Otázka, kedy sa kotol alebo iné technologické vybavenie stáva neoddeliteľnou súčasťou stavby, má zásadný vplyv na daňové a účtovné aspekty. Zatiaľ čo z pohľadu stavebného práva a občianskeho zákonníka je definícia súčasti veci pomerne jasná, v daňovej praxi dochádza k interpretáciám, ktoré môžu viesť k sporom. Tento článok sa zaoberá tým, ako sú tieto otázky riešené v kontexte slovenskej legislatívy a súdnej praxe.
Definícia stavby a jej súčastí v legislatíve
Základná definícia stavby je obsiahnutá v § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila.
V kontexte bytových domov a iných stavieb upravuje túto problematiku aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v § 2 ods. 4 a 5 definuje, čo sa považuje za spoločné časti domu.
Právny výklad súdov a správcu dane
V preskúmavanej právnej situácii správca dane predpísal daňovému subjektu daň z príjmov právnickej osoby, pretože neoprávnene zaúčtoval do nákladov odpisy z predmetných stavieb v roku, kedy došlo k ich fyzickému užívaniu, ale kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až v nasledujúcom roku. Krajský súd sa v tomto prípade priklonil k názoru, že kotolňa a jej technologické vybavenie, vrátane vonkajších a rekonštruovaných sekundárnych rozvodov ústredného kúrenia, sa stali súčasťou stavby. Táto výmena a rekonštrukcia boli posúdené ako súčasť stavebnej časti, ktorá slúži na účel, na ktorý je stavba určená.
Krajský súd ďalej konštatoval, že vzhľadom na charakter stavby a jej účel nemožno oddeliť technologickú časť od stavebnej. Technologická časť stavieb preto nemôže byť chápaná ako samostatné hnuteľné veci - výrobné zariadenia, definované v § 22 ods. zákona o dani z príjmov (ZDZP). Súčasťou stavebného konania bola aj inštalácia nových plynových kotlov, ich napojenie na komínové telesá a zabezpečenie plynovej prípojky.
Rozdielnosť pohľadov na odpisovanie
Krajský súd nesúhlasil so žalobcom, že k odpisovaniu malo dôjsť samostatne v stavebnej a samostatne v technologickej časti. Vzhľadom na charakter stavby nemožno technologické časti chápať ako výrobné zariadenia, ktoré by sa odpisovali oddelene od stavby.
Súd vychádzal z definície stavby podľa stavebného zákona a z § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez znehodnotenia.
Postavenie kolaudačného rozhodnutia
Podľa stavebného zákona je stavba spôsobilá na samostatné užívanie a má charakter dokončenej stavby až na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Hoci stavebný zákon umožňuje dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, tento termín nie je v zákone o dani z príjmov upravený vo vzťahu k odpisovaniu. Preto, ak nebolo v roku 2005 vydané kolaudačné rozhodnutie, nebolo možné vykonávať odpisy hmotného majetku skôr, než toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
V danom prípade nebolo preukázané, že by bolo vydané rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku podľa § 84 ods. zákona.
Argumentácia žalobcu a metodické pokyny
Žalobca namietal, že prostredníctvom odpisovaného majetku dosahoval v kontrolovanom zdaňovacom období výnosy. Podľa § 17 ods. 3 písm. g) ZDZP v znení platnom v roku 2005 sa do základu dane nezahŕňa príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok. Žalobca argumentoval, že správca dane mal v alikvotnej výške krátiť aj daňové výnosy dosahované z predaja tepla z kotolní a tepelného hospodárstva, ktorých odpisy neuznal ako daňový náklad.
Žalobca sa tiež odvolával na prílohu č. 4 pokynu MF SR č. 3400/1998-62, podľa ktorého sa výrobné zariadenia považujú za samostatné technologické zariadenia a hnuteľné veci, ktoré sa odpisujú oddelene od stavieb, aj napriek pevnému spojeniu so stavbou.
Žalobca poukázal na to, že Krajský súd poníma príslušenstvo veci v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka, avšak v daňovom práve sa aplikuje princíp lex specialis - zákon o dani z príjmov pred lex generalis - Občianskym zákonníkom. Ustanovenie § 22 ods. 3 ZDZP hovorí, že samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, ktoré so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.
Podľa citovaného metodického pokynu MF SR sa za výrobné zariadenia, ktoré sa odpisujú oddelene od stavieb napriek pevnému spojeniu, považujú aj zariadenia na výrobu, transformáciu a dopravu tepelnej energie a zariadenia lokálnych kotolní v obytných domoch.
Žalovaný pokyn MF SR č. 3400/1998-62 zverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998 bol nahradený novým zákonom od 1. 1. 2000 a jeho ustanovenia sa mohli použiť len ako aplikačná pomôcka.
Ekonomické hľadisko a finančná náročnosť
Najvyšší súd (NS) konštatoval, že aplikovať do oblasti daňových predpisov definície použité inými súkromnoprávnymi predpismi je možné len primerane. Legálnu definíciu súčasti veci podľa Občianskeho zákonníka možno použiť iba v prípade, ak neodporuje § 2 ods. 6 ZSD (zásada ekonomického obsahu) a ak je v materiálnom súlade s daňovými zákonmi.
NS považuje za relevantné pre odlíšenie stavebnej a technologickej časti ekonomické hľadisko. Ak stavebná časť tvorí len menšinovú časť vynaložených prostriedkov a technologická časť je ťažisková z hľadiska funkčnosti a finančnej náročnosti investície, kotolne a ďalšie objekty tepelného hospodárstva nemožno hodnotiť ako súčasť stavby pre účely odpisovania. Rozhodujúca je finančná náročnosť investície.
Rovnako finančne náročné vykurovacie rozvody tepelného hospodárstva, napríklad niekoľko kilometrov dlhé, nemožno z hľadiska odpisovania považovať za súčasť pôvodnej stavby.
Nový stavebný zákon a jeho dopady
Parlament schválil nový stavebný zákon (zákon č. 25/2025 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2025. Cieľom novej legislatívy je zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích procesov. Nahradí doterajší dvojúrovňový systém územného plánovania a stavebného konania zavedením „jednokrokového správneho konania“ o stavebnom zámere.
Podľa nového zákona budú drobné stavby, ako sú prípojky vody, kanalizácie a plynu, riešené cez ohlásenie stavebných prác. Úpravy vnútorných rozvodov vody a kanalizácie, ktoré nezasahujú do nosných konštrukcií, budú spadať pod udržiavacie práce a nebudú vyžadovať povolenie ani ohlásenie.
Pri úprave existujúcej plynovej inštalácie budú drobné úpravy (výmena spotrebiča) považované za udržiavacie práce. Zásadnejšie úpravy (zmena trasy potrubia, pridanie odberných miest) si budú vyžadovať projektovú dokumentáciu a ohlásenie stavebných prác.
Nový zákon tiež zavádza fikciu súhlasu dotknutého orgánu, ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, čo urýchli proces prerokovania stavebného zámeru.
Kedy vymeniť kotol
Okrem legislatívnych otázok je dôležité zvážiť aj technické a ekonomické aspekty výmeny kotla. Kotly staršie ako 15 rokov majú výrazne nižšiu účinnosť v porovnaní s modernými kotlami. Aj keď sa čaká na nové pravidlá pre kotlíkové dotácie, program Zelená domácnostiam a program Bývajte úsporne ponúkajú možnosti financovania.
Odporúča sa zvážiť výmenu kotla v nasledujúcich prípadoch:
- Ak existuje možnosť pripojenia na plyn a starý kotol je inej technológie.
- Ak sa pri pravidelných revíziách vyskytuje čoraz viac problémov.
- Ak je kotol starší ako pätnásť rokov.
- Ak máte starý kotol na drevo, ktorý je beznádejne zastaralý v porovnaní s modernými kotlami na biomasu s účinnosťou nad 90 %.
- Ak zvažujete aj iné možnosti vykurovania, napríklad tepelné čerpadlo, najmä v spojení s podlahovým kúrením.
Dôležité je tiež myslieť na energetickú efektívnosť celého domu, vrátane zateplenia múrov a strechy a výmeny okien.