Podlahové vykurovanie je jednou z najkomfortnejších foriem vykurovania budov. Jeho princíp spočíva v rovnomernom rozložení tepla prostredníctvom vykurovacích rúr uložených priamo v podlahe. Aby však systém fungoval efektívne, je potrebné dodržať niekoľko technických pravidiel pri návrhu aj samotnej realizácii.
Typy podlahového kúrenia
Na výber máte z teplovodného a elektrického podlahového kúrenia. Každé má svoje špecifiká a je vhodné pre rôzne typy priestorov a požiadavky.
Teplovodné podlahové kúrenie
Pri inštalácii teplovodného podlahového kúrenia je dôležité zvážiť viacero aspektov, od prípravy podkladu až po výber podlahovej krytiny. Tu nájdete podrobný návod, ako správne namontovať teplovodné podlahové kúrenie.
1. Návrh podlahovky a skladba podlahy
Skladba podlahy by mala byť jasná už pri plánovaní hrubej stavby, pokiaľ však ešte nemáte osadené dvere, resp. presklené steny, stále je čas rozhodnúť sa, ako vyskladať jednotlivé vrstvy izolácie, podlahového vykurovania a poteru. Projekt - návrh podlahového kúrenia si určite nechajte vypracovať riadnemu projektantovi.
Od 1.1.2016 sa zvýšili požiadavky na tepelnú izoláciu podláh. Preto doporučujeme podlažie so stykom so zeminou zaizolovať podlahovým polystyrénom aspoň hrúbkou 100mm EPS 100S. Špecifiká spodnej konštrukcie sú pri pokládke podlahového kúrenia zásadné. Pre medzné odchýlky od celkovej a miestnej rovinnosti povrchu vodorovných plôch platia ustanovenia STN 73 0225. Pri bežných podlahách v bytovej výstavbe je maximálna odchýlka miestnej rovinnosti 2 mm na 2 m.
2. Podkladový betón
Podkladový betón je vlastne nosnou časťou, ktorá vytvára podklad pre vrstvy samotnej vykurovacej podlahy. Pri jej posudzovaní si treba uvedomiť, že zaliatím rúrok do 4 až 6 cm vrstvy betónu, bude zaťažená hmotnosťou 80 až 100 kg.m-2, a preto musí byť nosná. Povrch pre vykurovaciu podlahu musí byť rovný. Zloženie podkladového betónu musí zodpovedať normovým predpisom. Odchýlky od predpisov sa pri rekonštrukciách eliminujú vyrovnávacou vrstvou. Podlahu bezpodmienečne treba zbaviť prípadných nerovností, musí byť absolútne čistá, nesmú sa na nej nachádzať žiadne ostré predmety.
3. Hydroizolácia
Ak sa podlaha kladie na podklad, ktorý je v prostredí s možnosťou prenikania vlhkosti do jej konštrukcie (napr. nepodpivničené priestory), treba pred uložením tepelnej izolácie dôkladne izolovať proti prenikaniu zemnej vlhkosti. Hydroizolácia je spojitá izolačná ochrana povrchu tepelnoizolačnej vrstvy proti prenikaniu vlhkosti z betónovej mazaniny. Všetky miestnosti, ktorých podlaha leží priamo na zemi, musia sa opatriť vlhkostnou batériou. Na tento účel sa odporúča používať PVC fóliu hrúbky 0,8 mm alebo PE fóliu hrúbky 0,1 až 0,2 mm, vo veľmi nepriaznivom prípade 2 x 0,2 mm, ktorú možno zvárať. Okrem funkcie vyplývajúcej z názvu má táto fólia aj separačný účinok. Najlepšie sa osvedčili PE a PVC fólie, a to pre svoju dobrú priľnavosť a elasticitu. Asfaltovaná lepenka na tento účel nevyhovuje pre svoju tvrdosť a pomerne vysokú cenu, odporúčame ju nepoužiť pri montážnom postupe podlahového kúrenia.
4. Tepelná a akustická izolácia
Táto vrstva musí okrem izolačných vlastností spĺňať aj ďalšie požiadavky, ktoré vyplývajú z bezpečnej a spoľahlivej prevádzky vykurovacej podlahy. Ide najmä o dostatočnú pevnosť a malú stlačiteľnosť požadovaného materiálu. Vytvára sa najmä z polystyrénových tabúľ, prekrytých hydroizolačnou fóliou proti zatečeniu do škár. Akustickú a tepelnú izoláciu dodávajú výrobcovia aj ako základnú dosku podlahového vykurovacieho systému. Vonkajšie hrany dosky sú profilované. Pri ukladaní vrstvy do seba pevne zapadajú a vytvárajú súvislú izolačnú vrstvu bez škár. Akustická a tepelná izolácia sa projektujú podľa požiadaviek noriem o tepelnej a akustickej ochrane budov. Ich hustota má byť 20 kg.m-3, stlačiteľnosť nesmie prekročiť 5 mm.
Tepelná izolácia pod vykurovacou podlahou by mala byť z tvrdej tepelnoizolačnej peny. Najúčelnejšie sú tabule z penového polystyrénu alebo z tvrdého polyuretánu. Treba dať pozor na penetračné nátery a na nátery na báze cyklických zlúčenín a rozpúšťadiel, ktoré spôsobujú deštrukciu polystyrénovej peny. Ako tepelné izolácie sú vhodné aj matrace alebo tvrdé tabule na báze minerálnych vlákien. Tu však treba počítať s určitou stlačiteľnosťou pri montáži (ušliapanie). Táto skutočnosť sťažuje montáž rúrok pomocou špeciálnych príchytiek. Pri betónovaní pretekajúca zmesová voda spôsobuje stratu elasticity tepelnoizolačnej rohože. Možno však aplikovať aj iné materiály, napr. expandovaný perlit ľahko premiešaný s vápenným mliekom vo vyschnutom stave dobre nahradí tvrdé organické peny. Odborníci odporúčajú použiť aj prídavnú izoláciu - v obľube je tvrdý polystyrén. Pri podlahovom kúrení je ideálna hrúbka izolačnej dosky 58 mm a hore patrí aspoň 50 mm betónu.
Použitím už predizolovaného potrubia získate nielen úsporu času, kedy nemusíte izoláciu narezávať, nasúvať a spájať, ale hlavne dodatočnú ochrannú fóliu, ktorá zabráni postupnému rozšlapaniu pomerne krehkého tubolitu.
5. Tepelno-reflexná fólia
Časť tepla odovzdávaného vykurovacími rúrkami a cez vykurovací betón vyžarovaného smerom nadol je po prechode transparentnej odraznej vrstvy reflektovaná od nasledovnej mikrotenkej vrstvy hliníka späť do vykurovacieho betónu. Odporúča sa asi 5 až 6 cm prekrytie s bodovým prelepením lepiacou páskou. Tepelnoreflexná fólia sa pri stenách vyťahuje asi 1 cm nad dilatačnú pásku.
6. Okrajové izolačné pásy a dilatačné škáry
Okrajové izolačné pásy sa kladú pozdĺž celej vykurovanej miestnosti medzi podlahu a steny. Používajú sa ako vrstvy akustickej a tepelnej izolácie a kompenzujú dilatáciu podlahy. Minimálna hrúbka okrajových izolačných pásov by mala byť 5 mm. Dilatačný pás sa lepí po celom obvode stavby, kde sa bude zalievať podlaha betónovým poterom aj tam, kde nie je podlahové kúrenie. Dilatačné škáry rozdeľujú jednotlivé vrstvy v celom priereze, od tepelnej izolácie až po povrch podlahy. Škáry sa musia vyplniť elasticko-plastickou masou, príp. sa do nich musia zabudovať špeciálne škárové profily. Statické prvky vo vykurovacom betóne (napr. nosné armatúry) treba v mieste dilatačnej škáry prerušiť. Okrajové dilatačné škáry musia byť vytvorené na všetkých rozhraniach podlahy a stavebných prvkov (stien, nosníkov, dverí, schodísk atď.), pomocou dilatačnej pásky bez prerušenia až po vrchnú hranu podlahovej krytiny. Maltové premostenia nie sú prípustné.
Dilatačný pás inštalujte po celom obvode každej miestnosti s podlahovým teplovodným kúrením. To zabraňuje praskaniu a poškodzovaniu poterovej dosky v čase, keď je podlahové kúrenie zapnuté. Pre väčšie plochy je nevyhnutné počítať s dilatačnými škárami. Maximálna plocha jedného okruhu by nemala presiahnuť 25 m² a žiadny rozmer nesmie byť väčší ako šesť metrov. Dilatačná škára rozdeľuje väčšie plochy tak, aby sa predišlo poškodeniu podlahy pri jej tepelných pohyboch.
7. Vykurovacie rúrky a ich ukladanie
Najvýznamnejším prvkom konštrukcie sú rúrky. Vykurovacie rúrky sa podľa vopred zostaveného plánu dilatačných škár ukladajú tak, aby podľa možnosti čo najmenej rúrok prechádzalo cez dilatačnú škáru.
Spôsoby ukladania rúrok:
- Meandrové ukladanie: Najjednoduchší spôsob montáže. Rúrky sa ukladajú paralelne vedľa seba a následne sa otáčajú pod uhlom 180°. Tento spôsob je výhodný najmä pri miestnostiach s nepravidelným alebo asymetrickým pôdorysom, kde je potrebné prispôsobiť trasu rozvodu rôznym prekážkam a tvarom stien. Nevýhodou meandra je, že teplota vody postupne klesá od vonkajšej steny smerom dovnútra miestnosti.
- Špirálové ukladanie: Zložitejšie, no prináša rovnomernejšiu povrchovú teplotu podlahy. V tomto prípade sa rúrky ukladajú tak, že prívod aj spätné vedenie prechádzajú popri sebe. Tým sa eliminuje výrazný pokles teploty a zabezpečuje sa stabilnejšie rozloženie tepla po celej ploche. Špirálový systém je vhodný najmä do väčších miestností s pravidelným pôdorysom. Výhodou je aj možnosť použiť väčšie priemery rúr, keďže oblúky sa vytvárajú pod uhlom 90° a ohýbanie rúr je menej náročné.
Pokládka rúrky sa montuje spôsobom špirály alebo meandra. Pri sklenených stenách a oknách sa odporúčajú zhustené okrajové zóny minimálne 1m od presklenej steny na menší rozostup rúrok. Spotreba rúrky vychádza v priemere cca 7-8m rúrky na m2.
Dĺžka okruhu a rozostupy:
Jedným z najdôležitejších faktorov pri návrhu podlahového vykurovania je maximálna dĺžka jedného vykurovacieho okruhu. Odporúča sa, aby dĺžka nepresiahla 100 metrov, v niektorých prípadoch možno uvažovať až o 120 metroch, no to je skôr výnimka. Ak by bol okruh dlhší, vznikajú problémy s rovnomerným rozložením teplôt, ale aj so zvýšenými tlakovými stratami. Kvalitný návrh podlahového vykurovania musí zohľadniť aj rozostupy medzi jednotlivými rúrkami. Tie sa zvyčajne pohybujú od 100 do 300 milimetrov. Rozostup ovplyvňuje povrchovú teplotu podlahy - čím sú rúrky bližšie pri sebe, tým vyššia je teplota povrchu. Pri obvodových stenách, ktoré sú vystavené vyšším tepelným stratám, sa odporúča rozostup zmenšiť.
8. Betónová mazanina
Betónová mazanina, ktorá sa používa pri podlahovom vykurovaní je zhodná s bežne používanými betónovými mazaninami. Prímesi uľahčujú spracovanie zmesi. Spôsobujú lepšiu plasticitu, čo umožňuje lepšie obalenie rúrok. Minimálna hrúbka betónovej vrstvy nad rúrkami je 45 mm. Mokrý spôsob vyžaduje zvýšenie hrúžky na 65 až 70 mm. V miestnostiach, pri ktorých sa očakáva extrémne zaťaženie betónového lôžka, odporúča sa medzi rúrky a vrstvu betónu vložiť výstuž (napr. kari-sieť). Teploty do 60 °C nemajú negatívne účinky na trvanlivosť betónu. Obzvlášť dôležité je ošetrenie betónu po nanesení na podlahu. Čerstvo nanesená betónová vrstva sa musí minimálne 10 dní chrániť pred nadmerným vysúšaním. So skúšobnou prevádzkou vykurovacej sústavy sa nemá začať skôr ako 21 dní po skončení betónovania. Samotná prevádzka nesmie začať skôr ako po 28 dňoch od položenia podlahovej krytiny.
Na uľahčenie spracovateľnosti a zlepšenie plasticity môžu sa pridávať plastifikátory, ktoré nepôsobia deštruktívne na materiály vykurovacieho registra. Vyššie teploty vykurovacej vody v rúrkovom okruhu nemajú negatívny vplyv na kvalitu betónu. Anhydridové podlahové mazaniny sa môžu použiť iba vtedy, keď sa na uchytenie rúrok nepoužil kovový materiál, napr. kari-sieť, keďže sadra má na kov korozívne účinky. Ako plastifikátor sa môže používať latex (opatrne). Duvilax sa neodporúča, pretože v prípade miestnej poruchy zapríčinenej neopatrnosťou používateľa sťažuje vysekanie časti betónového lôžka. Betónová zmes nesmie byť tečúca. Betónovanie sa robí pri natlakovanom stave rúrok skúšobným pretlakom. Akýkoľvek výraznejší pokles tlaku v systéme môže znamenať porušenie rúrky.
V prípade inštalácie vykurovacej fólie montáž pod poter získame akumulačný typ kúrenia takže poter dlhšie drží teplo a sála. Oproti tomu plávajúca podlaha skôr vychladne a teda termostat musí viac krát zopnúť a dohrievať. V prípade inštalácie do poteru nie sme obmedzovaní výberom podlahovej krytiny, je jedno či použijete plávajúcu podlahu, vinyl alebo dlažbu. Betónový poter má o 20% lepšiu akumulačnú schopnosť a teda dlhšie drží teplo. Oproti tomu anhydrit má rýchlejší nábeh, no je cca dva krát drahší.
9. Rozdeľovač teplovodného kúrenia
Rozdeľovač je centrálnym bodom systému podlahového vykurovania. Mal by byť umiestnený tak, aby vzdialenosti ku všetkým napojeným okruhom boli približne rovnaké. Tým sa zabezpečí vyrovnaný hydraulický odpor a stabilná prevádzka. Rozdeľovač teplovodného kúrenia umiestnite najlepšie do stredu dispozície domu. Najlepšie do miestnosti, ktorá bude vykurovaná pomocou prípojok okruhov, napríklad chodba, šatník, technická miestnosť, WC alebo zádverie. Ak má dom viac podlaží, tak na každé podlažie sa umiestňuje rozdeľovač teplovodného kúrenia.
Ako prvé pri montáži podlahového kúrenia je potrebné namontovať skrinku s rozdeľovačom podlahového kúrenia a napojiť rozdeľovač podlahového kúrenia na zdroj tepla. Skrinku máme na výber podomietkovú do steny alebo nadomietkovú na stenu. Treba dbať na veľkosť skrinky! Výrobca udáva označenie skrinky podľa počtu okruhov rozdeľovača. Ak budete mať v skrinke aj blok čerpadla na podlahové kúrenie, tak je potrebná skrinka s min. 7 cm hĺbkou.
Montáž: Skrinku namontujte do výšky tak, aby spodná hrana vyberateľnej lišty bola vaša 0, respektíve vrch poteru. Prechod medzi lištou a poterom zakryje nášľapná vrstva (keramická dlažba, parkety). Po namontovaní skrinky na podlahové kúrenie sa skompletizuje rozdeľovač na podlahové kúrenie a pomocou konzol upevní do skrinky. Rozdeľovač podlahového kúrenia sa pripája zboku, takže je potrebné vynechať dostatočný priestor na pripojovacie armatúry (sada guľových ventilov, lisovacie prechody, lisovacie kolená).
Najbežnejším pripojovacím materiálom je plasthliníkové potrubie (ALPEX). Používa sa ale aj meď alebo uhlíková oceľ. Potrubie sa dostatočne izoluje, aby sa potrebné teplo nestratilo ešte pred príchodom do rozdeľovača podlahového kúrenia. Napojenie rozdeľovača podlahového kúrenia sa robí ešte pred izolovaním podlahy! Takisto musia byť už zrealizované inštalácie vody, kanalizácie a elektriky, ktoré vedú po zemi. Po namontovaní napojenia rozdeľovača podlahového kúrenia je potrebné vykonať tlakovú skúšku prívodného potrubia, aby sa mohla podlaha zaizolovať a nemuselo sa už neskôr zasahovať do izolácie. Potrubie sa tlakuje trojnásobkom prevádzkového tlaku (1,5 bar) na minimálne 4,5 bar. Doba trvania min. 24 hod.
Pre väčšie miestnosti sa odporúča navrhnúť samostatný vykurovací okruh, aby bolo možné lepšie regulovať teplotu a dosiahnuť rovnomernejšie rozloženie tepla. Kvalitný návrh podlahového vykurovania musí zohľadniť aj rozostupy medzi jednotlivými rúrkami. Tie sa zvyčajne pohybujú od 100 do 300 milimetrov. Rozostup ovplyvňuje povrchovú teplotu podlahy - čím sú rúrky bližšie pri sebe, tým vyššia je teplota povrchu. Pri obvodových stenách, ktoré sú vystavené vyšším tepelným stratám, sa odporúča rozostup zmenšiť. Tým vzniká takzvaná okrajová zóna, ktorá eliminuje studené sálanie od stien a zvyšuje komfort v miestnosti.
10. Podlahová krytina
Podlahová krytina vytvára vrchnú vrstvu konštrukcie vykurovacej podlahy. Jej pokladanie je záverečnou fázou v montážnom postupe podlahového kúrenia. Tepelný odpor tejto vrstvy Rkr musí vyhovovať požiadavke Rkr = 0,15 m2K.W-1. Väčšie tepelné odpory pôsobia ako tepelná brzda. Uvedenej požiadavke zodpovedajú takmer všetky bežné podlahové krytiny. Neodporúčajú sa textilné koberce s výškou vlasu nad 10 mm, PVC s penovou podložkou a parkety z mäkkého dreva. Kvôli lepšiemu prestupu tepla sa krytina nekladie na povrch podlahy voľne. Odporúčame ju fixovať lepením alebo kladením do vrstvy cementového poteru. Podlahová krytina sa ukladá po 28 dňoch od nanesenia betónovej mazaniny. Najvhodnejšie podlahové krytiny pre vykurovaciu podlahu sú kamenné alebo keramické dlaždice. Parkety sa pre lepší prestup tepla vyberajú z tvrdého dreva. Ich hrúbka nemá byť väčšia ako 8 mm. Vlysky sú menej vhodné. Textilné krytiny musia byť tepelne stále, antistatické a ich hrúbka má byť maximálne 5 mm. Druh podlahoviny je akceptovaný pri dimenzovaní podlahy. Preto pri realizácii nie je prípustné aplikovať podlahovinu s iným tepelným odporom.
Z hľadiska vlhkostných aspektov sa neodporúča podlahovina na báze prírodného dreva (parkety, dlážky), i keď to tepelnotechnické kritériá nevylučujú. Protichodné vlhkostné pomery, v ktorých sa ocitne drevená podlahovina na vykurovacej ploche v letnom a zimnom období, značne namáhajú tento materiál (dilatácia a kontrakcia s následným zatmelením škár), a spôsobujú jeho predčasné opotrebovanie. Pre horšiu znášanlivosť teplotného namáhania podlahovín (zmrašťovanie) na báze PVC, sa tieto takisto neodporúčajú.
11. Vykurovacia skúška a regulácia
Po montáži musíte vykonať vykurovaciu skúšku podlahy. Je to de facto test fungovania celého vykurovacieho systému. Vďaka tejto skúške zistíte, či sa podlaha zahreje všade tam, kde chcete, a na správnu teplotu. Celý tento proces testovania trvá niekoľko dní a vykonáva sa mesiac pred pokládkou podlahovej krytiny. Vlhkosť cementového poteru nesmie pred inštaláciou samotnej podlahy prekročiť 1,64 % CM. Pri inštalácii na podlahové kúrenie musí byť vykurovací systém vypnutý 48 hodín pred a 48 hodín po inštalácii vinylových dielcov.
Ako posledné pri návrhu podlahového kúrenia a pred realizáciou je potrebné si vybrať spôsob regulácie podlahového kúrenia. Máte na výber, buď budete chodiť do skrinky rozdeľovača a ručne si regulovať podlahové kúrenie alebo pohodlne diaľkovo cez káblové termostaty/bezdrôtové termostaty. Pri inštalácii termostatov vytvárate zóny podlahového kúrenia, ktoré si viete pohodlne regulovať podľa vlastnej potreby. Digitálne termostaty sú programovateľné a najnovšie typy sa už dajú ovládať cez internet aj smartfónom. Pre káblové termostaty sa musí nainštalovať predpríprava: Z každej miestnosti, ktorá sa bude regulovať privedieme z podomietkovej inštalačnej krabici vedľa vypínača kábel 5×1,5 CYKY do skrinky rozdeľovača, kde bude hlavná riadiaca zbernica. Potom ešte privedieme kábel 3×1,5 CYKY na napájanie zbernice 230V. Nemusí mať vlastný istič, pretože odber je cca 24 W.
Elektrické podlahové kúrenie
Elektrické podlahové kúrenie je moderný a efektívny spôsob vykurovania, pri ktorom sa teplo rovnomerne distribuuje do celého priestoru. Tento systém využíva vykurovacie fólie alebo rohože, ktoré sú umiestnené priamo pod podlahovou krytinou, ako je laminát, dlažba či vinyl. Vďaka termostatom je možné presne zónovo regulovať teplotu v jednotlivých miestnostiach, čo prispieva k úspore energie a vyššiemu komfortu.
1. Plánovanie inštalácie
Pri montáži elektrického podlahového kúrenia vykurovacou fólie pod poter využívate akumulačné vlastnosti poteru a šetríte energiu. Keď ste sa rozhodli pre tento typ umiestnenia fólie, treba si tento proces dopredu naplánovať. Vykurovacia fólia by sa mala inštalovať tesne pred liatím poteru, lebo hoci je vyrobená z pevného plastu a bežné chodenie jej neublíži, znižujeme tým riziko, že sa poškodí napríklad použitím rebríka alebo fúrika. Pred montážou elektrického podlahového kúrenia treba mať dokončené všetky práce, ktoré sa robia pred poterom. To sú hlavne elektroinštalácia alebo spevnenie podlažia pre krb.
2. Elektroinštalácia
Ak ste vo fáze inštalácie elektrických rozvodov, rozhodnite sa správne koľko vykurovacích okruhov budete robiť. Každý okruh by mal mať svoj istič v rozvodnej skrini. Dotiahnite vedenie ku krabiciam termostatov a nainštalujte chráničku od termostatu po podlahu. Keď plánujete inštalovať vykurovaciu fóliu pod plávajúcu podlahu, fólie sa budú ukladať až keď máte všetky práce na nehnuteľnosti dokončené a chýba už len položiť podlahu.
3. Izolačná podložka
Pri inštalácii elektrického podlahového kúrenia je kľúčové použiť kvalitnú izolačnú podložku, ktorá zabezpečí rovnomerné rozloženie tepla a zníži tepelné straty smerom nadol. Odporúčame použiť podložky s vysokou pevnosťou v tlaku, ako napríklad XPS Top 70, ktorá má hodnotu pevnosti až 700 kPa. Tento typ podložky je ideálny pre nízkoenergetické stavby, odoláva vlhkosti, nepretláča sa a ponúka hladký povrch pre lepšie lepenie vykurovacej fólie.
4. Rozloženie vykurovacích fólií
Pred samotnou inštaláciou si dôkladne naplánujte rozloženie vykurovacích fólií v miestnosti. Vynechajte miesta, kde budú stáť pevne uložené kusy nábytku alebo zariadenia bez nožičiek, aby sa zbytočne neplytvalo energiou na vykurovanie nevyužitých plôch. Chyba: Fólie sú rozložené na menšej ploche ako je 80 % rozlohy miestnosti pre efektívne vykurovanie. Ako sa vyhnúť: Dodržiavajte schémy zapojenia. Ako sa vyhnúť: Určte správnu teplotnú hranicu (napr. max. 29 °C pre laminátové podlahy).
5. Zapojenie do elektrického obvodu
Pred pripojením vykurovacej fólie do elektrického obvodu dôkladne skontrolujte správnosť zapojenia a funkčnosť systému. Nezabudnite, že zapojenie môže vykonať iba autorizovaný elektrikár s platnou vyhláškou. Ak si nie ste istí niektorou časťou montáže alebo plánovania, neváhajte kontaktovať našich odborníkov, ktorí vám poskytnú technické poradenstvo a pomôžu vám vyhnúť sa častým chybám.
6. Podlahová krytina
V prípade inštalácie do poteru nie sme obmedzovaní výberom podlahovej krytiny, je jedno či použijete plávajúcu podlahu, vinyl alebo dlažbu. Dôležitým parametrom je hrúbka podlahy a vo všeobecnosti odporúčame hrúbku krytiny od 7 do 13 mm.