Úvod
Chladenie voľnej zveri je kritickým aspektom správy a ochrany prírody. Efektívne metódy chladenia nielenže zlepšujú kvalitu života zvierat, ale tiež zabezpečujú udržateľnosť ekosystémov. V tomto článku sa podrobne pozrieme na rôzne metódy chladenia, ich výhody a nevýhody a odporúčania pre efektívnu implementáciu. Budeme sa tiež venovať správnemu postupu pri chladení ulovenej zveri, aby sa zachovala jej kvalita.
Starostlivosť o zver v prirodzenom prostredí
Zákon o poľovníctve stanovuje užívateľom revírov povinnosť zabezpečiť celoročnú starostlivosť o zver a jej ochranu. Starostlivosťou sa rozumie predovšetkým odborný zásah do populácií jednotlivých druhov na dosiahnutie jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry a pomeru pohlaví. Ochranou sa rozumie komplexná ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, či už prírodnými alebo civilizačnými. A keďže poľovnícke plánovanie sa odvíja aj od prírastkov, podstatnou súčasťou ochrany zveri je ochrana mláďat.V centre záujmu poľovníkov sú predovšetkým mláďatá „úžitkovej“ raticovej zveri a tiež zveri malej, najmä zajaca a bažanta. Myslieť na to treba zvlášť v jarnom období.
Harmonogram prírody a rodenie mláďat
Diviačia zver vrhá mladé za normálnych okolností koncom februára a začiatkom marca, ale pri narušení vekovej a pohlavnej štruktúry čried nie sú výnimkou ani júnové vrhy. Občas dokonca vídať pásikavé prasiatka aj v neskorej jeseni. Po diviačiciach spravidla kladú mláďatá muflónice. Po dvadsiatich dvoch týždňoch gravidity prichádza koncom marca alebo začiatkom apríla na svet jedno, v lepšom prípade dve mláďatá, ktoré sú asi pol roka závislé od príjmu materského mlieka. Ihneď po narodení sa však pohybujú a dokážu nasledovať matku. Ak muflónica stratí z nejakého dôvodu jahňa, je schopná ísť opäť do ruje, ale jej potomok narodený v jeseni má nízke šance prežiť nástrahy zimy.Najviac mláďat raticovej zveri sa rodí v máji až v júni. Jelenice kladú spravidla jedno jelenča po 240 dňoch gravidity. To už po niekoľkých dňoch nasleduje matku, ktorá ho intenzívne dojčí najmenej päť mesiacov. Danielica po približne tridsiatich dvoch týždňoch gravidity má takisto jedno mláďa, dve sú veľkou zriedkavosťou. Pri danielej zveri sa asi tretina kladenia odohráva v máji, zvyšok v júni. Do hodiny po narodení už danielča pije mlieko a po dvoch hodinách sa pokúša o prvé kroky. Danielica z obozretnosti pred predátormi nedojčí mláďa v mieste jeho záľahu, ale mláďa vždy z ležoviska prichádza k matke a po nasýtení ho danielica znovu odkladá. No je nablízku. Po prvom mesiaci sa danielča dokáže pásť, od materského mlieka je však závislé najmenej tri mesiace. V tomto období kladú mláďatá aj kamzíky. Kamzica po 180 dňoch gravidity privádza na svet jedno a niekedy aj dve kamzíčatá. Tie cicajú až pol roka. Srnčia zver privádza na svet jedno až tri, výnimočne aj štyri mláďatá po štyridsiatich týždňoch gravidity. Srnčia matka na rozdiel od danielej nečaká, že mladé si prijdú po mlieko k nej, ale chodí za nimi do úkrytov. Kvôli predátorom ich zvykne odkladať zvlášť, každé na iné miesto, a preto sa ich náhodnému pozorovateľovi môžu vidieť opustené.
Malá zver
Našou najrozšírenejšou pernatou zverou je bažant poľovný. Už začiatkom marca kohúty obsadzujú tokaniská a odháňajú z nich sokov. Oplodnené sliepky znášajú do vystlaných jamiek na zemi 10 až 15 vajec, na ktorých sedia približne 24 až 25 dní. Už niekoľko hodín po vyliahnutí kurčatá opúšťajú aj s bažanticou hniezdo a hľadajú zdroje potravy. Napriek tomu, že sliepka si potomstvo urputne bráni, pri množstve nepriateľov tejto zveri a legislatíve, ktorá zakazuje v tomto období tlmiť pernaté predátory, nemajú vo voľnej prírode veľkú nádej na prežitie. V poľovníckej sezóne sa preto lovia bažanty prevažne z polodivokých a voliérových chovov. Podobne sme na tom aj s našou kedysi produkčne najvýznamnejšou zajačou zverou. Hoci zajačica počas troch či štyroch vrhov do roka privedie na svet spolu približne desať mláďat, do loveckej sezóny prežije iba málo z nich.
Riziká ohrozujúce zver
Silnie tlak civilizácie na životné prostredie zveri. Zintenzívňuje sa doprava. Keď uhynie srna pri kolízii s autom, jej srnčatá určite neprežijú. Zver a najmä tú novonarodenú ohrozuje oplocovanie pozemkov, poľnohospodárska mechanizácia, aplikácia priemyselných hnojív a chemická ochrana plodín, ale napríklad aj jarné povodne. Priam pohromou sú pre ne túlavé psy, mačky, krkavcovité vtáky, líšky a malé šelmy. V oblastiach s veľkými šelmami je takisto citeľný pokles prírastkov. Rysy sa špecializujú na srnčiu zver, vlky sa v poslednom období okrem jelenej zveri zamerali aj na mladé diviaky.
Mláďatá raticovej, ale aj malej zveri ohrozuje rastúca populácia diviačej zveri. Evidentné je to najmä vo zverniciach, kde sa niektorí chovatelia rozhodli držať túto zver spolu s ostatnou, pretože si potravne nekonkurujú. Podľa Jozefa Pešku, lesníka a odborného poľovného hospodára, danielčatá a muflónčatá sú vo zverniciach decimované najmä diviakmi. Diviak je všežravec a nepohrdne srnčaťom alebo iným mláďaťom. Najskôr pozorovali rapídny ústup srnčej zveri, ktorú vytláčala diviačia a muflonia zver. Neskôr sa minimalizoval prírastok danielej a muflónej zveri, ktorá je vo zvernici dominantná. Až 60 percent mláďat zožrali diviaky. Všimol si, že danielice začali klásť mláďatá do tesnej blízkosti elektrických ohradníkov, lebo tam boli lepšie chránené. Na kladenie mláďat využívali aj lesné prostredie a v tom období vôbec nechodili do polí. Počas pastvy samíc sa o danielčatá starali ročné „šmolky“ v takzvaných škôlkach. Trvalo niekoľko rokov, kým chovatelia pochopili, že pri intenzívnom chove raticovej zveri vo zvernici treba diviačiu zver izolovať a preto jej chov presunuli do samostatnej zverničky.
Starostlivosť o zver na poli
„Keď sa chceš starať o mláďatá, musíš sa predovšetkým postarať o matku“, zdôrazňuje poľovný hospodár Martin Wolf. Pôsobí dlhé roky v poľnom revíri, kde sa dennodenne pohybuje aj ako technický pracovník poľnohospodárskeho podniku zameraného hlavne na rastlinnú výrobu. Pripomína, že keď samica, a je jedno či srna alebo zajac, nemá dostatok vody a pokojnú pašu, prejaví sa to negatívne na mlieku. Preto podľa M. Wolfa často padajú júlové vrhy zajacov. V ich poľovnom revíri už v marci organizovali plnenie napájačiek a začiatkom apríla prebiehalo už druhé napájanie. Keď je málo vlahy, vodu okamžite zveri doplnia. Chystajú sa dokonca postaviť umelý zdroj vody. Hospodár potvrdzuje, že aj u nich spôsobuje škody na zveri diviak. Keď počas sezóny ulovili na 200-hektárovej parcele až desať diviakov, potom v zimnom období na tej istej parcele ulovili na spoločnej poľovačke ledva 25 zajacov. Kým nebolo diviakov, zajacov bývalo aj dvakrát toľko. Jarné práce tohto roku meškali. V marci veľa nepršalo a stroje, ktoré pripravovali pôdu na osev jačmeňa, už zajacom neublížili. Boli väčšie, skúsenejšie a schopné včas utiecť pred nebezpečenstvom. Neskôr môže aj trochu zapršať, zajačikom to už tak neprekáža.
Prežitie zimy
V poľnohospodárskom podniku, kde Martin pracuje, nepestujú krmoviny, a teda ani ďatelinu. Inak býva práve „zelená žatva“ veľkou hrozbou pre srnčiu mlaď. Nájdené mláďatá, ktoré nemajú vypestovaný únikový reflex, treba pred kosbou z kultúr vždy vyniesť, vyhnať alebo vytlačiť. Neradno sa ich však dotýkať holými rukami. Podľa M. Wolfa treba použiť trs trávy alebo vegetácie. Pri zajacoch je dôležité, aby prežili zimu v dobrej kondícii. Tak sú hneď schopné ďalšej reprodukcie. Uplynulá zima zver dobre preverila. Poľovníci v spoločnosti, kde pôsobí Martin, zajacom pomáhali prežiť tak, že im neustále predkladali čerstvú repu. V októbri a novembri kŕmnu a neskôr v zime cukrovú, pretože tá má schopnosť odolávať aj 10-stupňovým mrazom.
Vplyv psov a mačiek na zver
Aj ľudia svojím správaním neraz škodia zveri, keď na jar prehľadávajú remízky, vodia sem psy, často voľne pustené, ktoré potom preháňajú zver. Martin pri pochôdzkach stretáva na poliach síce menej túlavých psov, ale tým viac mačiek. Tie podľa neho vedia riadne zdecimovať hlavne kurčatá pernatej zveri. V ich revíri sú nežiadúce aj preto, že sa tu nachádza vzácny drop fúzatý. Okrem ochrany mláďat by poľovníci mali v tomto období venovať pozornosť aj hygiene a sanácii kŕmnych zariadení, aby sa mladé jedince nedostali k zabudnutému plesnivejúcemu krmivu. A na hraniciach revírov, najmä poľa s lesom, by sa namiesto množstva posedov, čo nie je dobrá vizitka susediacich združení, malo objavovať viac spoločných kŕmnych zariadení.
Chladenie ulovenej zveri
Správne skladovanie a chladenie ulovenej zveri je kľúčové pre zabezpečenie vysokej kvality mäsa. Dôležité je dbať na správnu teplotu a hygienu.
Dôležitá je správna teplota
„Červené mäso“ vrátane zveriny, má byť zavesené 3 - 7 dní pri chladiarenskej teplote, aby dosiahlo požadovanú jemnosť a plnú chuť. Ak je takto skladované mäso následne zodpovedajúcim spôsobom zmrazené, uchováva si svoju kvalitu niekoľko mesiacov. Po zmrazení nedochádza k ďalšiemu zreniu mäsa, len tuk začína pozvoľna oxidovať. Mäso čiernej zveri s vyšším obsahom tuku možno práve z týchto dôvodov skladovať zmrazené dlhšie ako 6 mesiacov.
Zaparenie verzus chladový šok
Vysoké vonkajšie teploty a nedostatočná možnosť chladenia môžu u zveriny viesť k nadmernej činnosti enzýmov a v dôsledku toho dochádza k následným zmenám v kvalite zveriny. Toto tzv.
zaparenie sa prejavuje medenou červenou farbou mäsa, zverina má nepríjemný sladký zápach, je mäkká a ochabnutá.Príliš rýchle chladenie zveriny môže mať taktiež negatívne dôsledky. Táto skutočnosť, označovaná ako
chladový šok, je v praxi však menej známa. Chemické reakcie sú závislé na teplote - to znamená, že pri nízkych teplotách prebiehajú pomalšie než pri vysokých. Pokiaľ je zabránené prvej fáze zrenia mäsa v dôsledku veľmi rýchleho schladenia svaloviny na teploty pod 10 ºC, dochádza k výraznej kontrakcii svalov, k poškodeniu svalových buniek a v dôsledku týchto procesov sa zvyšuje tuhosť mäsa, ktorá je však pri ďalšom skladovaní nezvratná.
Správny postup po ulovení zveri
V teplom období je potrebné ulovenú zver čo najskôr dopraviť do chladiarenského zariadenia a chladiaci proces nemožno už prerušiť. Nebezpečenstvo, že dôjde u zveriny v dôsledku rýchleho schladenia ku chladovému šoku, je v praktických podmienkach zanedbateľné. Chladiarenská kapacita bežných malých chladiarní nie je taká veľká, aby dokázala prekonať zostatkovú teplotu zveriny tak rýchlo, aby došlo ku chladovému šoku. Napríklad k poklesu teploty pod 7 ºC v strede stehna u silnejších kusov dochádza v chladiarenských podmienkach za viac ako 24 hodín.Celkom iná je však situácia v zime. Ak je zverina vyvrhnutá vo voľnej prírode pri nízkych teplotách, dochádza k poklesu vnútornej teploty veľmi rýchlo. Postihnuté sú predovšetkým tenké časti tela, ako je oblasť rebier a brušná stena. Aj obnažené povrchy svaloviny môžu byť mrazom veľmi rýchlo poškodené. Pokiaľ uvoľnená zver zostáva za týchto podmienok cez noc vonku, môže v dôsledku namrznutia výrazne stratiť na kvalite. Zverina by mala byť aj v zime najlepšie umiestnená do chladnej miestnosti, aby v optimálnych podmienkach najprv chladla niekoľko hodín pri teplote 12 - 14 ºC. V žiadnom prípade nemožno na uskladnenie zveriny použiť miestnosť, v ktorej sú teploty hlboko pod 0 ºC.
Zrenie mäsa a boj s mikroorganizmami
Čerstvé mäso má takmer nevýraznú chuť. V dôsledku neutrálneho pH má čerstvé mäso vysokú schopnosť viazať vodu, takže je najprv vyložené suché. S klesajúcou hodnotou pH strácajú bielkoviny schopnosť viazať vodu, na povrch vystupuje voľná voda - zvyšuje sa vlhkosť mäsa. Špecifická chuť a jemnosť zveriny vzniká až v procese zrenia mäsa.Svalovina zdravých zvierat je normálne bez mikroorganizmov. Prípadné prenikajúce mikroorganizmy sú imunitným systémom tela odhalené a zlikvidované. S príchodom smrti je funkcia týchto mechanizmov ukončená a už počas nasledujúcej hodiny dochádza k presunu mikroorganizmov z čriev do okolitých tkanív. Pritom sa dostávajú pozdĺž krvných ciev, nervových dráh či väzivových tkanív až hlboko do svaloviny, kde tvoria enzýmy, štiepiace bielkoviny a vytvárajú tak zásadité produkty štiepenia, ktoré zvyšujú hodnotu pH a pôsobia proti požadovanému okysleniu mäsa. Zvyšujúca sa činnosť mikroorganizmov vedie nakoniec k rozkladu a znehodnoteniu mäsa.Aby nedošlo k masívnemu osídleniu mäsa zveriny mikroorganizmami, je potrebné dodržiavať nasledovné opatrenia:
- Orgány, ktoré obsahujú extrémne vysoký počet mikroorganizmov, ako je tráviaci a dýchací systém, je nutné z tela čo najskôr odstrániť. Toto je potrebné vykonať bezodkladne po dohľadaní.
- Viditeľné znečistenie povrchu telových dutín je potrebné dôkladne očistiť pomocou tečúcej vody, silne znečistené tkanivo odrezať nožom.
- Bezodkladne umiestniť ulovený kus do chladiarne.
Na rozdiel od zabíjania domácich zvierat:
- Sa koža ihneď nesťahuje.
- V dôsledku vniknutia strely sú do tela zanesené mikroorganizmy, predovšetkým pri zásahu na mäkko dochádza k uvoľneniu obsahu čreva do brušnej dutiny.
- Pri prvotnom ošetrovaní zveriny je len výnimočne možné zabezpečiť umývanie rúk a nástrojov.
- Vyvrhovanie sa väčšinou vykonáva v prírode, najbližšia možnosť uloženia do chladiarne je často predovšetkým v horských podmienkach značne vzdialená.
Preto je premyslené, odborné a zodpovedné prvotné ošetrenie nevyhnutné pre získanie hygienicky neškodnej, kvalitnej zveriny vrátane zachovania jej vysokej výživnej hodnoty.Vysoko cenná, chutná zverina môže byť získaná ak:
- Je ulovený kus zveri zdravý.
- Sa ulovený kus nezaparí.
- Zasiahnutý kus zostane „v ohni“ alebo zhasne po krátkom úniku.
- Je prvotné ošetrenie zveriny vykonané čo najskôr odborne a hygienicky bezchybne.
Ak sme toto všetko zabezpečili, tak:
- Zostane k dispozícii dostatočná zásoba glykogénu a energeticky bohatých fosfátov.
- Môže dôjsť k dostatočnej produkcii kyseliny mliečnej.
- Vznikajúca kyselina mliečna a produkty metabolizmu fosfátov výrazne zlepšujú chuť zveriny.
- Nasleduje zníženie hodnoty pH a zverina je chránená pred rýchlou bakteriálnou kontamináciou.
- Pri nízkom (kyslom) pH sa zvyšuje šťavnatosť mäsa.
- Činnosťou svalových enzýmov dochádza k metabolizmu bielkovín väzivového tkaniva a zvyšuje sa jemnosť zveriny.
- Niektoré produkty metabolizmu bielkovín predstavujú doplnkové aromatické látky.
- Je znížené zaťaženie mäsa mikroorganizmami, resp. je spomalené ich následné rozmnožovanie a tvorba nimi produkovaných toxínov.
Zhrnutie a odporúčania
Chladenie zveri je nevyhnutné z niekoľkých dôvodov:
- Zdravie zvierat: Vysoké teploty môžu viesť k stresu a chorobám.
- Pohyb a reprodukcia: Chladenie zvyšuje pohyblivosť a reprodukčné schopnosti jedincov.
- Ekologická rovnováha: Udržanie zdravých populácií podporuje biodiverzitu.
Metódy chladenia voľnej zveri v prírode
Existuje niekoľko efektívnych metód chladenia voľnej zveri, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: prirodzené a umelé.
Prirodzené metódy
Medzi prirodzené metódy patrí využívanie prírodných zdrojov a biotopov, ktoré pomáhajú udržiavať optimálnu teplotu pre zvieratá:
- Prístup k vodným zdrojom: Rieky, jazerá a močiare poskytujú zvieratám chladné prostredie.
- Úkryt v lesoch: Stromy a kríky poskytujú tieň a chránia pred slnečným žiarením.
- Sezónne migrácie: Mnohé druhy migrujú do chladnejších oblastí počas horúcich mesiacov.
Umelé metódy
Umelé metódy chladenia sa zvyčajne nasadzujú v oblastiach, kde sú prírodné zdroje nedostatočné:
- Stavba umelých vodných plôch: Tvorba jazier a bazénov na chladenie zvierat.
- Inštalácia ventilátorov a chladenia: V niektorých oblastiach sa používajú ventilátory na cirkuláciu vzduchu.
- Umelé úkryty: Konštrukcia prístreškov, ktoré chránia pred slnkom a poskytujú chlad.
Aby sme zabezpečili efektívne chladenie voľnej zveri, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
- Monitorovanie teploty: Pravidelné meranie teploty v prostredí zveri pomáha identifikovať problémy.
- Údržba prirodzených biotopov: Ochrana lesov a vodných zdrojov je kľúčová pre udržanie prirodzeného chladenia.
- Zapojenie komunity: Vzdelávanie miestnych obyvateľov o dôležitosti chladenia zveri môže viesť k lepšiemu udržaniu ekosystému.
tags:
#chladenie #velkej #volnej #zveri