri porovnaní plochých radiátorov a plošného vykurovania. Keďže podlahové vykurovanie využíva na odovzdávanie tepla celú plochu miestnosti, môže sa nastaviť nižšia výstupná teplota.
Hoci kotol len minimálne ovplyvňuje teplotu na výstupe, má rozhodujúci vplyv na jeho účinnosť. V prípade kondenzačného kotla je napríklad dôležité, aby bola čo najnižšia teplota spiatočky. Podobne je to aj pri tepelnom čerpadle. Tu by sa mala nastaviť nízka výstupná teplota, aby boli náklady na vykurovanie nízke. Ak pracuje vykurovacia systém s ekvitermickou reguláciou, výstupná teplota sa dá nastaviť prostredníctvom vykurovacej krivky. Pokiaľ si chcú majitelia domu nastaviť správnu výstupnú teplotu, malo by sa vykonať aj hydraulické vyváženie. Zatiaľ čo expert pritom vypočíta tepelné straty, vypočíta aj optimálne nastavovacie hodnoty vykurovania. Okrem výstupnej teploty a teplotného spádu nastaví aj radiátory na potrebný prietok vykurovacej vody.
Ak sú vykurovacie náklady príliš vysoké alebo ak sa dom nevykúri riadne, môže sa prestaviť výstupná teplota. Je pravda, že s čím nižším teplotným spádom bude kondenzačný kotol pracovať, tým lepšie.
Mám kondenzačný kotol, k nemu radiátory (2 podlažia, spolu 13 radiátorov). Aký teplotný spád by som mal zvoliť - radšej 60/40, alebo 55/45? V projekte vykurovania je 55/45, ale všade sa píše že čím nižšia teplota spiatočky, tým je to pre KK výhodnejšie. Odchýlka v účinnosti pre 60/40 a 55/45 bude skutočne minimálna. Laboratórnymi meraniami by ste asi niečo namerali, ale pre prax to je nepoužiteľné. Predpokladalo by to "perfektný lineárny svet".
Nastavenie teploty kondenzačného kotla pre rôzne systémy
Kondenzačné kotly sú navrhnuté tak, aby optimálne fungovali pri nižších prevádzkových teplotách. Cieľom je dosiahnuť kondenzáciu spalín, čím sa získa dodatočné teplo a zníži spotreba paliva. Ak je teplota nastavená príliš vysoko, kondenzačný efekt sa obmedzí a kotol pracuje podobne ako klasický nekondenzačný model, čo vedie k plytvaniu energiou a neefektívnej prevádzke. Naopak, príliš nízka teplota môže spôsobiť, že dom nebude dostatočne vykúrený a komfort užívateľov bude ohrozený.
Správna odpoveď na otázku, akú teplotu kotla nastaviť, vždy závisí od typu kotla a spôsobu vykurovania. Klasické plynové kotly, kondenzačné kotly aj kombinované systémy pracujú optimálne pri odlišných teplotách vykurovacej vody.
Klasický plynový kotol
Pri bežnom plynovom kotle bez kondenzačnej technológie sa odporúčaná teplota vykurovacej vody najčastejšie pohybuje medzi 60 až 70 °C. Táto hodnota zabezpečuje dostatočný výkon radiátorov aj pri nízkych vonkajších teplotách. Avšak, ak kotol dlhodobo pracuje na hornej hranici tohto rozsahu, zvyšuje sa spotreba plynu a skracuje životnosť výmenníka tepla. V praxi sa preto oplatí začať s nižšou teplotou a postupne ju upravovať podľa správania systému.
Kondenzačný kotol
Pri kondenzačných kotloch platí, že nižšia teplota znamená vyššiu účinnosť. Ak riešite, akú teplotu vody nastaviť na kondenzačnom kotle, ideálne rozpätie je 45 až 55 °C pre vykurovaciu vodu. Pri týchto hodnotách dochádza ku kondenzácii spalín, vďaka ktorej sa získa dodatočné teplo a zníži spotreba plynu. Ak nastavíte teplotu príliš vysoko, kondenzačný efekt sa výrazne obmedzí a kotol sa správa podobne ako klasický nekondenzačný model. Ideálna výstupná teplota je okolo 60 °C, ale pre maximálnu efektivitu kondenzačného kotla je lepšie ju nastaviť nižšie, napríklad na 50-55 °C. Teplota spiatočky by mala byť nastavená približne na 30 °C, aby sa zabezpečila efektívna kondenzácia.
Radiátory a podlahové kúrenie
Väčšina ľudí si kondenzačný kotol spája s nízkoteplotnými vykurovacími systémami, prevažne s podlahovým vykurovaním. Kondenzačné kotly však možno využiť aj v starších vykurovacích sústavách. Teplota vody v radiátoroch býva prirodzene vyššia než pri podlahovom kúrení. Radiátorové systémy zvyčajne pracujú s teplotou 50 až 65 °C, zatiaľ čo podlahové kúrenie si vystačí s 30 až 40 °C.
Pri podlahovom kúrení je obzvlášť dôležité udržiavať nižšiu teplotu vody, aby sa predišlo prehrievaniu podlahy a zabezpečilo sa rovnomerné rozloženie tepla. Ak máte kombinovaný systém, je dôležité správne nastaviť zmiešavacie ventily, aby sa teplota vody v radiátoroch a podlahovke navzájom negatívne neovplyvňovala. Vo väčšine domácností sa ideálna teplota vykurovacej vody pohybuje v rozmedzí 50 až 65 °C, pričom pri kondenzačných kotloch býva optimálna hodnota ešte nižšia. Výrok "kondenzačný kotol je vhodný len pre podlahové vykurovanie" je nezmysel a "ak chcete kúriť kondenzačným kotlom, musíte zvňčšiť plochu radiátorov" je zavádzajúci.
Vplyv teploty vody v radiátoroch na komfort a spotrebu: Teplota vody v radiátoroch má zásadný vplyv na to, ako rýchlo a rovnomerne sa miestnosti vykurujú. Vysoká teplota síce zabezpečí rýchly nábeh tepla, no zároveň vedie k častému zapínaniu a vypínaniu kotla. Ak je teplota vody v radiátoroch nastavená zbytočne vysoko, miestnosti sa rýchlo prekúria a termostat kotol vypne. Po krátkom čase však teplota opäť klesne a kotol sa znovu zapne, čo zvyšuje spotrebu aj opotrebenie komponentov.
Pri nižšej, stabilnej teplote radiátory kúria plynulejšie a dom si udržiava rovnomerný tepelný komfort. V praxi sa osvedčilo nastaviť teplotu vody v radiátoroch tak, aby boli radiátory na dotyk teplé, nie extrémne horúce. Tento spôsob kúrenia je energeticky efektívnejší a príjemnejší pre obyvateľov. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi rýchlosťou ohrevu a energetickou efektívnosťou.
Dôležité aspekty výberu a prevádzky kondenzačného kotla
Kondenzačné kotly
Výkon kotla a jeho dimenzovanie
Nesprávne nastavený výkon kotla je vždy mrhaním - financiami alebo palivom, niekedy oboma. V zime, najmä v extrémne chladných dňoch môže dôjsť k nedokúreniu objektu. „Kotol bude častejšie zapínať a vypínať horák, čo spôsobuje jeho nadmerné opotrebovanie. Cyklovanie kotla bude v prechodnom období ešte výraznejšie, lebo teplota vonku je vyššia a kotol s vyšším maximálnym výkonom má úmerne vyšší aj minimálny výkon,“ spresňuje Ing. Jaroslav Rehuš. Výrok "dajte si 24 kW kotol" je pri novostavbách pravdivý len ak máte vykurovanú plochu minimálne 500 m2. Drvivá väčšina súčasných novostavieb rodinných domov má tepelné straty do 10 kW. V každom prípade konzultujte s odborníkmi.
Pozor! Nie "odborníkmi"! To, že inštalatér - kúrenár dokáže dobre namontovať radiátory, rozvody k nim, podlahové vykurovanie alebo napojiť kotol, ešte neznamená, že je odborník na stanovenie výkonu kotla či vykurovacích telies. Na to sú projektanti kúrenia. Zopakujem "kúrenia". Nie plynu, či zdravotechniky. A už vôbec nie architekti.
O presný výpočet tepelných strát a približnej ročnej potreby tepla môžete požiadať projektanta, ktorý zráta tepelné straty na základe materiálov použitých pri stavbe domu. Súčasťou technickej správy je aj návrh vhodného typu kotla - vzhľadom na tepelnotechnické vlastnosti objektu aj na použitý vykurovací systém. S výberom kotla môže pomôcť aj servisný technik.
Ekvitermická regulácia
Ekvitermnú reguláciu možno považovať za vyšší stupeň regulácie. Spolupráca kondenzačného kotla s ekvitermnou reguláciou by mala byť dnes už samozrejmosťou. Ide o reguláciu, ktorá sama zhodnotí vonkajšiu a vnútornú teplotu a na základe zisteného stavu zvýši alebo zníži teplotu vykurovacej vody. Snímač teploty vonkajšieho vzduchu sleduje teplotu v exteriéri a prispôsobuje teplotu vykurovacej vody.
Kondenzačný kotol v starších vykurovacích sústavách
Keď si však človek zráta jeden a jeden, logicky sa pýta, prečo kupovať drahší kondenzačný kotol, keď postačí klasický. Je kúpa kondenzačného kotla v takomto prípade opodstatnená? „V prípade staršej vykurovacej sústavy je kúpa kondenzačného kotla opodstatnená za určitých podmienok. Ide najmä o to, či sa dom vykuruje počas celého vykurovacieho obdobia v plnom rozsahu (t. j. všetky miestnosti v dome sa vykurujú, a nie len niektoré, pričom väčšina z nich sa iba temperuje) a či má objekt vysokú spotrebu zemného plynu na vykurovanie z dôvodu nízkej účinnosti existujúceho kotla. Ďalej treba zvážiť aj to, či vykurovacej sústave postačuje nižší teplotný spád vykurovacej vody - aby bol počas celého vykurovacieho obdobia zabezpečený režim kondenzačnej prevádzky kotla. Inštalácia kondenzačného kotla tak môže priniesť (ak uvedené podmienky vystihujú daný prípad) úsporu zemného plynu aj viac ako 15 %,“ odpovedá Ing. Jaroslav Rehuš. Ing. Jaroslav Rehuš dodáva: „Z hľadiska teplotných pomerov staršia vykurovacia sústava kondenzačnému kotlu vôbec neprekáža. V praxi sa veľmi často stretávame s predimenzovanými vykurovacími sústavami. Na vykúrenie domu v takomto prípade postačuje teplota vykurovacej vody okolo 60 °C.“
Výber kotla a značka
„Kúpte si Protherm, to je to isté, ako Vaillant, veď to aj vyrábajú v rovnakej fabrike“ - tá rovnaká fabrika síce môže byť niekedy pravda, ale to je všetko. Protherm je síce súčasť "Vaillant Group" rovnako ako ďalších 5-6 značiek, ale má svoj vývoj, svoje komponenty a svoje množstvá vyrobených kotlov v nejakej sérii. Každá značka je určená pre nejaký segment trhu a je v ňom dobrá.
Ohrev teplej úžitkovej vody
Pri výbere kotla si môžete vybrať medzi kotlom s integrovaným alebo externým zásobníkovým ohrievačom. Zásadný rozdiel však medzi nimi nie je, líšia sa len nárokmi na priestor. Kotol s integrovaným zásobníkovým ohrievačom sa jednoduchšie umiestňuje aj montuje - netreba realizovať dodatočné prepojenia medzi kotlom a externým zásobníkom.
„Vyberte si kotol s prietokovým ohrevom teplej vody, lebo zásobník má veľké straty“ - netuším, kto kedy urobil štúdiu na túto tému. Avšak budem polemizovať. Na prípravu rovnakého množstva teplej vody musí v princípe dodať rovnaké množstvo energie. Fyzika nepustí. A ak má zásobník nejaké malé percento strát (obvykle sú veľmi dobre izolované), tak kotol s prietokovým ohrevom má výrazne väčšie množstvo štartov a s tým súvisiacu vyššiu spotrebu plynu. Takže čo je úspornejšie? Avšak teplá voda je aj o komforte. A je veľký rozdiel, či si musím organizovať prevádzku domácnosti a jej členov podľa toho, kto kedy otvorí kohútik teplej vody a zoberie ju inému.
Najlacnejší ohrev teplej úžitkovej vody dosiahnete správnym nastavením teploty TÚV bez zbytočného prehrievania. Vo väčšine domácností je ideálna teplota teplej úžitkovej vody 45 až 55 °C. Pri vyšších hodnotách sa výrazne zvyšuje spotreba energie a riziko vodného kameňa, čo skracuje životnosť výmenníka. Naopak, príliš nízka teplota môže byť hygienicky riziková. Pre najlacnejší ohrev teplej vody je dôležité kombinovať správnu teplotu s rozumným využívaním cirkulácie a časových programov. Ak máte kondenzačný kotol, oplatí sa zosúladiť nastavenie TÚV s vykurovacou teplotou tak, aby kotol pracoval čo najdlhšie v kondenzačnom režime. To znamená, že by ste sa mali snažiť udržiavať teplotu TÚV v podobnom rozsahu ako teplotu vykurovacej vody, ak to váš systém umožňuje a ak to vyhovuje vašim hygienickým požiadavkám.
Ideálny tlak kotla
Ideálny tlak kotla je nevyhnutnou podmienkou správneho fungovania vykurovacieho systému. Pre väčšinu rodinných domov platí, že ideálny tlak kotla v studenom stave je 1,0 až 1,5 bar. Pri zohrievaní vody tlak prirodzene stúpa, čo je normálny jav. Ak však tlak kolíše výrazne alebo pravidelne prekračuje bezpečné hodnoty, môže to viesť k poruchám, únikom vody alebo zníženiu výkonu kúrenia. Nesprávny tlak často spôsobuje aj to, že teplota vody v radiátoroch nie je rovnomerná a niektoré miestnosti zostávajú chladnejšie.
Kontrola tlaku by mala byť súčasťou bežnej údržby, najmä pri zmene nastavenia teploty kotla. Ak po zvýšení alebo znížení teploty zaznamenáte výkyvy tlaku, je vhodné systém odvzdušniť alebo skontrolovať expanznú nádobu. Správny tlak zabezpečuje nielen rovnomerný ohrev, ale aj dlhšiu životnosť kotla a celého systému.
Údržba kotla
Pod pravidelnou údržbou kotla treba rozumieť servisnú prehliadku odborným servisným technikom plynových kotlov (danej značky), ktorú odporúča vykonať každý výrobca plynových kotlov aspoň raz za rok.
Umiestnenie a dymovod
Kedysi mal kotol výsostné postavenie v kotolni v pivnici. Technické riešenia moderných kondenzačných kotlov situáciu zmenili. Najmä závesné kotly možno inštalovať takmer na ľubovoľnom mieste v dome - v kúpeľni, na WC, v chodbe, v kuchyni môže byť súčasťou kuchynskej linky či v podkroví. Samozrejme, musia sa dodržať technické predpisy a normy, aby nebolo ohrozené vaše zdravie. „Na inštaláciu však nie je vhodná miestnosť s vlhkým prostredím alebo kde v dôsledku intenzívnejšieho vetrania môže vzniknúť podtlak,“ spresňuje Ing. Jaroslav Rehuš.
Dymovod a jeho funkcia: Ku kondenzačnému kotlu patrí aj dymovod, ktorý plní dve hlavné funkcie. Po prvé, odvádza spaliny vznikajúce pri spaľovaní do exteriéru. Po druhé, v prípade moderných systémov umožňuje nasávanie spaľovacieho vzduchu z vonkajšieho prostredia (tzv. nútený odťah spalín), čím sa zabezpečuje efektívne a bezpečné spaľovanie. Vďaka uzavretej spaľovacej komore je tento proces oveľa bezpečnejší a efektívnejší ako pri starších otvorených systémoch. Ak ste doteraz využívali otvorený systém so spaľovacou komorou, musíte ho zmeniť na uzavretý pre inštaláciu kondenzačného kotla.
Vzťah kondenzačného kotla a životného prostredia
Aj keď sa pri kúpe kotla väčšinou nedostane toto kritérium do užšieho výberu, predsa len: Aký je vzťah medzi kondenzačným kotlom a životným prostredím? „Kondenzačné kotly sú schopné pracovať s veľkým výkonovým rozsahom. To im umožňuje prispôsobiť sa každému vykurovaciemu systému a spotrebe tepla, pričom si zachovávajú zloženie zmesi vzduchu s plynom. Optimálne zloženie spaľovacej zmesi zabezpečuje minimálne škodliviny v spalinách, vďaka čomu sú kondenzačné kotly oveľa ekologickejšie v porovnaní s kotlami s klasickou konštrukciou,“ odpovedá Ing. Jaroslav Rehuš. Ľudia sa učia na vlastných chybách.
Časté mýty a nepravdy
- "Kondenzačný kotol je vhodný len pre podlahové vykurovanie" - nezmysel.
- "Ak chcete kúriť kondenzačným kotlom, musíte zväčšiť plochu radiátorov" - zavádzajúci výrok.
- "Zapojte do systému s kondenzačným kotlom (často ešte aj s podlahovkou) krb s teplovodným výmenníkom" - ukážka toho, že predajcovia krbov sú dobrí obchodníci.
- "Skombinujte kondenzačný kotol so solárnym systémom na podporu kúrenia" - aj predajcovia solárnych systémov sú dobrí obchodníci a chcú z niečoho žiť. Ak máte plyn a chcete byť ekologický, dajte si solár na prípravu teplej vody. Nekomplikujte si život kombináciou kúrenia plynom a solárnymi panelmi.
Kedy je ideálny čas na výmenu kotla?
Momentálne je na výmenu kotla ideálne obdobie. Vykurovacia sezóna sa chýli ku koncu a práve v týchto mesiacoch majú servisní technici najviac času. To znamená, že môžete získať rýchlejší termín inštalácie a zároveň sa vyhnete zhonu pred začiatkom ďalšej vykurovacej sezóny. Využite obdobie mimo vykurovacej sezóny na plánovanie a realizáciu výmeny vášho starého kotla za moderný a úsporný kondenzačný model. Kondenzačné kotly bežne vydržia 15 až 20 rokov. Investícia do kvalitného kotla a jeho správne nastavenie a údržba sa tak dlhodobo oplatí. Cena kondenzačného kotla na Slovensku bežne presahuje 1 000 eur. Napríklad cena kondenzačného kotla VICTRIX EXA 24 X ErP stojí 1290 € s DPH alebo kotol VICTRIX Tera 24 Plus 1122 € s DPH.
tags: #kondenzacny #kotol #teplotny #spad