Ako lesník ovplyvňuje vlhkosť a eróziu pôdy: Metódy a prístupy

V posledných rokoch sa stretávame s trendom rastúcich hektárových úrod, ktoré sú výrazne ovplyvňované meniacimi sa poveternostnými podmienkami. Tieto podmienky majú v extrémnejších rokoch vplyv nielen na úrody, ale aj na fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy. Na týchto pôdnoekologických pomeroch má svoj podiel aj erózia, ktorá je z pohľadu dlhodobého negatívneho efektu na produkčnú schopnosť pôdy a udržateľné poľnohospodárstvo považovaná za významnú environmentálnu hrozbu.

Čo je to erózia pôdy?

Pôdna erózia je fyzikálny vplyv, ktorého výsledkom je premiestnenie časti pôdnej hmoty mechanickým pôsobením vonkajších činiteľov, ako sú dážď, tečúca voda, vietor, ľad, topiaci sa sneh a živočíchy. Samotný erózny proces zahŕňa čiastkové procesy, ktorými je pôdny materiál uvoľnený, transportovaný a sedimentovaný. Je to prirodzený proces, často sa ale prejavujúci nezvratnými zmenami pôdnoekologických pomerov.

Vodná erózia

V podmienkach Slovenska sa najčastejšie vyskytuje vodná erózia pôdy, ktorá má veľký význam pri modelovaní reliéfu krajiny a pri degradácii úrodotvorných vlastností poľnohospodárskych pôd. Vodná erózia býva vyvolaná kinetickou energiou dažďových kvapiek padajúcich na pôdny povrch a mechanickou silou povrchovo stekajúcej vody.

Maximálna hodnota straty pôdy vodnou eróziou, ktorá dovoľuje trvale a ekonomicky udržiavať úrodnosť pôdy, sa označuje ako prípustná strata pôdy. Jej hodnota sa mení v závislosti od hĺbky pôdy.

Vodná erózia neprebieha nepretržite, dochádza k nej len počas dažďa dostatočne intenzívneho na to, aby časť vody tiekla po povrchu. Ani silné narušenie pôdneho krytu nemusí spôsobiť eróziu, pokiaľ sa pôdny kryt obnoví skôr, ako dôjde k silnejším zrážkam.

Z hľadiska základných procesov vodnej erózie má najväčší význam kvapková erózia, ktorej podstatou je uvoľňovanie pôdnych častíc a prispieva aj k ich odnosu. Rýchlosť pádu dažďových kvapiek, pri ktorých nastáva erózny proces, nazývame kritická rýchlosť pádu.

Ďalším typom je medziryhová erózia, ktorá je závislá na intenzite dažďa, vlastnostiach pôdy a topografii. Ide o proces oddeliteľnosti a transportu pôdnych častíc sústredeným povrchovým odtokom vody.

Rýhy sú vyerodované kanáliky, ktoré je potrebné zrovnávať orbou alebo fašinami a iným biologickým materiálom, aby sa zabránilo vzniku tvorby výmoľov a strží. Miera vytvorenia ryhy je funkcia tečúcej vody, kritického tangenciálneho napätia vody, pri ktorom nedochádza k erózii pôdy.

Výmolová erózia vzniká pri intenzívnych zrážkach na strmších svahoch, tvorených mäkšími horninami bez vegetácie, kde voda nadobúda eróznu silu.

Veterná erózia

Veterná erózia je degradačný proces, ktorý spôsobuje škody nielen na poľnohospodárskej pôde a výrobe, odnosom ornice, hnojív, osív a ničením poľnohospodárskych plodín, ale aj zanášaním komunikácií, vodných tokov, vytváraním návejov a znečisťovaním ovzdušia. Pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia).

Na Slovensku sa veterná erózia v porovnaní s vodnou natoľko neprejavuje, i keď aj u nás máme oblasti, kde výraznejšie zasahuje, alebo zasahovala do života obyvateľov. Najznámejšou oblasťou sú viate piesky Záhoria, ktorých nestabilita a neustále sa presúvanie bolo v minulosti riešené aj vysádzaním veľkých plôch borovicových lesov. Veterná erózia sa podieľa na postupnom rozširovaní púští (dezertifikácii).

Vplyv lesa na vlhkosť a eróziu pôdy

Z hľadiska protieróznej funkcie predstavuje les jednu z najpriaznivejších foriem využitia pôdy, pretože produkcia dreva sa vyznačuje dlhým výrobným cyklom a relatívne nižšou intenzitou zásahov oproti väčšine poľnohospodárskych kultúr.

Protierózna ochrana na Slovensku znamená najmä schopnosť lesa chrániť pôdu pred vodnou eróziou, pričom hlavným dôvodom ochrany je zachovanie pôdy ako výrobného prostriedku (udržanie jej produkčnej schopnosti). Táto funkcia sa týka pôdy pod porastom samotným, nie dopadu splavenín na okolie.

Faktory ovplyvňujúce protieróznu funkciu lesa

• Ochranu pôdy pred nadmernou eróziou zabezpečuje prakticky akýkoľvek les, pokiaľ nie je pričasto narúšaný približovaním a dopravou dreva, prípadne iným spôsobom (pohyb veľkých zvierat, vyhrabávanie opadu, športové aktivity).
• Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt, ktorým v lese môže byť nadložný humus (hrabanka), prízemná vegetácia, kamene a balvany, ležiace drevo, pne stromov.
• Významné je aj dobré prekorenenie pôdy. V prípade lesa sú výhodou hrubšie korene, ktoré vydržia nerozložené aj nejaký čas po odumretí (spílení) stromov.
• Samotná korunová vrstva sa na protieróznom pôsobení lesa priamo nezúčastňuje, produkuje však opadanku. Naopak, opad veľkých kvapiek z korún alebo stok vody po kmeňoch môže mať na nekrytú pôdu horší vplyv ako samotný dážď.
• Odumretím lesa sa jeho protierózne pôsobenie neznižuje, nepriaznivým faktorom však je náhodná ťažba z dôvodu využitia dreva alebo podpory mimoprodukčných funkcií. Preto je žiaduce, aby porasty boli čo najodolnejšie.

Vplyv druhov drevín na vodný režim pôdy

Podľa odborníkov by mohol postupný nárast podielu bukov v lesoch zvýšiť v letných mesiacoch pôdne sucho a potenciálne ovplyvniť množstvo podzemných vôd. Bukové lesy v porovnaní so smrekovými počas horúcich letných mesiacov vysušujú pôdu viac. Stratégiu hospodárenia s vodou v oboch typoch lesov porovnávali vedci z Ústavu pre hydrodynamiku Akadémie vied Českej republiky (AV ČR). České lesy sa začali postupne druhovo obmieňať po podkôrnikových kalamitách, ktoré zasiahli významnú časť smrekových lesov. Bukové lesy pri tom nakladajú s pôdnou vodou menej hospodárne než smrekové lesy.

Vedci zistili, že buky aj počas suchého leta neprestávajú využívať vodu. Smrek disponuje stratégiou, keď počas horúcich dní uzatvára na ihliciach prieduchy, aby zabránil nadmernej strate vody z vodivých pletív. Výsledky merania režimu pôdnej vody ukázali, že množstvo vody pod oboma porastmi sa v zásade výrazne nelíši. Rozdiely však vedci zaznamenali v letných obdobiach, ktoré sa vyznačovali nadpriemernými teplotami a nedostatkom zrážok.

Koreňový systém buka je oveľa hlbší než smreka a buk tak má k dispozícii väčší objem pôdy s väčším množstvom vody. Smrek síce vyparovaním vodu nestráca, ale zároveň ju ani nemôže využívať na životné funkcie, čo v dlhšom časovom horizonte môže viesť k jeho oslabeniu. Táto stratégia buku chýba. Počas suchých letných období bukový porast spotrebuje na výpar zhruba štyrikrát viac vody než na perkoláciu. V smrekovom poraste teda do podložia v suchých letách odteká zhruba o 15 percent viac vody než v bukových porastoch. S pribúdajúcim množstvom zrážok sa rozdiel postupne znižuje.

V suchších rokoch vedci vo všeobecnosti pozorujú menej pôdnej vody pod bukovými porastmi, a to práve kvôli zníženej transpirácii smrekových porastov. V tomto roku (podobne ako v zmienených štyroch veľmi suchých rokoch) pôdny profil extrémne preschol. Suchých letných období bude s najväčšou pravdepodobnosťou pribúdať. Pôda by tak v porovnaní so súčasnou situáciou mala byť suchšia pod bukovými porastami. Vlhkejších rokov, keď bola pôda suchšia pod smrekmi, bude, naopak, ubúdať.

Les ako "špongia" v krajine

Lesy zadržiavajú vodu, sú kľúčové pre prirodzený kolobeh vody v krajine. Zrážky dopadnú na stromy, ktoré v rámci intercepcie zadržia pokojne 40% dažďovej vody. Voda, ktorá stečie do pôdy, stromy cez koreňový systém transpiračným prúdom tlačia hore vetvami a do listov a dochádza k jej odparovaniu. Potom máte ešte respiráciu, dýchanie stromov. Keď sa nám životné prostredie prehrieva, stromy to vyvažujú tým, že viac dýchajú.

V zdravej pôde je organická hmota, dážďovky, rôzny hmyz a ďalšie živočíchy, ktoré vytvárajú edafón a ktoré sú napojené na rastliny. V ovzduší vzniká para, z nej sa stávajú kvapky tým rýchlejšie, čím vyššie je pohorie. Voda sa nám v malom vodnom cykle vracia späť do lesa.

Narušenie schopnosti lesa zadržať vodu

V hospodárskych lesoch, kde prebieha ťažba dreva a ďalšie lesnícke činnosti, je prirodzená schopnosť lesa zadržiavať vodu často výrazne narušená. Pórovitosť pôdy sa zníži alebo zanikne. Keď prívalový dážď dopadne na túto zhutnenú pôdu, okolo 50 až 80% zrážok gravitačne odteká tam, kde ich tá lesná cesta alebo približovacia linka vedie. Väčšinou do priekopy a z priekopy rovno do vodného toku. Pôda je poškodená ťažkými strojmi, ktorých váha sa približne od sedemdesiatych rokov zvýšila až šesťnásobne. Na hektár hospodárskeho lesa, respektíve kalamitnej holiny, môže byť až 40% zhutnenej pôdy. V nenarušenom lese neexistuje takmer žiadny povrchový odtok.

Od päťdesiatych rokov pribúdalo lesných ciest, približovacích liniek a zhutnenej pôdy a tieto zhutnené pôdy revitalizujeme minimálne. Každý rok nám zhutnenej pôdy pribúda viac, než jej ubúda. Revitalizácie poškodených pôd sú však ukotvené v českej aj slovenskej legislatíve. Hovorí sa tomu poťažobná alebo povýrobná úprava. Každý vlastník lesa by mal podľa zákona revitalizácie vykonávať. Z rôznych dôvodov sa to nedeje.

Sú tu takzvaná kryoturbácia (premŕzanie pôdy) a bioturbácia (živočíchy a rastliny), čo sú prírodné procesy. Avšak ak ťažké stroje prechádzajú krajinou, tak ani bioturbácia ani kryoturbácia nepomáhajú. Vedecké štúdie hovoria, že si s tým príroda poradí po štyridsiatich rokoch. Za ten čas však príde niekoľko desiatok prívalových dažďov. Môže sa stať, že namiesto cesty vám za štyridsať rokov tečie potok.

Metódy vplyvu lesníka na vlhkosť a eróziu pôdy

Požiadavka na udržanie erózie pôdy na prípustnej úrovni je viac-menej univerzálnou spoločenskou požiadavkou. Nikdy by nemala vzniknúť požiadavka akceptovať vyššiu úroveň erózie. Existuje však riziko, že vlastník či užívateľ budú riziko erózie podceňovať a spoľahnú sa, že aj pri nešetrných postupoch sa vegetačný kryt obnoví skôr, než sa vyskytnú intenzívne zrážky. Preto je žiaduce protieróznu funkciu lesa nejakou formou podporovať. V súčasnosti sa na ochranu pôdy využíva reštriktívna legislatíva.

Základným princípom protieróznej a protipovodňovej ochrany je v maximálnej miere zadržať povrchovú gravitačnú vodu pri výskyte lejakov v povodí zvýšením infiltrácie vody do pôdy.

Vhodné protierózne opatrenia

Pre ochranu pôdy pred eróziou sú vhodné nasledovné opatrenia:

• Využívanie čo najdlhších rubných dôb - týmto sa zníži frekvencia narúšania povrchu pôdy ťažbou a tým aj pravdepodobnosť erózie. Dlhé rubné doby však nesmú zhoršovať stabilitu a zdravotný stav porastov.
• Identifikácia a vyhlásenie ochranných lesov - tieto si vyžadujú šetrnejšie obhospodarovanie (hospodársky spôsob účelový) než bežné lesy. Opatrenie vyplýva zo zákona o lesoch a je teda súčasťou bežného hospodárenia.
• Sanácia existujúcich výmoľov - prehrádzkami, zalesnením okolia výmoľa.
• Oplocovanie proti pastve dobytka - oplotenie okrajov intenzívne využívaných pasienkov alebo priehonov tak, aby nedochádzalo k vstupu dobytka do lesa.
• Zabezpečenie turistických chodníkov proti skracovaniu - skracovaním (aj nesprávnym budovaním) chodníkov vznikajú strmé odtokové dráhy, ktoré sa môžu stať základom budúcich výmoľov. Preto je vhodné trasovať chodníky tak, aby možnosť skrátenia nebola viditeľná a v prípade potreby inštalovať zábradlia, vysadiť bariéry a p.
• Používanie haluziny ako krytu pôdy pri ťažbe - haluzina odvetvených stromov účinne chráni pôdu pred pôsobením kolies a vlečeného dreva. Opatrenie môže byť v rozpore so záujmom využívať celú nadzemnú biomasu.
• Orba po vrstevnici pomáha udržiavať pôdu.

Nevhodné opatrenia

Za nevhodné z hľadiska ochrany pred eróziou považujeme nasledovné opatrenia:

• Nadmerné poškodzovanie pôdneho krytu pri ťažbe - výber nevhodných ťažbových technológií môže značne zvýšiť eróziu pôdy. Technológia musí byť primeraná sklonu svahu, skeletnatosti a hĺbke pôdy, zrnitosti pôdy (infiltračná schopnosť), expozícii a pod.
• Celoplošná príprava pôdy (na svahoch nad 3°) - celoplošné zhrnutie pôdneho zvršku predstavuje jedno z najvážnejších možných narušení pôdneho krytu v lesníctve. V slovenskej praxi sa príliš nevyužíva s výnimkou borín na viatych pieskoch, topoľových plantáží a lesných škôlok, čo sú stanovištia, kde je tento postup možný.
• Pastva v lese a preháňanie dobytka, silné prezverenie - dobytok a zver spôsobujú narušenie pôdneho krytu a utláčanie pôdy, riziko hrozí najmä na strmších svahoch.

Prírodné spôsoby udržiavania pôdnej vlahy

Pôda je živým systémom, ktorý obsahuje doslova miliardy mikroorganizmov, koreňové systémy a prirodzene aj vlahu. Ak hľadáme spôsoby, ako zlepšiť stav poľnohospodárskej pôdy, inšpiráciu je potrebné čerpať práve z prírody a jej prirodzených procesov.

• Používanie organických hnojív: Optimálne prevzdušnenie pôdy a využívanie hnojív s organickými zložkami je ideálnym začiatkom, ktorý bude zásadný pre podporu správneho hospodárenia s pôdnou vlahou. Organické hnojenie pomocou kompostu je vhodné predovšetkým v jesennom období, kedy je pôda po žatve vyčerpaná.
• Mulčovanie: Dôležitou zbraňou proti degradácii pôdy je mulčovanie. Ide doslova o napodobnenie prirodzeného procesu, akým sa do pôdy dostávajú živiny, ktoré ju obohacujú. Takto obohatená pôda sa vyznačuje lepšou nasiakavosťou a je účinne chránená proti škodcom. Pre podporu mikrobiologickej aktivity je na mulčovanie ideálne použiť organickú hmotu, ktorú si môžete vytvoriť napríklad slamu, lístie alebo kôru stromov.

Rekultivácia poškodených lesných ciest a približovacích liniek

Miroslav Kubín z odbornej platformy AQUAINOVA pomáha lesníkom nepotrebné približovacie linky rekultivovať alebo lesné cesty prebudovať tak, aby krajinu odvodňovali čo najmenej. S Inštitútom aplikovanej ekológie Daphne spolupracoval pri obnove poškodených rašeliniskových lesov. V hospodárskych lesoch je po ťažbe dreva pôda často zhutnená a porušuje sa jej pórovitosť.

Jednou z metód rekultivácie je metóda jama-hrádza-jama. V rámci projektu Mestských lesov Rožnov pod Radhoštěm sa podarilo rekultivovať 1500 metrov nepotrebných približovacích liniek. Po daždi to vyzeralo z dronu ako stupňovitá reťaz jazierok. Tým pádom sa nám niektoré tie jamy po daždi na niekoľko hodín naplnia vodou, ale ona vsiakne. Je to len dočasné, kým sa vytvorí nový vsakovací systém. Pri rekultivácii touto metódou bager pôdu nezhutní, pretože pracuje od najvyššieho miesta smerom dole. Bager prichádza po zhutnenej pôde, po tej linke vyjde hore kopcom a potom cúva dolu.

Vedci simulovali dážď, farbili ho prírodným modrým farbivom, a pozerali sa, či voda na revitalizovaných úsekoch naozaj vsiaka do pôdy. Skúmali to v Beskydách, ale aj na Slovensku v Gelnici a Dobšinej. V projekte bol realizovaný projekt, ktorý viac-menej nemá konkurenciu v rámci celej Európskej únie. Najprv sa poškodené cesty mapovali, následne bola v rámci výberového konania vybraná realizačná firma a mohlo sa pristúpiť k rekultivácii. Hovorí sa tomu zadažďovanie. Pustíte toľko vody, ako keby prišla poriadna prietrž. Keď nalejete 400 litrov na meter štvorcový neporušenej lesnej pôdy, tak všetko vsiakne. Zdravý les je teoreticky schopný pojať pol kubíka vody na meter štvorcový. Keď podobnú skúšku robili na rekultivovanej ceste, tak z nej nevytieklo vôbec nič.

Opatrenia pre správu lesných ciest

Zrušiť alebo rekultivovať sa však nedajú všetky cesty a linky. Lesné cesty budú vždy odvodňovať krajinu. Pokiaľ sa rozprávame o hospodárskych lesoch, k drevu sa musíme nejak dostať. Ale musíme to spraviť múdro, aby sme odvodňovanie minimalizovali. Musíme vodu odviesť do porastu. Každý lesník povie „veď to robíme“. Ale nerobia to tak intenzívne, ako by mali. A čo je ešte dôležité, je, aby pod každým opatrením, ktoré odvádza vodu z cesty do porastu, bolo ďalšie infiltračné opatrenie, ktoré odvedie vodu späť do pôdy. Druhá dôležitá vec je zrušiť po ťažbe všetky linky, ktoré slúžia len na vyvážanie dreva. Ak chýba pri ceste infiltračné opatrenie a vody je priveľa, porastom tečie ďalej a berie hlinu, spôsobuje eróziu a nevsakuje.

Význam odumretého dreva

Dôležitú úlohu v lese zohráva aj odumreté drevo, pomáha aj so zadržiavaním vody. Vyvážanie konárov z lesa z dôvodu štiepkovania je viac-menej zločinom proti prírode, pretože z tých vetiev vzniká nová pôda. Keď tam tie konáre nenecháme, tak ochudobňujeme predovšetkým lesnú pôdu o uhlík, o organiku. Myslím si, že to príde do Českej republiky aj na Slovensko, že sa bude musieť nechávať v lese určité množstvo mŕtveho ležiaceho alebo stojaceho dreva.

Ochrana rašeliniskových lesov

Pri zásahoch v takýchto na nedostatok vody háklivých biotopoch treba byť obzvlášť obozretný, doteraz však k tomu chýbal manuál. Pôdny horizont majú vyvinutý úplne inak, lebo tam rastie mach rašelinník. On je ako špongia, ktorá vo veľkom naberie vodu a v období sucha ju pomaličky púšťa do krajiny. Treba si teda predstaviť skôr takmer konštantne nasiaknutú špongiu. Jej hodnota spočíva v tom, že je v nej plus mínus stále zásoba vody. Tridsať percent prívalového dažďa ešte pojme, ale potom už voda odteká preč. Tieto lesy sú dôležité v období dlhotrvajúceho sucha, pretože nám pomaličky vypúšťajú vodu do krajiny. Problém nastane, keď sa takýto les odvodní. Na rašeliniskách sa vďaka fotosyntéze uhlík z atmosféry viaže do tiel machov rašelinníkov a do tiel rastlín. Keď odumrú, v pôde nasiaknutej vodou a bez prístupu kyslíka sa takmer sa nerozkladajú, takže uhlík zostane uložený v rašeline.

Revitalizácia rašeliniskových lokalít

Na lokalite Makoviská, kde došlo k poškodeniu biotopu pri kalamitnej ťažbe, sa realizovali revitalizačné opatrenia:

• Prevod vody z povrchového odtoku do podpovrchového na miestach prejazdov cez lesnú cestu. Použije sa väčšia frakcia kameniva, ktorá umožňuje jednak prejazd ťažkej techniky po už utlačenej pôde, ale ďalej ju neutláča. Je to v miestach, kde sa križuje vyvážacia cesta s prirodzenými ekosystémami. Tým, že tam dáte to kamenivo, zabráni sa tomu, aby sa do podmáčaných rašelinísk dostávali jemné naplaveniny.
• Revitalizácia poškodených miest v okolí vyvážacej cesty, ktoré vznikajú pri náhodnom otáčaní strojov. Boli vykonané infiltračné opatrenia - lyžicou bagra sa takzvanými vpichmi rozrušila utlačená pôda.
• Rekultivácia nepotrebných ciest.
• Na križovatke približovacích liniek a hlavnej cesty bola vybudovaná záchytná priekopa prekrytá brvnami so štrkovým lôžkom a infiltračnými prvkami. Vďaka tomu voda zostáva v lesnom rašelinisku, no zároveň po ceste môže prejsť lesná technika.
• Vytváranie jazierok a tôní na nepoužívaných lesných cestách. Hoci tam voda nevsiaka, ale stojí, slúžia ako biotopy pre obojživelníky. Rozmery boli rôzne od desiatok štvorcových metrov po niekoľko metrov štvorcových.
• Vytváranie zimovísk pre živočíchy s použitím vývratov stromov.

Vodozádržné opatrenia v Rajeckej doline

Od roku 2022 sa realizujú vodozádržné opatrenia v Rajeckej doline, kde sa taktiež sanovala lesná cesta. Realizácia týchto opatrení prebieha po dohode s vlastníkmi na pozemkoch urbariátov a Lesov Slovenskej republiky. Zatiaľ sa eviduje približne 50 miliónov litrov zadržanej vody.

Okrem toho sa pracuje aj na revitalizáciách potokov. Ambíciou je, že keď už sa voda dostane z lesnej pôdy do vodných tokov, spomaliť ju tam. To znamená buď ich zmeandrovať alebo pridať rôzne väčšie prvky do vodného toku, ako balvany, tak aj pne, kmene.

Záver a budúce výzvy

Pôdna erózia je vážnym problémom, ktorý môže viesť k strate úrodnosti, zníženiu kvality pôdy a poškodeniu záhrad či krajiny. Správnymi metódami, ako je výsadba vhodných rastlín, budovanie terás a použitie mulča, môžete účinne predchádzať erózii a chrániť svoje pozemky. Prevencia erózie pôdy je nevyhnutná na ochranu životného prostredia a zabezpečenie dlhodobej úrodnosti.

Protierózna ochrana pôdy musí zohľadňovať aj požiadavky hospodárskej činnosti človeka na záujmovom území, a to najmä požiadavky poľnohospodárskej výroby, vodného hospodárstva, priemyslu a dopravy. Splnenie vyššie uvedených zásad a požiadaviek na protieróznu ochranu pôdy môžeme zabezpečiť najčastejšie len komplexným pôsobením viacerých vhodných protieróznych opatrení.

Prioritnú úlohu v tomto smere zohráva koreňový systém pestovaných rastlín a spôsob manipulácie s pozberovými zvyškami. K ochranným opatreniam proti sušivej činnosti vetra patrí zatrávňovanie, zalesňovanie ohrozených území, výsadba vetrolamov a spevňovanie piesočnatých pôd.

Stav pôdy, jej úrodnosť a možnosť kultúrneho využitia rozhodujú o hospodárskom, sociálnom i kultúrnom vývoji každej krajiny. Dejiny jasne ukazujú, že nesprávne užívaná a proti erózii nechránená pôda sa rýchlo zhoršuje a mení v neplodné pustiny a púšte, čo v mnohých prípadoch spôsobilo i zánik starých kultúr. Pokrokové ľudstvo si preto právom uvedomuje dôležitosť boja s eróziou a protierózna ochrana pôdy sa dnes hodnotí ako problém svetového významu. V našom štáte sa vykonávala ochrana pôdy ešte donedávna prevažne len tak, že sa stavali hrádze pre bystriny a zalesňovali územia. Dnes sa ochrana pôdy už chápe ako súbor rôznych navzájom sa doplňujúcich opatrení a študujú sa spôsoby pre jej organizované a komplexné vykonávanie.

tags: #ako #lesnik #ovplyvnit #vlhkost #a #eroziu