Náklady na vykurovanie plynom a alternatívami

Otázka nákladov na vykurovanie patrí medzi tie najčastejšie a najdiskutovanejšie témy pri prevádzke domácnosti. Mnoho Slovákov sa pýta, koľko mesačne platia za kúrenie plynom a aké sú alternatívy, ktoré by mohli byť šetrnejšie. Hoci sa téma vykurovania zdá jednoduchá, v praxi je ovplyvnená mnohými faktormi, ako je typ nehnuteľnosti, jej zateplenie, účinnosť vykurovacieho systému, požadovaná teplota a regionálne rozdiely.

Porovnanie nákladov: plyn verzus tepelné čerpadlo

Pre "objektívne porovnanie" sa sústredíme na výpočet nákladov na vykurovanie pomocou plynového kotla a tepelného čerpadla s rôznym sezónnym vykurovacím faktorom (SCOP). Tepelné čerpadlo (TČ) musí mať minimálne SCOP 3,66, aby sa náklady na vykurovanie vyrovnali nákladom na plyn. SCOP vyjadruje efektivitu systému.

Scenár 1: Zohľadnenie očakávaného zvýšenia ceny plynu

Ak vezmeme do úvahy očakávané zvýšenie ceny plynu o 30 %, výpočet nákladov na vykurovanie plynovým kotlom a tepelným čerpadlom sa výrazne mení. Tepelné čerpadlá poskytujú nielen vykurovanie, ale aj ekologické a praktické výhody. Kombinácia s fotovoltikou alebo výber vysoko efektívneho SCOP môže byť kľúčová pre maximalizáciu návratnosti a úspor.

Pri vyššej investícii 3000 € do tepelného čerpadla je návratnosť závislá od rozdielu v ročných nákladoch.

Scenár 2: Započítanie dodatočných nákladov na plynový kotol

Plynové kotly sú výrazne drahšie, ako sa to bežne deklaruje, a to kvôli vyvolaným investíciám (plynová prípojka, jej dokumentácia a revízia + komín), bez ktorých plynový kotol nie je možné používať, a preto sa do ceny kotlov musia započítať. Doplňme predchádzajúce analýzy o detailný pohľad na vplyv nákladov na plynovú prípojku, komín a súvisiace administratívne výdavky.

Napríklad, samotná plynová prípojka môže stáť viac ako tepelné čerpadlo s kompletným príslušenstvom a inštaláciou, a to od prémiovej značky. Bolo to tak z jednoduchého dôvodu, že plynovú prípojku nestačilo potiahnuť len „cez cestu“, ale niečo vyše ďalších 50 metrov a cena tejto prípojky sa blížila k sume 10 000 €!

Predpokladáme, že tepelné čerpadlo má o 3 000 € vyššiu cenu ako plynový kotol. Výpočet návratnosti investície vychádza z nižších ročných nákladov na vykurovanie pri tepelnom čerpadle. Pri najnižších nákladoch na plynovú prípojku a komín sa návratnosť investície pohybuje na hranici takmer 7 rokov pri aktuálnych cenách plynu a elektriny. Pri priemerných a najvyšších nákladoch je investícia do plynového kotla vrátane prípojky a komína vyššia už od začiatku.

Porovnanie jasne ukazuje, že tepelné čerpadlá nie sú len investične výhodnejšou voľbou pri vyšších nákladoch na plynové pripojenie, ale zároveň zabezpečujú dlhodobú stabilitu nákladov na kúrenie. S rastom cien plynu je tento rozdiel ešte výraznejší. Pri zohľadnení počiatočných úspor z absencie nákladov na plynovú prípojku a komín, uvádzame nasledovné porovnanie:

Tepelné čerpadlá ako investícia

Investícia do tepelných čerpadiel prekonáva v mnohých prípadoch štandardné investičné príležitosti. Tepelné čerpadlá sú špecifické tým, že znižujú pravidelné náklady a zhodnocujú nehnuteľnosť. Pri rastúcich cenách energií sú prakticky bezkonkurenčné.

Porovnanie s inými investíciami:

• Výnos: Dlhodobé priemerné ročné zhodnotenie okolo 7-10 % (historické údaje pre index S&P 500).
• Riziko: Stredné (nehnuteľnosti), nízke (vládne dlhopisy), stredné (firemné dlhopisy).
• Tepelné čerpadlá: Stredne výhodné a stabilné. Navyše znižujú pravidelné náklady.
• Najmenej rizikové: Sporenie na bankovom účte a vládne dlhopisy.

Ak chcete ušetriť a rozumne investovať už našetrené financie, tepelné čerpadlá rozhodne stoja za zváženie.

Skúsenosti slovenských domácností s nákladmi na plyn

Mnoho Slovákov sa pýta na svoje mesačné náklady. Vlastný kotol má tú výhodu, že si ho vypnete a zapnete, kedy chcete. Otázka „Koľko stojí auto?“ je porovnateľná s otázkou, koľko stojí kúrenie, pretože to má veľa parametrov: akú má spotrebu kotol, na koľko stupňov vykurujete dom, či je to kombinované s nejakým ďalším spôsobom vykurovania a podobne.

• Niektorí platia 100 € mesačne a naposledy im vrátili 820 €. Na zohrievanie vody, keď svieti slnko, používajú solár.
• Rodinný dom (125 m²) s plynovým ústredným kúrením platí 125 € mesačne.
• V dome s kuchyňou, obývačkou a pecou na drevo (denne používaná hlavne v zime), na juhu Slovenska, sú mesačné náklady na elektrinu cca 160 € celoročne, 40 €/mesiac za kúrenie a ohrev vody. Kúria na cca 19-20°C, používajú denne klímu a bazén.
• Dom s 120 m² vykurovaný na 22°C plynom platí 70 € mesačne.
• Ďalšia domácnosť s domom 120 m² uvádza ročné náklady 180 € za elektrinu a odhadovaných 70 € ročne za plyn.
• Rodinný medzipodlažný dom (144 m²), termostat nastavený na 20°, platí 80 € mesačne za plyn (kúrenie, varenie, ohrev vody) a mali preplatok vyše 130 €.
• Dom s plochou cca 150 m², kde sa varí, kúri a ohrieva voda, platí 50 €/mesiac.
• Starý dom (cca 40 rokov), nezateplený, platí 165 € mesačne, s vrátením 340 € po preplatku, takže cca 140 € mesačne. Drevom sa skoro vôbec nekúrilo. Sused za rovnaký dom platí 120 € mesačne za plyn.

Pre správny odhad nákladov je potrebné zohľadniť energetický certifikát domu, mernú potrebu tepla na vykurovanie a aktuálne ceny za 1 kWh plynu, dreva alebo peliet. Na internete sú rôzne kalkulačky, ktoré môžu pomôcť s prepočtami. Technik z SPP nacenil kompletnú prácu s kotlom a bojlerom na cca 4500 eur.

Dynamika cien energií a ich vplyv na vykurovanie

Vykurovacia sezóna sa začala nezvyčajne skoro, v medziročnom porovnaní sa niekde začalo vykurovanie až o mesiac skôr. Ceny energií klesli z vysokých úrovní, ale stále priťahujú pozornosť. Ceny energií v roku 2024 na burze poklesli. Ceny plynu sa znížili približne o 23 percent a dostali sa na úroveň 40 dolárov za MWh. Priemerné ceny elektriny s dodávkou na rok 2025 klesali podobným tempom. Tohtoročná cena pred zimou je o tretinu nižšia v medziročnom porovnaní.

Najlacnejšie spôsoby vykurovania podľa analytikov

Podľa analytikov zo spoločnosti XTB, stále najlacnejšie vychádza vykurovanie pomocou zemného plynu a dreva. Priemerná domácnosť (spotreba 8 600 kilowatthodín tepla) počas minulej vykurovacej sezóny zaplatila za drevo zhruba 518 eur a za plyn 582 eur. Ústredné vykurovanie stálo domácnosť 840 eur, kúrenie hnedým uhlím 926 eur. Poradie druhov palív podľa ekonomickej výhodnosti sa za posledný rok nezmenilo. Drevo zostáva najlacnejším palivom z hľadiska výhrevnosti (€/KWh), nasleduje zemný plyn, hnedé uhlie a ústredné kúrenie.

Vždy však závisí od účinnosti kotlov a využitia energie. Napríklad tepelné čerpadlo môže vyrábať teplo približne na úrovni ceny plynového kotla, ale s vyššími obstarávacími nákladmi. Elektrické kotly majú najvyššiu účinnosť, ale zostávajú najdrahšou možnosťou vykurovania. Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť.

Regulované ceny a očakávané zmeny

Napriek rastu cien plynu v rokoch 2022 a 2023 domácnosti výrazné zvýšenie nákladov nepocítili, pretože ceny volatilných aj fixných zložiek boli zastropované. Rozdiel medzi regulovanými cenami a trhovými cenami bol pritom často až dvojnásobný a tento trend pretrváva dodnes. Počas aktuálnej sezóny by si podľa analytikov mala domácnosť, ktorá vykuruje svoje obydlie prostredníctvom dreva, pripraviť 490 eur. Vykurovanie zemným plynom by malo vyjsť slovenskú domácnosť podobne ako vlani na 582 eur, všetko však bude záležať od schválených cien za dodávky plynu regulačným úradom a výškou štátnych dotácií, ktoré sľubuje vláda. Lacnejšie ako v uplynulej zimnej sezóne by malo byť ústredné vykurovanie (801 eur), o niečo drahšie by malo byť kúrenie uhlím (967 eur).

Cenové dotácie na plyn by však mali byť pri konci, čo znamená, že v novom roku sa spotrebitelia šokovo dostanú na burzové ceny, respektíve na súčasné regulované maximá pre zraniteľných odberateľov. Ceny silovej elektriny by mali ostať nezmenené, no zmeny v tarifách môžu výsledné ceny mierne pozmeniť. Na tieto rozhodnutia o tarifách a cenách distribúcie si však ešte budeme musieť počkať.

Odchýlenie od nízkeho stropu cien od nového roku môže spôsobiť nárast približne o 30 percent, primárne pre osoby, ktoré sa nachádzajú v tarifách, ako je D2 a D3. Mesačne to pritom môže predstavovať nárast nákladov približne o 16 eur v prípade tarify D2, keď zákazníci využívajú plyn na ohrev vody a varenie, alebo až takmer o 40 eur v prípade, že plynom vykurujú domácnosť a ich spotreba sa pohybuje v okolí 29 MWh. Tieto ceny však budú závisieť aj od ďalších zverejnených regulačných cien, primárne v prípade ostatných nákladov distribútorov. Vyššia DPH, ktorá sa zvýši o 3 percentuálne body, tiež prispeje 2,5-percentným rastom do koncových cien plynu.

Vykurovanie na Slovensku

Slováci drevom až tak často nevykurujú, keďže vykurovanie drevom primárne nie je dostupné pre spotrebiteľov v bytových jednotkách. Najčastejším spôsobom vykurovania sa tak stáva centrálne vykurovanie, ktoré využíva približne 46 % obyvateľov Slovenska. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu, keďže ide o pomerne lacný spôsob vykurovania v súčasnosti a nie je to náročný spôsob vykurovania. Náklady na teplo sa v jednotlivých mestách líšia. Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú prevažne plyn.

Z tohtoročného prieskumu agentúry Focus vyplýva, že takmer 60 % rodinných domov využíva ako hlavný zdroj energie na vykurovanie plynový kotol, pričom kotlom disponuje až 67 % domácností. Ďalších 25 % respondentov označilo za hlavný zdroj vykurovania kotol alebo kozub na drevo a 5 % opýtaných uviedlo tepelné čerpadlo.

Elektrické kúrenie verzus plyn: Moderné novostavby

Vykurovanie predstavuje najväčší energetický výdavok domu, dá sa na ňom tiež najviac ušetriť. Aká je vlastne pravda o vykurovaní moderných novostavieb? Pre lepšiu predstavivosť si porovnáme dva rodinné domy, oba s vykurovanou plochou 113 m², oba postavené v štandarde spotreby tepla do 50 kW / m². Rozdiel je ale v spôsobe vykurovania. Jeden je vykurovaný elektrickou energiou, druhý plynom.

Oba domy spotrebujú priemere medzi piatimi a šiestimi tisícmi kilowatthodín energií za rok. Pri letmom porovnaní súčasných priemerných cien zhruba 0,12 € / kWh za elektrinu a 0,04 € / kWh plynu každému z nás padne do oka trikrát lacnejší plyn.

Dom vykurovaný elektrinou ale nakoniec zaplatí celkovo nižší účet za energie. Ako to? V modernej drevostavbe totiž moc energie na kúrenie nespálite a rozdiel v účte za kúrenie teda nie je zásadný (v našom prípade cca 215 € / rok). Navyše, ak si do svojho rodinného domu zaobstaráte elektrické vykurovanie, môžete požiadať o zvýhodnenú tarifu elektriny DD5. Oproti bežnej cene 0,10 € v tarife DD2 / kWh vám tak bude dodávateľ elektriny účtovať iba približných 0,07 € / kWh. Aj napriek tomu, stále ide o drahší zdroj energie, mohli by sme namietať. Fígeľ ale spočíva v úspore nielen za vykurovanie, ale aj v úspore za elektrinu, ktorú spotrebujeme pri bežnej prevádzke domácnosti po celý rok v spotrebičoch, ako je bojler, práčka, chladnička atď. A tej tiež nie je málo (priemerná domácnosť cca 340 kWh / mesiac).

Náklady na obstaranie vykurovacieho systému

Jednoduché elektrické priamovýhrevné kúrenie s diaľkovo riadeným termostatom vyjde jeho majiteľa na zlomok toho, na čo by ho prišla plynová prípojka, rozvody, vykurovacie telesá a kotol dohromady. Plynový alebo akýkoľvek iný kotol v dome so sebou navyše prináša ďalšie každoročné radosti, ako je návšteva kominára, revizáka plynových spotrebičov atď., ktorí si za svoje služby nechajú bohato zaplatiť.

Elektrina je u menších a dobre izolovaných domov celkovo výhodnejšia než plyn, neplatí to však vždy a všade. Samozrejme, nie každému sa finančne oplatí „kŕmiť“ kúrenie elektrinou. V starých domoch, členitých budovách či nekvalitne postavených novostavbách vyjde elektrika podstatne drahšie. Obyvatelia takého domu totiž potrebujú kúriť na kvantitu. Komfort a bezstarostnosť domu vykurovaného elektrinou by nedokázali doceniť. Bývanie v takomto dome pre nich totiž znamená večný boj s nástrahami obývanej stavby a vysoké účty za čokoľvek spojeného s touto stavbou.

Finálny verdikt: Plyn alebo elektrina?

Rada na záver teda znie: ak chcete svoj nový dom postaviť skutočne tak, aby spĺňal nároky na energeticky šetrný dom, kúpte si elektrické kúrenie. Plynový kotol rovnako ako tepelné čerpadlo v takom prípade nepredstavuje nič iné, než zbytočné vyhadzovanie peňazí do komína.

Priemerné náklady na obstaranie niektorých vyššie zmienených častí vykurovacieho systému:

• Elektrické priamovýhrevné kúrenie: 95 €
• Plynový kotol: 650 €
• Elektrokotol: 560 €
• Radiátory: 95 €

Dlhodobá perspektíva a energetická efektívnosť

Z cenovej pasce nás môže dostať hospodársky rast. Ak bude dostatočne vysoký, reálna cena energie môže byť nižšia ako v čase, keď sme sa začali zaujímať o klímu. Cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 bude naďalej tlačiť na využívanie drahších obnoviteľných zdrojov energie, zatiaľ čo na druhej strane neobnoviteľné zdroje budú rôznymi mechanizmami znevýhodnené. Od roku 2027 budú mať nové emisné kvóty významný vplyv na ceny energií pre domácnosti.

Pri bežnom rodinnom dome na Orave (chladnejší región) vychádza tepelné čerpadlo pri rozumných sadzbách elektriny spravidla lacnejšie ako plyn. Úspora sa v našom modeli pohybuje okolo 400 - 500 € ročne, pri napojení na fotovoltiku ešte viac. Presná návratnosť závisí od konkrétneho domu (tepelné straty, emitovaná teplota, TÚV, tarify). Hlavnou položkou je vykurovanie a ohrev vody. Celková úspora sa môže pohybovať v rozsahu 550-800 € / rok.

Priemerná slovenská domácnosť obývajúca starší rodinný dom platí za energie zhruba 1 527 eur ročne. Do veľkej miery za to môže zastropovanie cien energií, ktoré štát predĺžil aj na rok 2025. Priemerné mesačné náklady na energie v starších rodinných domoch podľa výsledkov prieskumu sú na úrovni 127 eur. Bez cenových stropov by boli tieto náklady tento rok o takmer 40 % vyššie. Plošné cenové stropy však budúci rok zrejme skončia.

Mesačné náklady na energie v starších rodinných domoch sú podľa prieskumu na úrovni 127 eur. Tieto náklady by však bez štátom platených cenových stropov boli tento rok o takmer 40 % vyššie. Z výpočtu pri aktuálnych cenách a pri stabilnej fixnej zložke platieb vychádza, že by v niektorých mestách mohli náklady na vykurovanie vzrásť takmer o 60 percent, no reálne ceny budú určené až neskôr v priebehu tohto roka. Najvýraznejšie by to mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zložka zemného plynu až 80 percent.

V novom roku budeme za vykurovanie platiť o niečo viac a sezóna sa môže predražiť väčšine obyvateľstva až o 30 percent. Dôležitý bude ďalší vývoj regulovanej zložky cien elektriny a plynu. Energetický regulačný úrad o tom rozhodne koncom roka. Na konečnú cenu elektriny bude mať veľký vplyv aj vývoj cien emisných kvót, ktoré boli v posledných rokoch veľmi volatilné. Na základe doterajšieho vývoja cien plynu a elektriny na trhoch sa zdá, že domácnosti by mali v najbližších mesiacoch platiť za energie vyššie sumy napriek pozitívnemu vývoju na burzách. Po dlhom čase by sa tak konečne mali stretnúť s reálnymi cenami, čo krátkodobo môže spôsobiť mierny šok pre rozpočet domácností.

tags: #kolko #platite #za #kurenie #plynom