V dnešnej uponáhľanej dobe si často neuvedomujeme, ako sa s uchovávaním potravín vysporiadali naši predkovia v časoch bez elektrického prúdu. Zatiaľ čo dnes je chladnička bežnou súčasťou našich domácností a chladenie či mrazenie je jedným z najbežnejších spôsobov uchovávania potravín, najmä mäsa, v minulosti boli riešenia oveľa kreatívnejšie a záviseli od dostupných zdrojov a technológií.
V minulosti sa druhy potravín konzumovali okamžite, alebo sa využívali jednoduché metódy predĺženia ich životnosti. Tepelná úprava dokázala predĺžiť trvanlivosť rýchlo sa kaziacich potravín o niekoľko hodín až dní. Pre mäso sa vo veľkej miere využívalo solenie, ktoré spomaľovalo kazenie. V dávnejších časoch, keď soľ nebola lacná, sa využívalo aj sušenie. Kým mäso sa dnes suší len výnimočne, sušené ovocie zažíva renesanciu.
Bohatšie vrstvy obyvateľstva však využívali aj iný spôsob - chladenie, na ktoré sa stavali špeciálne stavby - ľadovne alebo tzv. ľadové jamy.
Historické spôsoby chladenia: Ľadovne a ľadové jamy
Ľadovne boli zvyčajne samostatne stojace kamenné stavby, ktoré sa nachádzali neďaleko obytných sídel alebo v poľovných revíroch. Pokiaľ bolo možné, využívali sa aj danosti terénu, napríklad jaskyne, podobne ako je to v ľadovni pri Vlachove v okrese Rožňava. Na Slovensku sa zachoval príklad takejto ľadovne pri Dolnom kaštieli v Radvani.
Na druhej strane, ľadové jamy boli zvyčajne súčasťou domov v meštianskej zástavbe. V hlinenej dlážke sa vykopala jama, hlboká približne dva metre s obdĺžnikovým pôdorysom, pričom jej presné rozmery a tvar záviseli od rôznych faktorov. V menších osadách a obciach vznikali aj spoločné obecné ľadovne. Keď v priebehu času prestali byť ľadové jamy potrebné, boli zvyčajne zasypané. Nehomogénnosť pôdy pritom pri chôdzi ponad ne často môže vyvolávať efekt, ktorý naznačuje, že pod terénom sa nachádza dutina.
Veľké ľadovne slúžili ako „úschovne“ ľadu aj pre širšie obyvateľstvo. Ľudia si sem chodili kupovať ľad. Zároveň to boli miesta, kde sa konali spoločenské udalosti spojené s hostinami. Bolo to veľmi praktické, nakoľko čerstvé potraviny boli hneď v dosahu. Niektoré ľadovne mali vybudovaný pekne upravený dvor, ktorý bol priamo určený na takéto hodovanie.
Stavba ľadovne mala zvyčajne valenú klenbu a bola zapustená pod úroveň terénu. Po stenách boli osadené háky, na ktoré sa vešalo mäso a niekedy boli jej súčasťou aj výklenky na lepšie skladovanie potravín. Izolácia ľadu od zeme sa zabezpečovala vrstvami dosiek a pilín.
Ľad sa do ľadovne nanosil v zime. Išlo o hrubé asi 20 cm bloky, ktoré vážili aj 30 kg. Ľad sa často získaval z riek, ako napríklad z Hrona, alebo z tajchov.
Ľadovne a pivovary
V Banskej Bystrici existovalo viacero ľadovní a ľadových jám. Najväčším spotrebiteľom ľadu neboli šľachtické sídla, ale pivovary. Varenie piva patrilo medzi meštianske výsady, preto aj spotreba ľadu bola vysoká. Jedna z veľkých pivovarníckych ľadovní sa nachádzala aj pod vrchom Urpín. Okolo roku 1867 ich ako ľadovne používal pivovarník Rudolf Herritz (Hric). Štôlne, ktoré slúžili ako ľadovne, existujú dodnes a sú súčasťou krytu civilnej obrany pod Urpínom.
Po roku 1850, keď Móric Beňovský preniesol časť svojich prevádzok na Trosky, bola tam vybudovaná sódovkáreň, plnička, ale predovšetkým veľké podzemné skladové priestory a ľadovne. Dnes už neexistujú a na ich mieste stojí Europa shopping centrum.
Staroveké a iné techniky chladenia
Už v období okolo roku 1850 p. n. l. si Egypťania dokázali život spríjemniť v horúcej klíme pomocou rafinovaných a praktických stavieb. Používali lapače vetrov, ktoré boli súčasťou architektúry vysokých kamenných stavieb. Peržania tiež nezaostávali a krajiny Blízkeho východu sa bez chladiaceho systému zvyčajne nezaobišli. O histórii týchto techník hovorila etnologička Katarína Nádaská.
Primitívne modely lapačov vetra, typické pre kočovnícke komunity, sa skladali z jedného kusu tkanej látky uchytenej lanami na konštrukcii z troch drevených stĺpov. Bol to akýsi stan na zachytenie vetra. Zložitejšie systémy, v Egypte nazývané malkaf - boli to priechody, premyslené otvory na stavbách budov, cez ktoré sa dnu dostával vietor.
Dávno pred objavením prvého zariadenia na mechanické chladenie sa v dejinách spomínajú ľadové pivnice a jamy - malé priestory určené na uskladnenie potravín. Ich princíp spočíval v sálaní chladu z ľadových kociek, ktoré sa topili len veľmi pomaly, vzhľadom na umiestnenie pivníc v zemi a ich izoláciu z dreva a slamy. Ľad bol dovážaný z pohorí: v Amerike z Ánd, v Ázii z Himalájí, v Európe z anglických jazier.
Vývoj mechanického chladenia a klimatizácie
Dr. J. Gorrie už v roku 1830 používal prvé zariadenie na chladenie vzduchu. Bol to ventilátor, ktorý fúkal vzduch do doktorovej ošetrovne a nemocničných izieb cez box s ľadom. Veľkým problémom boli veľmi rýchlo sa míňajúce zásoby dovezeného ľadu a jeho nákladný dovoz. Snažil sa to riešiť výrobou umelého ľadu.
Zaujímavosťou je, že napriek pomerne rýchlemu napredovaniu vývoja chladiacich systémov, v roku 1881 pre potreby umierajúceho amerického prezidenta Jamesa A. Garfielda sa stále používal ľad.
Za „otca klimatizácie“ sa však považuje až Carrier Willis - strojný inžinier z New Yorku. Pre potreby tlačiarne už v roku 1902 postavil klimatizačné zariadenie ATA. "Základom systému bolo vháňanie teplého vzduchu k stočeným trubkám so studenou vodou. Na trubkách sa vodné pary zrážali a tak ochladzovali okolitý vzduch," hovorí etnologička Nádaská. Navrhol prvý moderný klimatizačný systém vhodný do kancelárií, bytov, hotelov i nemocníc.
Po roku 1920 vyvinuli chladiarenskí inžinieri rad syntetických chladiacich látok ako freón, či jedovatou chladiacou kvapalinou amoniak. Počas 2. svetovej vojny sa klimatizácia vo veľkom využívala vo vojenských výrobných závodoch a po vojne nastal rozmach v jej využívaní v amerických domovoch. Štúdie z roku 1950 potvrdzovali zlepšenie kvality života Američanov, ktorí ich používali.
V roku 1969 chladiaca technológia pomohla uľahčiť cestu na Mesiac vzhľadom na to, že súčasťou oblekov astronautov boli chladiace systémy chrániace pred vplyvmi vesmírneho prostredia. Klimatizácia sa po rôznych úskaliach jej vývoja, dostala až k nám. Víziou ostáva jej neustále zlepšovanie.
Vzdelávací portál Viki- Klimatické zmeny
Jamy ako zelenina a moderné spôsoby uskladňovania
Pojem "jama" sa však vzťahuje aj na rastlinu pestovanú pre veľmi dôležitú hľuznatú zeleninu s obsahom škrobu, využívanú podobne ako zemiaky. Pôvod niektorých jamov je v Afrike, iné pochádzajú z juhovýchodnej Ázie. Pestujú sa hlavne v trópoch a subtrópoch všetkých kontinentov, ale niektoré druhy je možné pestovať aj v miernom pásme. Rozlišujeme asi 100 druhov. Všetky druhy jamov sú byliny so stonkou dlhou 2-10 metrov. Biele, žlté, načervenané, fialové až tmavo hnedé koreňové hľuzy sú kužeľovitého alebo valcovitého tvaru, rovné, prípadne rôzne zakrivené a ich hmotnosť sa pohybuje od 0,5 do 15 kg. V úžľabí listov sa u niektorých druhov vytvárajú vzdušné hľuzy, ktorými sa rozmnožujú.
Pestovanie niektorých druhov jamov je možné aj v našich klimatických podmienkach, najmä v južných častiach, kde dokonca úspešne prezimujú. Istejšie je však pestovanie v skleníku, takto sa pestuje hlavne jam čínsky. Pestuje sa v ľahkom piesčitom substráte. Rastlina potrebuje pre svoj rast oporu, po ktorej sa bude ťahať, prípadne ju možno vysádzať k plotu. Hľuzy dorastú na zberovú veľkosť väčšinou až v ďalšej sezóne po výsadbe, keď nadzemná časť zaschne. Pri vyberaní hľúz zo zeme sa snažíme ich nepoškodiť, pretože takto sa nedajú skladovať. Pre skladovanie hľuzy necháme obschnúť a skladujeme podobne ako naše zemiaky.
Hľuzy niektorých druhov obsahujú jedovatý alkaloid dioscorin, ktorý sa však ničí teplom. Preto sa hľuzy pred konzumáciou varia, alebo inak tepelne upravujú. Hľuzy obsahujú pomerne veľa sacharidov, preto majú nasládlu chuť a používajú sa podobne ako naše zemiaky.
Alternatívy k pivnici: Zazimovacia jama, hrobľa a skladovanie na hriadke
Ak nemáte pivnicu, môžete uchovávať úrodu spôsobmi našich predkov, ako je zazimovacia jama alebo hrobľa. Tieto metódy sú dobrou alternatívou na skladovanie zemiakov, ale i koreňovej zeleniny v období nepriaznivého počasia.
Pri vyhotovovaní zazimovacej jamy je potrebné pre ňu vybrať dobre odvodňované miesto orientované na sever, aby zelenina nezačala hniť. Nepoužívajte nepriedušné materiály, plodiny musia dýchať. Jama by mala mať veľkosť asi 2 x 3 m a hĺbku približne pol metra. Steny spevnite drevenými doskami a na dno rozprestrite králičie pletivo, ktoré úrodu ochráni pred hlodavcami. Do jamy môžete naviezť aj piesok. Koreňovú, ale i hlúbovú zeleninu poukladajte do jamy aj s koreňovými balmi a zakryte ju drevenými latami, na ktoré navrstvite slamu a nakoniec vrstvu zeminy.
Hroble sú plytšie a na ich zostrojenie stačí vykopať zeminu iba do hĺbky 10 až 15 cm. Na dno dajte pletivo a podľa druhu naukladajte korene a buľvy tak, aby sa kopy smerom nahor zužovali do pyramídy. Prikryte ich vrstvou suchej slamy a na ňu rozložte vykopanú zeminu. Len čo začnú teploty klesať, vrstvu pôdy navyšujte. Zapracujte do nej aj zväzky slamy vo zvislom smere, aby zabezpečili potrebnú výmenu vzduchu.
V prípade nedostatku miesta, v teplejších oblastiach môžete časť mrkvovej a petržlenovej úrody nechať na hriadke a pozberať až na jar alebo počas bezmrazových dní aj v zime. Rastlinám zrežte vňať 1 až 2 cm nad koreňom, prikryte ich hrubšou vrstvou slamy alebo opadaného lístia a nakoniec ešte čiernou fóliou, ktorú však počas teplejších slnečných dní odstraňujte.
Moderným variantom pivnice sú plastové verzie zostrojené podľa priestorových možností a požiadaviek zákazníka. Vyrábajú sa z certifikovaných polypropylénových EKO plastov, majú dlhú životnosť a bezproblémovú údržbu.
Moderné chladiace systémy a ich princípy
V dnešnej dobe, keď sú klimatické zmeny a energetická efektívnosť na popredných priečkach diskusií, sa chladenie stáva čoraz dôležitejšou témou. Jamy na chladenie, v modernom ponímaní, predstavujú efektívne riešenie na zabezpečenie optimálnych podmienok vo vnútorných priestoroch, a to nielen v domácnostiach, ale aj v priemyselných a komerčných aplikáciách.
Jamy na chladenie sú zariadenia, ktoré využívajú zemný chlad na reguláciu teploty vo vnútorných priestoroch. Pracujú na princípe, že teplota pôdy je stabilnejšia ako teplota vzduchu. Týmto spôsobom môžu jamy na chladenie efektívne znižovať teplotu vzduchu a znižovať potrebu energeticky náročných klimatizačných systémov.
Typy a fungovanie moderných chladiacich jám
- Vertikálne jamy: Tieto jamy sú hlboko vykopané do zeme a sú najčastejšie používané v oblastiach, kde nie je dostatok miesta na horizontálne rozloženie.
- Horizontálne jamy: Tieto jamy sa rozprestierajú na veľkej ploche a sú ideálne pre oblasti s dostatkom miesta. Zvyčajne sú menej nákladné na inštaláciu.
- Rúrové systémy: Tieto systémy využívajú rúrky umiestnené v zemi na cirkuláciu chladnej vody.
Jamy na chladenie fungujú na základe výmeny tepla. V lete, keď je teplota vonku vysoká, teplý vzduch prechádza cez jamu, kde sa ochladí a následne sa vracia do vnútorných priestorov. Naopak, v zime môže systém využívať teplú pôdu na ohrev vzduchu. Tento proces je známy ako geotermálne chladenie.
Výhody a nevýhody moderných chladiacich systémov
- Výhody:
- Energetická efektívnosť: Jamy na chladenie môžu výrazne znížiť náklady na energiu, pretože využívajú prirodzené chladné zdroje.
- Ekologické výhody: Znížením spotreby energie prispievajú jamy na chladenie k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
- Dlhá životnosť: Jamy na chladenie majú dlhú životnosť a vyžadujú minimálnu údržbu.
- Nevýhody:
- Počiatočné náklady: Inštalácia jám na chladenie môže byť nákladná, a preto je dôležité zvážiť návratnosť investície.
- Geologické podmienky: Účinnosť jám na chladenie môže závisieť od geologických podmienok a hĺbky, do ktorej sú jamy vykopané.
Adiabatické chladenie je ekologická a úsporná alternatíva klimatizácie. V horúcich letných dňoch hľadáme spôsoby, ako si efektívne ochladiť terasu, altánok či vonkajšie priestory. Zariadenia, ktoré fungujú na princípe odparovania vody, ako napríklad mobilné chladiace zariadenia s vodnou hmlou, ponúkajú riešenie pre pohodlie aj v horúcich letných dňoch. Tieto prenosné zariadenia na kolieskach s diaľkovým ovládačom umožňujú jednoduché ovládanie a presun, čím sa stávajú praktickým riešením pre menšie terasy a priestory.
Tieto moderné chladiace systémy nachádzajú uplatnenie aj v komerčných prevádzkach, ako sú reštaurácie či kaviarne, kde pomáhajú vytvoriť príjemnejšie prostredie pre hostí. V kuchyniach, kde sú teploty často neúnosné, môžu tieto jednotky výrazne zlepšiť pracovné podmienky kuchárov. Svoje využitie nájdu aj pri špeciálnych udalostiach, ako sú záhradné svadby, kde zabezpečia komfort aj v vysokých teplotách.
Podobne, tieto systémy môžu pomôcť aj domácim zvieratám prekonať letné horúčavy v exteriéri.
V porovnaní s tradičnou klimatizáciou ponúkajú tieto evaporačné zariadenia cenovo dostupnejšiu a ekologickejšiu alternatívu.