O podujatí Dizajn naživo
Po letnej pauze sa uskutočnilo druhé pokračovanie obľúbeného konceptu Dizajn naživo. Podujatie sa konalo v stredu 25. októbra vo Výmenníku Važecká. Tento koncept bol pilotne testovaný vo Výmenníku Važecká ešte pred letnými prázdninami.
Hlavnou myšlienkou Dizajnu naživo je dať študentom grafického dizajnu za úlohu vytvoriť na danú tému konkrétny produkt. Títo študenti sa buď venujú kresleniu 2D grafických objektov, alebo ich virtuálne modelujú v 3D programoch, čím sa ich práca stáva takmer hmatateľnou.
Súboj kreativity: Grafický dizajn a gastro
Podujatie neobišlo bez napätia a súťažného ducha. O hudbu sa postarali dvaja talentovaní študenti: Patrik Takács a Oliver Kučera zo Súkromnej strednej odbornej školy Postupimská 37 v Košiciach. V programe Z-Brush dostali za úlohu vytvoriť dielo na tému „Posledný superhrdina a jeho temné ja“. Po náročnom modelovaní a dolaďovaní detailov sa návštevníci svojím hlasovaním rozhodli udeliť cenu Gróf grafik Oliverovi Kučerovi.
Okrem vizuálneho umenia sa súťažilo aj v oblasti gastronómie. Na poschodie nižšie vo Výmenníku prebiehal „palacinkový“ súboj. Účastníci sa zhodli, že príprava palacinky nie je jednoduchá, no zároveň ponúka široké možnosti na rôzne úpravy - od sladkých po slané varianty. Gastro súboj nakoniec vyhrala Sabína Gašparíková, tesne pred Marekom Leškom, o jediný hlas. Tesný výsledok bol spôsobený nadšením degustátorov, ktorí mali problém rozhodnúť sa pre jedného víťaza. Palacinky ponúkali rozmanité chute, vrátane jahodových, čučoriedkových či dokonca reďkovkových.
Ďalšie kolo Dizajnu naživo je naplánované o dva mesiace, v stredu 13. decembra.
Architektonický skvost: Výmenník Važecká
Výmenník Važecká, nachádzajúci sa na sídlisku Nad jazerom na periférii Košíc, je atypickou stavbou, ktorá na svojej prednej fasáde disponuje lezeckou stenou. Pôvodne slúžil ako výmenníková stanica tepla, no bol premenený na moderné kultúrne, verejné a športové centrum. Toto centrum poskytuje priestor pre ľudí všetkých vekových kategórií na rozvoj ich športových a umeleckých zručností. Ide o úspešnú transformáciu nevyužívanej stavby na viacúčelové centrum.
Hlavným cieľom architektov pri návrhu bolo vytvoriť objekt, ktorý by bol nielen budovou, ale aj lezeckou stenou. Tento zámer sa im podarilo úspešne zrealizovať. Pôvodný výmenník tepla ustúpil expresívnej fasáde, ktorá pripomína vesmírny úkaz alebo skalnaté bralo. Transformácia funkcie budovy bola sprevádzaná aj transformáciou formy - z čistého hranola sa stala dynamická lezecká stena.
V odvážnej a expresívnej forme architektonického diela, s fasádou zvrásnenou v rytme kosouhlých plôch, je možné vidieť vzdialenú podobnosť s morfológiou kubistickej architektúry zo začiatku 20. storočia. Objekt je tvorený viacerými pravidelne sa opakujúcimi stavebnými modulmi. Interiér budovy je vkusne doplnený použitím výraznej zelenej farby. Vnútorný program centra dokáže expandovať do exteriéru, čo demonštruje najmä sfunkčnená fasáda.
Kvalita architektúry Výmenníka Važecká bola ocenená nielen verejnosťou, ale aj odborníkmi doma i v zahraničí. Objekt bol nominovaný na dve prestížne ocenenia: cenu Dušana Jurkoviča na Slovensku a cenu Mies van der Rohe v zahraničí. Autormi projektu sú Dušan Burák a Michal Burák z Architektonického štúdia Atrium s.r.o.
Interakcia s architektúrou
Pri prechádzke po sídlisku Nad jazerom návštevníci narazia na neobyčajnú budovu, ktorej fasáda slúži ako lezecká stena. Táto interakcia medzi obyvateľmi a ich kultúrnym centrom je jedinečná a maximalizuje zapojenie komunity.
Pôvodná výmenníková stanica tepla bola v rámci EHMK 2013 transformovaná na kultúrno-komunitné centrum. Cieľom je prispieť ku komunitnému rozvoju, iniciovať občiansku participáciu a sprostredkovať aktuálne kultúrne, vzdelávacie a umelecké aktivity širokej verejnosti.
Forma budovy, ktorá sleduje funkciu lezeckej steny, je výsledkom transformácie čistého hranola na dynamickú štruktúru. Odobratím trojuholníkových foriem vznikli okenné otvory, zatiaľ čo pridaním podobných foriem na vonkajší obal budovy vznikla predsadená fasáda. Na vrchole budovy sa nachádza átrium so štyrmi stromami, ktoré tvorí izolovaný priestor od okolia.
Inšpirácia kubizmom a moderné technológie
Expresívna forma fasády, zvrásnená v rytme kosouhlých plôch, evokuje vzdialenú podobnosť s kubistickou architektúrou. Architekti však aplikovali túto syntax v modernej konštrukčno-technologickej podobe, čím vytvorili originálne dielo.
Tvar objektu môže pripomínať skalu alebo japonské origami, pričom je tvorený viacerými pravidelne sa opakujúcimi stavebnými modulmi. Michal Burák pripúšťa, že „mimozemský“ vzhľad môže byť vnímaný kontroverzne, no zároveň poukazuje na podobnosť s logom EHMK a symboliku s leitmotívom Planéta Košice 2013.
Funkčné a vnútorné priestory
Dispozičný rozvrh budovy je rozdelený na piatich vzájomne prepojených úrovniach, čo umožňuje rôznorodé funkčné využitie. Interiér zahŕňa multifunkčnú sálu s premietacím plátnom, kreatívne dielne na sklenenom medzipodlaží, animačné priestory a priestory na uloženie lezeckého vybavenia.
Vďaka priznanej oceľovej konštrukcii a sklenenej podlahe pôsobí interiér vzdušne a otvorene. Použitie výraznej zelenej farby dodáva interiéru vkusný charakter. Za zelenou stenou sa nachádza atomizovaná výmenníková stanica. Na streche s otvoreným átriom je možné relaxovať alebo organizovať večerné premietania.
Budúcnosť a vnímanie architektúry
Budova komunitného centra je navrhnutá tak, aby jej vnútorný program mohol expandovať do exteriéru, čo demonštruje sfunkčnená fasáda. Správne navrhnutý objekt nielenže vytvára krásne vnútorné priestory, ale svojím osadením v priestore dokáže pozitívne pretvárať okolitý priestor.
Niekedy nevyužívané tmavé zákutie výmenníkovej stanice tepla sa dnes teší veľkej obľube. V dobrom počasí je možné tu stretnúť množstvo mladých, športuchtivých ľudí. Príťažlivosť budovy potvrdzuje aj fakt, že jej fasáde sa venovali viaceré dizajnérsko-architektonické workshopy, ktoré priniesli nové možnosti vnímania tejto architektúry.
Pri návrhu budovy sa otvorila aj otázka, čo ľudia od architektúry očakávajú a ako ju používajú. Často sa funkcia architektúry obmedzuje len na úkryt, no architektúra ponúka omnoho viac možností intervencie. Fasáda budovy nemusí mať len kryciu a pohľadovú funkciu. Architekti zo štúdia Átrium to pochopili a ich návrh výborne demonštruje, ako môže architektúra ponúknuť obyvateľom možnosť dotknúť sa jej, liezť po nej a ochutnať ju.
Štúdie ukazujú, že človek si buduje vzťah k priestoru cez jeho používanie. Čím viac možností má budovu používať, tým skôr si k nej vytvorí kladný vzťah. Budúcnosť výmenníkov závisí od obyvateľov sídliska, pričom architekti prispeli k ich atraktivite nielen formou, ale aj pridanou funkciou na fasáde. Liezť po budove je možné na vlastné riziko.