Správna vlhkosť podkladu pred pokládkou podlahových krytín je jednou z najdôležitejších podmienok pre úspešné položenie novej podlahy vo vašom byte či dome. Mnohí ľudia si bohužiaľ neuvedomujú a neprikladajú tejto fáze prípravy dostatok pozornosti, čo môže viesť k trvalému poškodeniu novej podlahovej krytiny.
Zvýšená vlhkosť podkladu môže mať za následok nedostatočné spojenie podkladu s ďalšou podlahovou vrstvou. To sa časom prejaví napríklad bublinami, vydutím drevených vlysov, deformáciou drevených krytín, nadvihnutím podlahových lamiel, tzv. korýtkovaním a podobne. Vlhkosť podkladu je kritická nielen pre drevené krytiny (parkety, plávajúce podlahy), ale aj pre PVC, lino, vinyl, finálne syntetické stierky a dlažbu.
Z tohto dôvodu patrí k hlavným povinnostiam kvalitného podlahára vlhkosť poctivo zmerať a prispôsobiť jej čas pokládky novej podlahovej krytiny. Iba tak sa môžete vyhnúť vyššie uvedeným nepríjemnostiam, ktoré často vedú k vytrhaniu podláh a investícii do nových.
Normy pre vlhkosť podkladu
Dôležité je dodržanie obsahu vlhkosti podkladu. Pri cementovom potere musí byť hodnota nižšia ako 2 % CM a pri anhydrite 0,5 % CM. Ak je v podlahe uložené podlahové kúrenie, pri betóne musí byť podľa technických noriem obsah vlhkosti do 1,5 % CM, pri anhydrite do 0,3 % CM.
Pre plávajúcu podlahu (drevenú) na betónovom podklade je nízka vlhkosť kľúčová. Hoci je 28 dní normatívne stanovená doba, za ktorú betón dosiahne dostatočnú pevnosť, obsah vody v betóne závisí od viacerých faktorov. Technologická vlhkosť môže byť aj po dlhšiu dobu pomerne vysoká, ak jej odvod nie je dostatočný.
Meranie vlhkosti podkladu
Kedy merať vlhkosť?
K meraniu vlhkosti podkladu je možné pristúpiť po úplnom vytvrdnutí poteru a najmenej po 3 týždňoch od jeho aplikácie. Je to dôležité, aby meranie malo zmysel a podklad nebol príliš mokrý. Časový odstup závisí okrem iného aj od toho, či ide o cementový alebo anhydritový poter.
Metódy merania vlhkosti podkladu
Existuje veľké množstvo príručných prístrojov na meranie vlhkosti poterov, niektoré sú presnejšie, iné menej. Zbytková vlhkosť podkladu sa profesionálne meria špeciálnymi ručnými CM (Carbide Methode) prístrojmi. Menej presné, ale rýchlejšie, sú elektronické merače. Existuje však aj spôsob, ako orientačne zmerať vlhkosť bez špeciálneho prístroja.
Orientačná fóliová metóda
Táto metóda je popísaná aj v americkom predpise ASTM D 4263. Hoci je pomerne primitívna, jednoduchá, rýchla a lacná, poskytuje len orientačné výsledky a môže viesť k chybnému dojmu, že podklad je už pripravený na kladenie.
Pri tomto teste vlhkosti sa vymedzí výsek podkladu s rozmermi 45 cm x 45 cm, prekryje sa čistou plastovou fóliou a tá sa po všetkých štyroch stranách tesne prilepí k podkladu. Ideálne je prilepiť ju po celom obvode parotesnou hliníkovou lepiacou páskou.
Výsledok testu vlhkosti sa dozviete po 16 hodinách. Ak po tomto časovom intervale nájdete na spodnej strane fólie nepatrný kondenzát alebo ak povrch betónu stmavol, podklad nie je pravdepodobne pripravený na pokládku podlahovej krytiny.
Výsledok fóliového merania môže ovplyvniť niekoľko faktorov. Napríklad v chladnejších podmienkach si betón môže vlhkosť podržať a kondenzát tak nebude viditeľný, čo môže viesť k chybnému vyhodnoteniu. Americká norma varuje pred pôsobením priameho slnečného žiarenia alebo nadmerného tepla počas testovania. Teplota povrchu a okolitého prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí, ktoré uvádza výrobca pre finálne kladenie podlahy.
Profesionálna CM metóda
Profesionálnym spôsobom merania vlhkosti je použitie CM merača vlhkosti. Táto deštruktívna metóda je populárna napríklad v Nemecku, kde je zakotvená aj v norme. Funguje tak, že sa vyseká kontrolná vzorka z podlahy v celej jej hrúbke. Pri meraní rôznymi povrchovými meracími prístrojmi môže dôjsť ku skresleniu, pretože vrchná časť poteru schne ako prvá. Povrchové meranie vlhkosti tiež veľmi ovplyvňuje hustota vrchnej vrstvy, ktorá je závislá od pórovitosti povrchu.
Pre určenie potrebnej váhy vzorky pre CM meranie vlhkosti je potrebné aspoň orientačne poznať predpokladanú vlhkosť povrchu. Pomôcť môže nasledujúca tabuľka:
| Predpokladaný obsah vody (%) | Váha vzorky (g) |
|---|---|
| do 0,7 | 100 |
| 0,8 - 2,0 | 50 |
| 2,0 - 5,0 | 20 |
| 5,0 - 10,0 | 10 |
| 10,0 - 20,0 | 5 |
V nádobe so vzorkou budú tiež tri oceľové guličky a ampulka uhličitanu vápenatého. Nádoba sa následne uzavrie uzáverom s manometrom a silno sa ňou zatrasie. Ampulka sa rozbije oceľovými guličkami. Po jej rozbití je nutné zložky v nádobe premiešať krúživými pohybmi. Reakciou v nádobe vzniká acetylénový plyn, ktorý vytvorí pretlak. Hodnotu pretlaku potom môžete odčítať na stupnici manometra. Hodnota na merači je v baroch, ale pomocou prevodnej tabuľky sa prepočítava na obsah vody v percentách CM. Táto hodnota sa potom ešte raz prepočíta na hmotnostnú vlhkosť, tiež v percentách. Presnosť merania je zvyčajne v rozmedzí plus mínus 3 %.
Elektronické merače vlhkosti
Elektronické príložné vlhkomery dokážu zmerať vlhkosť až do hĺbky 20 - 30 mm, a to dokonca bez narušenia podlahy. Výhodou týchto prístrojov je, že dokážu zistiť vlhkosť v betóne alebo anhydrite, nielen na povrchu. Po priložení na betón získate na displeji okamžitú hodnotu. Hoci táto metóda nie je zahrnutá v oficiálnych normách, pre orientačné zmeranie vlhkosti je dostatočná. Podlahárske firmy ich často používajú na rýchle zistenie vlhkosti v novostavbách alebo v podkladoch po vytopení, aby identifikovali miesta so zvýšenou vlhkosťou, kde je potom možné vykonať presnejšie merania pomocou CM metódy.
Ako urýchliť vysychanie podkladu?
Ak potrebujete urýchliť vysychanie podkladu, máte niekoľko možností:
- Prievan: Je považovaný za najrýchlejšiu metódu. Na podlahe nesmie nič byť, musí byť celkom holá, aby mohol vzduch voľne cirkulovať. Pre dobré vysychanie betonovej mazaniny je dôležité zabezpečiť dobré vetranie miestnosti.
- Podlahové kúrenie: Tento spôsob funguje predovšetkým pri anhydritových povrchoch, pri ktorých je možné kúrenie zapnúť už desiaty deň po zhotovení podkladu. Pri vysúšaní podlahy týmto spôsobom je nutné kúriť nízkou konštantnou teplotou. Uvádza sa, že teplota vykurovania môže byť maximálne o dva stupne vyššia ako teplota v miestnosti.
- Priemyselné odvlhčovače: Tieto zariadenia nasávajú vlhkosť z celého priestoru. Je nutné zabezpečiť uzavretie miestnosti a zvoliť vhodný výkon odvlhčovača podľa jej veľkosti.
- Sanačné metódy: Táto šetrná metóda na vysúšanie väčších plôch funguje tak, že sa vytvorí niekoľko otvorov, do ktorých sa vháňa vzduch, zatiaľ čo z ďalších otvorov je vlhkosť odsávaná. Sanačnou metódou môže byť podlaha vysušená do jedného až troch týždňov, pričom veľkú úlohu zohráva miera vlhkosti podlahy, veľkosť plochy a počasie.
Bioplasty z STU sa rozložia v pôde i vo vode /Bio plastics degradable in soil and water
Vlhkostné uzávery a riziká
V ideálnom stave by vlhkosť podkladu mala byť v norme podľa tabuliek. Ak to však nie je možné dodržať, najmä ak investor tlačí na čas, ponúka sa alternatíva použitia vlhkostných uzáverov pri cementových poteroch. Tieto uzávery síce vlhkosť z podkladu neodstránia, ale uzavrú ju, pričom vlhkosť potom odchádza postupne v priebehu rokov napríklad cez steny. Proces vytvorenia vlhkostnej uzávery je nutné urobiť presne a bez chýb, pretože akákoľvek chyba môže byť fatálna.
Ak ide navyše o podklad s podlahovým vykurovaním, môže pri nedodržaní správneho postupu hroziť nebezpečenstvo, že pri pnutí, ktoré počas jeho prevádzky nevyhnutne nastane, sa podkladný betón môže krútiť. Pri hraničnom napätí môžu betónové dosky dokonca praskať, čo môže mať za následok uvoľnenie predtým uzavretej vlhkosti a významné poškodenie samotnej podlahovej krytiny.
Pri nevykurovaných podlahách je situácia výrazne jednoduchšia, práve preto, že pnutie, ktoré vzniká použitím podlahového kúrenia, tu prakticky neexistuje a nehrozí tak krútenie betónových dosiek. Proces vysychania je tu dlhší, ale prirodzenejší. Anhydritový alebo sadrový poter naopak použitie vlhkostných uzáverov na rozdiel od cementových poterov vylučuje. Nezbýva teda než dať priechod prirodzenému vysychaniu, ktoré možno podporiť vykurovaním priestoru sálavým teplom a vetraním.
Podklad v starších nehnuteľnostiach
Vo všeobecnosti, pri práci so staršími nehnuteľnosťami (napríklad domy postavené pred 50 či 100 rokmi) je dobré byť vždy v strehu ohľadom vlhkosti. Aj keď sú zvislé a vodorovné izolácie v poriadku, vlhkosť sa môže objaviť po čase. Pri takejto zákazke je dôležité zistiť vek domu a rozsah prípadných rekonštrukcií. Následne je potrebné vykonať dôkladné meranie vlhkosti nielen podkladu, ale aj stien, ideálne na viacerých miestach (napríklad 16 kontrolných meraní na 40 m² plochy). Tieto informácie pomôžu odhaliť stav izolácií a navrhnúť vhodné riešenie podlahy. Niekedy sa môže stať, že riešenie pre konkrétny typ podlahy nebude vhodné a odporučí sa napríklad len pokládka dlažby a zabezpečenie dostatočného vetrania.
Voda je nedielnou súčasťou mnohých stavebných materiálov a pre trvanlivosť podlahových krytín predstavuje veľké riziko. Preto sa určite nevyplatí skracovať potrebné technologické prestávky. Podklad plávajúcej podlahy musí byť stabilný, rovný, čistý a predovšetkým suchý.
Pre správnu pokládku plávajúcej podlahy by teplota v miestnosti mala byť v rozmedzí 18 až 22 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 40 až maximálne 60 %. Pri nedodržaní týchto parametrov existuje vysoké riziko následných vád.