Devínsky hrad nie je len dominantou nad sútokom riek Dunaj a Morava, ale predovšetkým nositeľom kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy. Hrad sa stal pre generáciu štúrovcov symbolom národnozjednocovacieho hnutia, slovenskej štátnosti a slovanskej spolupatričnosti.
Symbol národného obrodenia a odkaz štúrovcov
Devätnáste storočie, charakteristické romantizmom, prinieslo na územie Slovenska vlnu národného obrodenia. Mladá generácia slovenskej inteligencie združená okolo Ľudovíta Štúra verila, že spojenie s historickým dedičstvom je kľúčom k pozdvihnutiu národnej identity. Pozornosť mládeže sa prirodzene sústredila na starobylé zrúcaniny Devína.
Ľudovít Štúr, presvedčený, že „história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka,“ inicioval vychádzku na „hroby dávnej slávy“. V nedeľu 24. apríla 1836, na sviatok svätého Juraja, sa skupina dvanástich študentov stretla pod hradom. Po príchode na Devín Štúr predniesol prejav venovaný veľkomoravskej minulosti. Účastníci si v rámci posilnenia národného cítenia zvolili slovanské mená (napr. Ľudovít prijal meno Velislav, Jozef Miloslav Hurban sa stal Miloslavom).
Archeologický výskum a hľadanie Dowiny
Význam lokality podnietil aj prvotné archeologické bádanie, ktorého cieľom bolo hľadanie Dowiny - hradu kniežaťa Rastislava. Prvými bádateľmi boli Josef Zavadil a Inocent Ladislav Červinka. Hoci ich rozsiahly výskum prerušila prvá svetová vojna, už v septembri 1913 Červinka charakterizoval prvé nálezy ako senzačné: „Mé dávné domněnky a sny se splnili. Hned první skušební kopání na Děvíně ukazují nade všechno zřejmě, že tu máme opravdu co činiti s ohromným hrazeným městem z doby Říše velkomoravské.“
Stavebný vývoj a úskalia modernej sanácie
Stavebné postupy na Devíne prešli dlhým vývojom. V stredoveku bol dovoz materiálov nákladný, preto sa využíval najmä kameň z blízkeho okolia a vápno. Stavbári museli s dostupnými zdrojmi nakladať mimoriadne efektívne.
Problémy cementovej sanácie z 20. storočia
V 80. až 90. rokoch 20. storočia sa pri obnove Devína, rovnako ako na hradoch Branč, Strečno či Spišskom hrade, použili tony cementu. Tento postup umožňoval rýchle dobudovanie múrov: do cementovej zmesi sa jednoducho nahádzali veľké kamene na vyplnenie objemu.
Súčasná náprava škôd, ktorá vyvrcholila rozsiahlou sanáciou v roku 2022, reaguje na zásadný technologický problém:
- Koeficient tepelnej rozťažnosti: Cement má koeficient rozťažnosti dvakrát väčší ako kameň.
- Klimatický vplyv: Prudké striedanie teplôt, mrazy a extrémne horúčavy spôsobujú v cementových spojoch trhliny.
- Degradácia muriva: Do trhlín zateká voda, ktorá mrazom zväčšuje svoj objem a postupne vytláča kamene z múrov.
Dnešná obnova sa zameriava na nápravu týchto historických chýb. Viditeľným znakom tejto snahy je farebná odlišnosť muriva: spodná časť je svetlejšia, zatiaľ čo vrchná sanovaná časť je tmavšia, čo odráža moderné metódy šetrnejšej obnovy pamiatok.
tags: #divilekova #vykurovanie #na #hrade #devin