Základové nosné konštrukcie sú tou časťou stavby, ktorú nemožno podceniť. Stále prenášajú aj občasné zaťaženia celého objektu do únosnej základovej pôdy, tzv. únosného podložia budovy. Dôležité je ich správne a kvalitné vyhotovenie, ako aj zaizolovanie proti účinkom vlhkosti, podzemnej vody a chladu. V opačnom prípade môžeme rátať s komplikovanými a nákladnými opravami. Kvalitná hydroizolácia základov je štandardom pri základoch novostavieb a jej účelom je chrániť budovu nielen pred zemnou vlhkosťou a tlakovou vodou, ale napríklad aj pred radónom. Nechránené vystavenie základov vlhkosti sa môže stať nočnou morou.
Typy základov a ich výber
Náklady na zakladanie môžu predstavovať 5 až 15 percent celkových nákladov stavby. Ich výška závisí aj od výberu pozemku a jeho svahovitosti. V prípade svahovitých pozemkov a území so zvýšeným rizikom zosuvov je potrebné nechať si vypracovať geologický profil stavebného pozemku - treba vedieť, aké vrstvy zeminy sa nachádzajú v jeho jednotlivých hĺbkach.
Základy rozoznávame plošné a hlbinné. Pri zakladaní rodinných domov sa najčastejšie využívajú plošné základy, najmä základové pásy a základové dosky. Hlbinné zakladanie, napríklad pomocou pilót alebo studní, sa využíva ojedinele, keď sa vrstvy únosnej zeminy nachádzajú vo veľkých hĺbkach. Väčšina rodinných domov je založená na základových pásoch. V porovnaní so základovou doskou sa nespotrebuje tak veľa betónu. Pásy sa neizolujú proti zemnej vlhkosti, preto jej musí odolávať ich materiálová báza. Základové pásy sa neodporúča používať v menej únosných zeminách. Museli by byť totiž neúmerne široké, aby bezpečne rozniesli zaťaženie do pôdy. Tu je výhodnejšie použiť základovú dosku.
Základová doska je oceľobetónová platňa, ktorá je hrubá niekoľko desiatok centimetrov. Používa sa najmä tam, kde je menej únosná pôda, alebo sa v danom mieste nachádza spodná tlaková voda. Pri zakladaní na doske musíme počítať s väčšou spotrebou betónovej zmesi s určeným množstvom betonárskej výstuže. Najčastejšie sa používajú zvarované siete z tyčovej ocele rozličných priemerov.
Dôležitosť hydroizolácie a typy vlhkosti
Okrem rozloženia zaťaženia musia základové konštrukcie, resp. steny suterénu dlhodobo zabraňovať prístupu vody a chladu do objektu. Hydroizolácia ovplyvňuje kvalitu a životnosť celej stavby. Musí sa správne navrhnúť a kvalitne zrealizovať, čiže musí byť absolútne vodotesná. Investícia do vysoko kvalitného hydroizolačného systému pre základy zaručuje bezpečnosť a predchádza problémom, ako je prenikanie vody do suterénu pri vysokých hladinách podzemnej vody v budúcnosti.
Klasifikácia izolácií podľa záťaže vodou
Izolácie sú rozdelené na ľahké, stredné a ťažké. Rovnako ako väčšina týchto typov aktivít je aj hydroizolácia založená na vrstvách. Vďaka nim sú steny základov chránené niekoľkými vrstvami súčasne.
- Ľahká izolácia chráni pred dažďovou vodou a prirodzenou pôdnou vlhkosťou. Používa sa tam, kde je hladina podzemnej vody jasne pod základom, ako aj tam, kde budovy stoja na priepustných pôdach, t.j. štrku a piesku.
- Stredná izolácia chráni pred presakovaním dažďovej vody smerom k základovým stenám v nepriepustných pôdnych podmienkach.
- Ťažká izolácia na druhej strane chráni pred tlakovou vodou, ktorá vyvíja hydrostatický tlak. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody.
V prípade izolácie proti vode rozoznávame:
Hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti - chráni murované časti objektu pred prenikaním vody a vodnej pary.
Hydroizoláciu proti stekajúcej vode - chráni objekt pred zrážkovou vodou, ktorá sa stekaním po konštrukcii dostáva do podložia.
Hydroizoláciu proti tlakovej vode - tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch.
Materiály a technológie pre hydroizoláciu základov
Pri hydroizoláciách proti vode a zemnej vlhkosti sa môžeme stretnúť s troma typmi hydroizolácií - s povlakovou hydroizoláciou, kryštalickou hydroizoláciou a hydroizoláciou z vodotesného betónu. Pri izolovaní spodnej stavby sú na výber dve možnosti: buď voľne pokladané plastové fólie alebo asfaltové pásy.
Povlaková hydroizolácia
Najčastejšie používanou hydroizoláciou je povlaková hydroizolácia, ktorá môže byť realizovaná dvoma spôsobmi, odlišnými technológiou realizácie. Prvým spôsobom je použitie náterových stierkových alebo striekaných hydroizolačných tekutých hmôt (monolitická technológia). Druhým spôsobom je použitie nataviteľných hydroizolačných pásov (prefabrikovaná technológia), a to buď asfaltových pásov alebo plastových fólií.
Monolitická technológia (tekuté hydroizolačné hmoty)
Pri monolitickej technológii sa povlaky robia z náterových stierkových alebo striekaných hydroizolačných tekutých hmôt. Hrúbka hydroizolačného povlaku proti zemnej vlhkosti je približne 2,5 mm, proti gravitačnej vode asi 3 mm a proti stojatej tlakovej vode asi 4 mm. Ochrannú vrstvu tvorí ľahká polypropylénová textília, ktorá sa kladie do čerstvej vrstvy materiálu a ľahko sa pritlačí.
Príkladom takejto kvapalnej membrány je rýchlo vytvrdzujúca, dvojzložková kvapalná membrána na báze rozpúšťadla. Jej základom je elastomérna, hydrofóbna polyuretánová živica, ktorá je tiež obohatená o čistý bitúmen. Vytvrdzuje chemickou reakciou, keď sa zmiešajú dve zložky. Vytvára mimoriadne pružný povlak, ktorý silne priľne k rôznorodému podkladu a má vysoké mechanické a chemické vlastnosti. Môže byť použitý nielen ako hydroizolácia základov, ale aj ako vlhká izolácia oporných múrov, terás, balkónov a bitúmenových podkladov.
Striekaná izolacia-striekaná hydroizolácia- dialničný most v Maďarsku pri Győri výjazd Csorna
Prefabrikovaná technológia (hydroizolačné pásy a fólie)
Pri prefabrikovanej technológii sa povlakové hydroizolácie robia z hydroizolačných pásov, asfaltovaných alebo plastových - tzv. fólií. Asfaltové pásy sa rozlišujú podľa materiálu asfaltu, ktorý sa použil:
- Oxidované asfaltové pásy: Vyrobené z asfaltu, ktorý bol chemicky upravený na zvýšenie jeho odolnosti proti poveternostným podmienkam a teplotným výkyvom. Ich životnosť je 10 - 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti.
- SBS (Styren-Butadien-Styren): Tieto pásy obsahujú polyméry, ktoré zvyšujú pružnosť a odolnosť pri nízkych teplotách. Modifikované asfaltové pásy majú životnosť 30 - 35 rokov.
- APP (Ataktický Polypropylén): Obsahujú polypropylénové polyméry, ktoré zvyšujú odolnosť proti UV žiareniu a teplu.
Hydroizolácia z asfaltovaných pásov je klasickou spoľahlivou technológiou. Najčastejšie sa používajú asfaltované nataviteľné hydroizolačné pásy s použitím modifikovaných asfaltov, s nosnou vložkou zo sklenených, syntetických a kombinovaných tkanín alebo rohoží. Najnovšiu koncepciu predstavujú bezvložkové a samolepiace asfaltované pásy. Dôležitý je nielen kvalitný materiál, ale aj správny spôsob jeho aplikácie.
Pre hydroizolácie z plastových pásov sa zväčša využívajú nevystužené fólie z mäkčeného PVC (mPVC) alebo polyetylénové HDPE fólie. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby. Zásady ich aplikovania sú takmer zhodné ako pri technológii z asfaltovaných pásov, hlavný rozdiel spočíva v tom, že fólie sa na podklad kladú voľne a kotvia sa bodovo alebo líniovo.
Fólie majú oproti asfaltovým pásom istú nevýhodu. V prípade ich poškodenia je lokalizácia konkrétnej trhliny veľmi náročná. Voda totiž prenikne cez fóliu v mieste trhliny, ale môže pod ňou voľne tiecť, čo výrazne sťažuje opravu. Fólie sú zároveň asi dvakrát tenšie ako asfaltové pásy a sú veľmi náchylné na mechanické poškodenie behom výstavby. Asfaltové pásy bývajú celoplošne natavované, čo znamená, že pod nimi voda nemôže pretekať a lokalizácia defektu je tak oveľa jednoduchšia. Asfaltové pásy sa plnoplošne natavujú, akákoľvek voda sa pod nimi nemôže voľne pohybovať. To dáva možnosť presnejšej lokalizácie prípadného poškodenia.
Kryštalická hydroizolácia
Základnou zložkou týchto materiálov je zmes špeciálneho portlandského cementu, jemne mletého kremičitého piesku a rozličných chemikálií. Po zmiešaní s vodou a aplikácii formou nástreku alebo náteru kryštály preniknú hlboko do štruktúry betónovej konštrukcie. Kryštalická formácia obmedzí veľkosť vzduchových pórov betónu tak, že molekuly vody nimi neprejdú. Pri realizácii je potrebná vlhkosť, preto sa aplikuje na čerstvý betón, v prípade suchého povrchu ho treba navlhčiť. Podklad pod nátery musí byť zdrsnený a očistený vodou. Tento typ hydroizolácie sa môže použiť na podzemné a nadzemné časti betónovej konštrukcie.
Hydroizolácia z vodotesného betónu (Biela vaňa)
Ide o špeciálny druh betónu, ktorý vďaka špeciálnym postupom zabezpečuje dostatočnú odolnosť proti účinkom tlakovej vody. Využíva sa pri betónových konštrukciách, ktoré sú dlhodobo vystavované vode a vodnému tlaku. V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. Limitná šírka trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a patričným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov. Aj pri základoch z vodonepriepustného betónu sa však odporúča suterén zaizolovať jednou vrstvou elastomérbitúmenových pásov alebo natrieť steny dvojzložkovou škárovacou hmotou.
Postup hydroizolácie základových pásov
Pri výstavbe základov je vhodné využívať terénne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov. V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky.
Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm. Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu.
Príprava podkladu
Pred začatím hydroizolácie základov vyčistite povrch, na ktorom budete pracovať. Pozametajte všetky nečistoty alebo uvoľnený betón, aby ste zabezpečili, že hydroizolačný materiál správne priľne k povrchu. Na odstránenie odolných škvŕn alebo nečistôt môžete použiť tlakový čistič. Pred tým, ako vôbec začnete pracovať, podkladový betón nesmie obsahovať vlhkosť a prach. Taktiež musí byť dostatočne vyzretý.
Aplikácia penetračného náteru
Keď je povrch čistý a suchý, môžete začať nanášať penetračný náter, ktorý zlepšuje priľnavosť a odolnosť nasledujúcej hydroizolačnej vrstvy. Pred použitím dôkladne premiešajte asfaltový penetračný náter, aby sa zabezpečila rovnomerná konzistencia. Naneste penetračný náter rovnomerne na povrch pomocou štetca, valčeka alebo striekacej pištole. Ak používate štetec alebo valček, nanášajte náter v tenkej vrstve a v jednom smere. Po nanesení nechajte penetračný náter úplne vyschnúť. Doba schnutia závisí od typu náteru, teploty a vlhkosti prostredia. Skontrolujte, či je povrch rovnomerne pokrytý a suchý. Ten zaručí pevnejšie a kvalitnejšie spojenie pásu s podkladom.
Aplikácia hydroizolačných pásov
V našom postupe aplikujeme ako druhú vrstvu hydroizolačného materiálu - hydroizolačné pásy. Tieto pásy sú vyrobené z bitumenových alebo podobných materiálov, ktoré sú aktivované teplom. Horák, ktorý produkuje plameň, sa používa na zahriatie a rozpustenie povrchu pásov, čím sa umožní ich pevné a vodeodolné spojenie s podkladom. Odrežeme požadovanú šírku asfaltovaného pásu. Asfaltový penetračný náter nanesieme na pripravený podklad po celom obvode základovej dosky. Keď penetračný náter zaschne, je načase plnoplošne nataviť asfaltový pás.
- Rozložte hydroizolačné pásy na zamýšľané miesto, aby ste sa uistili, že sú správne zarovnané a pokrývajú všetky potrebné oblasti.
- Zapnite horák a nastavte ho na vhodnú teplotu podľa pokynov výrobcu.
- Držte horák tak, aby plameň smeroval na spodnú stranu hydroizolačného pásu, pričom si dávajte pozor, aby ste plameň nepridržiavali na jednom mieste príliš dlho, aby nedošlo k poškodeniu materiálu. Dbajte na to aby bol pás dôkladne natavený po celej dĺžke a nielen v bodoch.
- Pomaly posúvajte horák pozdĺž pásu, zároveň tlakom valčeka alebo inej pomôcky pritláčajte zahriaty pás k povrchu. Tento proces zabezpečí, že rozpustený bitumen správne spojí pás s podkladom.
- Zabezpečte, aby všetky spoje a prekrytia boli riadne zahriate a stlačené, čo zaručí vodotesné a pevné spoje. Asfaltovaný pás postupne natavujeme celoplošne plynovým horákom s presahom min.
Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi. V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spopod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von. Odporúčaná styčná šírka je minimálne 100 mm.
Zabezpečenie detailov
Hydroizolačný systém má za úlohu chrániť základovú konštrukciu od zemnej vlhkosti. Preto treba venovať mimoriadnu pozornosť správnemu zabezpečeniu detailov, akými sú napríklad prestup výstužnej ocele vystupujúcej zo základovej dosky cez vodorovnú hydroizoláciu. Bez ohľadu na to, či hydroizolačnú vrstvu tvorí bentonitová rohož, modifikované asfaltové pásy, polymércementová alebo bitúmenová stierková izolácia, odporúčam nasledujúci postup. Po aplikácii vodorovnej hydroizolácie na plochu základovej dosky s dôrazom na čo najlepšie utesnenie v mieste prestupu presahujúcej oceľovej výstuže, odporúčam tento detail ešte utesniť bentonitovým tmelom, napríklad Mapeoproof Swell. Bentonitový tmel bude slúžiť ako poistka proti preniknutiu vody okolo výstuže do zvislej konštrukcie. Zvislú konštrukciu je následne možné zabetónovať.
Tepelná izolácia a drenáž
Zateplenie spodnej stavby sa dlho využívalo len ako ochrana proti mechanickému poškodeniu hydroizolácie. V súčasnosti sa však vo veľkej miere hodnotí aj jej úloha pri znižovaní tepelných únikov a znižovaní nákladov na energiu. Pri výkopových prácach na odhalenie základov je vhodné zvážiť dodatočnú tepelnú izoláciu. Hydroizolačný náter môže byť pokrytý tepelnou izoláciou. V zásade neexistujú žiadne kontraindikácie, z akého materiálu by mala byť takáto izolácia vyrobená. Je tu sloboda a neustále sa vyvíjajú nové tepelnoizolačné riešenia s cieľom hľadať najlepšie metódy izolácie základov.
Poslednou vrstvou je drenážna membrána. Je to profilovaná fólia, ktorá bola vytvorená na zvýšenie prietoku vody. Funguje skvele vo vertikálnom aj horizontálnom usporiadaní. Nopová fólia chráni izolačnú vrstvu pred vlhkosťou a škodcami. Zároveň zabezpečuje prúdenie vzduchu. V prípade, že by do izolácie prenikla určitá vlhkosť, vyparí sa v odvetrávacej škáre. Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné. V prípade, že sa k extrudovanému polystyrénu bude ešte prisypávať zemina, odporúča sa k samotnému polystyrénu pripevniť nopovú fóliu, ktorá zabraňuje styku polystyrénu s vlhkosťou a chráni ho aj pred škodcami.
Proti vytvoreniu krátkodobo vzdutej vody, napríklad pri silných zrážkach, treba vybudovať drenáž. Na tento účel sa používa drenáž pozostávajúca z perforovanej drenážnej rúry. Ukladá sa do svahu v smere, ktorým potrebujete odvádzať odtekajúcu vodu. Výkop sa vystelie geotextíliou, potom sa zasype vrstvou jemného piesku, vrstvou štrku a vrstvou sutiny. Na ňu položte drenážnu hadicu a potom ju zasypte vrstvou štrku a vrstvou štrku. Na ňu môžete položiť napríklad balvany alebo betónovú dlažbu so sklonom od chaty. Samotné drenážne potrubie sa neodporúča obaliť geotextíliou. Na oboch koncoch nad úrovňou terénu sa odporúča umiestniť perforované kryty proti hlodavcom a iným živočíchom.
Dodatočná hydroizolácia základov
Hydroizolácia základov alebo rôzne stavebné opatrenia, ktoré môžu posilniť alebo dočasne nahradiť jej účinnosť, nie je to isté ako opatrenia proti vlhkosti v stenách. Dodatočným odizolovaním základov môžete problému s vlhkosťou v dome predísť, alebo ho aspoň obmedziť. Ako na to? Riešenie tohto problému možno zveriť jednej z mnohých špecializovaných spoločností. Náklady sa však minimálne zdvojnásobia a špecialisti vám často neponúknu nič, čo by ste nezvládli sami.
Pri prevažnej väčšine sanačných opatrení súvisiacich s dodatočnou hydroizoláciou sa vopred odhalia základy. Je potrebné postupovať opatrne. Odborníci tvrdia, že tento typ sanačných a výkopových prác sa oplatí vykonávať postupne, každé tri alebo štyri metre. Napríklad pri odvodňovaní pomocou kombinácie drenážnej rúrky so zásypom, geotextílie a fólie z plastu to znamená, že sa vždy vykope len príslušný kus, položí sa fólia a drenáž, zasype sa a potom sa pokračuje ďalej.
Vytvorenie vodnej bariéry z plastovej fólie je jedným z opatrení na dodatočnú hydroizoláciu základov. Tá sa ukladá do výkopu cez výstupky (nopy) smerom k základom. Nopy vytvárajú ventilačnú medzeru medzi fóliou a podkladovým materiálom. Fólia sa zdvihne asi 20 cm nad úroveň terénu a jej horný okraj sa potom pripevní k murivu špeciálnou latou, aby sa zabránilo padaniu nečistôt do vzduchovej medzery medzi základom a pätkami.
Pri niektorých typoch stavieb sa môže stať, že dodatočne starostlivo zhotovená hydroizolácia síce chráni základy, ale spôsobuje odtok vody pod domom. Voda sa potom "dostane" pod základy, môže podmyť suterény a postupne ohroziť celú budovu, čo je opäť problematické najmä pri chatách na svahovitom teréne.
Vždy je lepšie izolovať základy alebo spodnú časť budovy proti vode z vonkajšej strany, odkiaľ je dom najčastejšie vystavený vlhkosti a vode. Ak to nie je možné - napríklad ak potrebujete dodatočne izolovať hlbokú pivnicu - môžete izolovať aj zvnútra. V tomto prípade je potrebné vytvoriť na stenách a podlahách súvislú a uzavretú vrstvu izolácie, zvyčajne z asfaltových pásov.
Dôležité aspekty a časté chyby
Odhliadnuc od skutočnosti, že máme rôzne spôsoby hydroizolácie, pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie sú presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií. Dôležitý je nielen kvalitný materiál, ale aj správny spôsob jeho aplikácie.
Ak sa chystáte izolovať základy domu a nemáte s týmto typom práce skúsenosti, môže sa vám poľahky stať, že ostanete zaskočený množstvom dostupných materiálov a technológií. Nie vždy platí staré známe “menej je viac”. Pri výbere materiálu, ktorý bude použitý na izoláciu základov, majitelia budúceho domčeka často šetria. Podcenenie kvality materiálu sa ale môže škaredo vypomstiť. Podmienky, ktoré vplývajú na hydroizoláciu, nekvalitný materiál nemusí vydržať. Následne dochádza k premoknutiu a na to nadväzujúcemu vlhnutiu základov. V prípade, že je poškodená len malá časť izolácie, nemusíme si to ani všimnúť.
Najčastejšou chybou je použitie tenkých asfaltových pásov, ktoré nie sú vhodné na takýto typ izolácie. V drvivej väčšine prípadov sa tieto pásy postupom času opotrebujú a skôr či neskôr ich budete musieť opraviť, vymeniť alebo nahradiť. Napriek tomu, že ste ušetrili na materiáloch, budete musieť zaplatiť mnohonásobne viac za opravu vlhkých základov. Pri výbere izolantu vám odporúčame dohliadnuť na to, aby mal garantovanú hrúbku a v ideálnom prípade spodnú stranu s hrebeňovým profilom.
Jedným z najčastejších dôvodov vlhnutia základov je ich nedostatočná izolácia. Ak ste si istý, že vaše základy budú čeliť iba zemnej vlhkosti, postačí vám jedna vrstva izolácie. Ak sa však do toho pridajú tlaková voda alebo voľne stekajúca gravitačná voda, jedna vrstva vám stačiť nebude. Ak by ste to neodhadli, ľahko sa vám môže stať, že budete zajtra vodu z pivnice vylievať vedrami.
Na hydroizoláciu môže mať vplyv aj pohyb stavby. To sa deje najmä v prípadoch, kedy po veľkom daždi alebo záplavách stúpne hladina spodnej vody, dôsledkom čoho je nadvihnutie celého systému izolácie. Po tom, čo sa živly ukľudnia, sa hydroizolácia začne vracať do svojej pôvodnej polohy a stavba si začne sadať. Izolácia, ktorá je správne nadimenzovaná a dynamická, by mala vydržať aj takúto formu nátlaku.
Pri izolácii zvislých múrov sú častokrát potrební dvaja až traja ľudia, aby bola odvedená práca kvalitná. Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. V opačnom prípade treba rátať s finančne náročnou a komplikovanou sanáciou.
Pre tých, ktorí majú dom podpivničený, prípadne, ak je časť domu osadená v teréne, je potrebné nataviť izolačné pásy na vonkajší obvod obvodovej nosnej steny. Častou chybou pracovného postupu býva izolácia natavená na obmurovke, pričom následne sa vymuruje nosné murivo.
Tieto takto pripravené základy zabezpečia ich dlhodobú životnosť a budete môcť s istotou povedať, že máte vždy pevnú pôdu pod nohami.