Vykurovacie obdobie a s ním spojené vyúčtovanie nákladov na teplo v bytových domoch sa od minulého roka riadi novou vyhláškou, ktorá má za cieľ riešiť problém rozdielov v platbách. Cieľom legislatívy je spravodlivejšie rozpočítavanie nákladov na teplo, ktoré má byť výhodnejšie pre domácnosti s vyššou spotrebou. Dušan Slobodník, predseda slovenskej Asociácie rozpočítavateľov tepla, uvádza, že „vo väčšine prípadov je nová legislatíva výrazne spravodlivejšia.“
Predchádzajúce roky boli poznačené sporami medzi majiteľmi bytov o tom, kto na koho dopláca alebo kto kradne susedovi teplo. Mnohé nedostatky v starých pravidlách neboli vlastníkom bytov známe. Bežne sa vyskytovali situácie, kedy vlastník zaplatil za vykurovanie svojho bytu 132 eur za rok, zatiaľ čo iný v tom istom dome, v rovnako veľkom byte, zaplatil až 1 262 eur. Tieto údaje pochádzajú z reálneho bytového domu, kde bola základná zložka pre rozpočítavanie tepla podľa plochy nesprávne nastavená na 30 percent.
Zameranie na spravodlivejšie rozpočítavanie
Hlavným cieľom novej vyhlášky je dosiahnuť spravodlivejšie rozpočítavanie nákladov na teplo. Tí vlastníci, ktorí doteraz platili neúmerne málo na úkor iných, už nebudú v takejto výhodnej pozícii. Zmeny sa ich dotknú minimálne alebo vôbec, keďže sa po novom budú podieľať na vykurovaní prostredníctvom základnej zložky. Táto základná zložka sa uplatňuje aj pri nadstavbách alebo bytoch v podkroví, pričom na ich podlahovú plochu sa uplatní koeficient 0,2.
S novými pravidlami prišli aj nové zálohové platby. Jednou z kľúčových zmien je povinnosť, aby pomer základnej zložky podľa plochy bol najmenej 30 percent. Legislatíva tiež stanovuje, že o výške základnej zložky rozhoduje nadpolovičná väčšina prítomných na domovej schôdzi.
Alternatívne meracie systémy a ich vplyv
Na trhu existujú aj alternatívne meracie systémy, ktoré rozdeľujú náklady na teplo podľa iných princípov ako platné normy. V ich prípade nedochádza automaticky k nereálnym rozdielom medzi platbami, aj keď je základná zložka nastavená na 30 percent. Toto môže byť pre niektorých odborníkov zložité na pochopenie, čo vedie k rozhodnutiam založeným skôr na pocitoch ako na znalostiach.
Častým argumentom je, že 60- alebo 70-percentná základná zložka je príliš vysoká, alebo že 100-percentné rozpočítavanie podľa spotreby meračov je spravodlivé. Táto úvaha by bola platná, ak by merače alebo pomerové rozdeľovače dokázali zmerať všetko teplo dodané z centrálneho zdroja do bytu. Avšak, merače tepla a pomerové rozdeľovače nedokážu merať všetko dodané teplo.
Prestup tepla medzi bytmi a z rozvodov
Bytový dom ako celok tvorí tepelnú obálku, ale byty v rámci neho nie sú navzájom tepelne izolované. Prestupy tepla medzi bytmi sú významné a nie sú merané. Rovnako tak nie je merané teplo z rozvodov v dome. Väčšina tepla dodaného do bytu alebo odovzdaného iným bytom nie je zaznamenaná.
Z týchto dôvodov nie je možné stanoviť jednu univerzálnu a spravodlivú základnú zložku pre všetky objekty. Štatisticky bola preto vyhláškou stanovená základná zložka na 60 percent, s možnosťou jej zmeny vlastníkmi bytov, avšak s minimálnou hodnotou 30 percent.
Korekčný mechanizmus a jeho aplikácia
Správcovia bytových domov kritizujú zavedenie korekčného mechanizmu, ktorý má riešiť veľké rozdiely medzi faktúrami. Tento mechanizmus stanovuje, že rozdiel nákladov medzi bytmi nesmie prekročiť 2,5-násobok. Hodnota 2,5 (čo predstavuje 250 percent) bola zvolená ako hraničná fyzikálne odôvodniteľná hodnota podielu v nákladoch na štvorcový meter bytu s najvyšším a najnižším nákladom v rámci toho istého bytového domu.
Tento kontrolný mechanizmus sa bude uplatňovať vo všetkých domoch bez ohľadu na zvolenú základnú zložku. Správcovské spoločnosti, ktoré používajú na rozpočítavanie nákladov špecializované programy, dokážu tento proces efektívne zvládnuť. Tí, ktorí stále pracujú v Exceli, s najväčšou pravdepodobnosťou nerobia rozpočítavanie správne.
Vplyv na úsporu tepla a odpojenie od centrálneho kúrenia
Niektorí čitatelia vyjadrujú obavy, že zmena rozpočítavania nákladov môže odradiť vlastníkov od šetrenia teplom. Prax však ukázala, že pomer základnej a spotrebnej zložky nemá priamy vplyv na mieru úspory. Kľúčový je fakt, že teplo sa meria a na základe toho rozpočítava, čo ovplyvňuje správanie ľudí k spotrebe.
Zmeny sa dotknú aj majiteľov bytov, ktorí sa v minulosti odpojili od centrálneho kúrenia a nainštalovali si vlastný plynový kotol. Aj keď investovali do nového kotla, nebudú môcť profitovať z odpojenia, keďže budú platiť základnú zložku za plochu. Existuje však možnosť znovupripojenia, ktoré môže byť pre tieto byty výhodnejšie.
Odpojenie a jeho dôsledky
Bytový dom je z hľadiska tepelnej ochrany jeden celok. Ak dôjde k individuálnemu odpojeniu od centrálneho zdroja tepla, neznamená to, že byt prestane odoberať teplo z tohto zdroja. Prestupy tepla medzi bytmi a z rozvodov stále existujú. Podľa názoru odborníkov, individuálne odpájanie bytov od centrálneho zdroja tepla nemalo byť v minulosti umožnené. Ideálne je, ak sú pripojení všetci, alebo sa odpoja všetci.
Vlastníci bytov s vlastným kúrením, ktorí budú platiť základnú zložku podľa rozlohy, zaznamenajú zvýšenie nákladov. Zároveň sa však znížia náklady na kúrenie v bytoch s centrálnym kúrením. Vyhláška však neberie do úvahy, že aj byty s vlastným kúrením vykurujú susedné byty.
Štatisticky sa zmena rozpočítavania nákladov dotkne približne 25 až 35 percent majiteľov bytov. Korekcia základnej zložky sa prejaví vo zhruba 60 percentách bytových domov, pričom výraznejšie zasiahne asi 25 percent z nich. Približne polovica z týchto vlastníkov zaplatí viac, druhá polovica menej.
Elektrická energia a náklady na elektrinu s využitím kWh
Rozpočítavanie nákladov na teplú vodu
Zmenili sa aj pravidlá pre rozpočítavanie nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Základná zložka pri ohreve teplej vody by mala zahŕňať náklady nesúvisiace so spotrebou. Teplá voda v rozvodoch neustále chladne a na zabezpečenie jej dostupnosti je potrebné neustále ju dohrievať, čo generuje náklady aj v prípade, že sa neodoberie ani kvapka.
Nová vyhláška hovorí, že základná zložka tvoria cirkulačné a pohotovostné straty. Ak by sa vypočítala základná zložka napríklad na 48 percent, do rozpočítavania nákladov teplej vody sa použije len 20 percent. Táto hodnota 20 percent je považovaná za "bulharskú konštantu" bez reálneho opodstatnenia.
Cirkulačné a pohotovostné straty
Analýzy ukazujú, že náklady na cirkulačné a pohotovostné straty najčastejšie predstavujú 40-55 percent celkových nákladov na ohrev teplej vody, pričom len zriedka klesajú pod 20 percent a často dosahujú aj 60-70 percent.
Čím sú tieto straty vyššie (dlhšie, horšie izolované potrubia, menší odber), tým je dodávka teplej vody menej ekonomicky efektívna.
Budúce zmeny a doplnenia
Ministerstvo hospodárstva už pripravuje zmeny v novej vyhláške, ktoré by mali zahŕňať aj rozpočítavanie dodávky chladu na chladenie, keďže sa čoraz častejšie stavajú bytové domy s centrálnou dodávkou chladu.
